227 vrážd ochrancov pôdy a životného prostredia za rok 

S postupom klimatickej krízy stúpa kriminalita a útoky na environmentálnych aktivistov a ochrancov prírody. Mnohokrát končia smrťou a nikdy nebudú potrestané. Informuje o tom spoločnosť Global Witness, ktorá od roku 2012 zhromažďuje informácie o smrteľných útokoch na ochrancov životného prostredia.  

Rok 2020 bol doposiaľ najhorší

V tomto roku sa udialo 227 vrážd, čo je v priemere viac, ako 4 smrtiace útoky týždenne. Násilia, zastrašovania a sledovania týchto osôb je v skutočnosti oveľa viac, obyvatelia ich však nenahlasujú, pretože sa takmer nikdy nedočkajú spravodlivosti.

Najohrozenejší sú pôvodní obyvatelia rozvojových krajín

Viac ako polovica týchto útokov sa odohrala v Kolumbii, Mexiku a na Filipínach.

V Kolumbii zavraždili 65 ochrancov životného prostredia, v Mexiku 30 (čo je nárast oproti roku 2019 o 67%) a Filipíny zaznamenali rapídny nárast vrážd v rokoch 2016 až 2020, počas vlády prezidenta Rodriga Duterta. V týchto rokoch ich bolo 166.

Väčšina útokov bola namierená na pôvodných obyvateľov – až 5 zo 7 prípadov. Muži sú častejšie zabíjaní (9 z 10 prípadov), zatiaľ čo na ženách, ktoré sa snažia obrániť svoj kúsok prírody je páchane sexuálne násilie.

Príčinou sú peniaze a beztrestnosť 

Najčastejšou príčinou vrážd v týchto krajinách je odpor obyvateľov voči ťažbe dreva, odlesňovaniu a priemyselným stavbám. V týchto krajinách uprednostňú zisk pred ľudskými právami a ochranou životného prostredia. Aj toto nezodpovedné správanie viedlo k súčasnému štádiu klimatickej krízy.

Problémom je tiež beztrestnosť. Až 95% vrážd nie je trestne stíhaná a len zriedka sú vinníci obvinení alebo odsúdení. Ak aj áno, sú to väčšinou tí, ktorí držia zbraň a nie tí, ktorí sú za to zodpovední. Vlády zatvárajú oči a nedokážu dostatočne ochrániť obyvateľov.

Riešením je prijatie zodpovednosti

Európska komisia sa v súčasnosti pripravuje na zverejnenie záväzných právnych predpisov vrátane iniciatívy o udržateľnom riadení spoločnosti. Musí zabezpečiť, aby iniciatíva vyžadovala identifikáciu a riešenie škôd na ľudských právach a životnom prostredí vo všetkých spoločnostiach podnikajúcich v EÚ. Tieto právne predpisy budú obsahovať pravidlá, ktoré musia spoločnosti dodržiavať a tiež sankcie ak sa tak nestane. Budú povinné prijať a uplatňovať postoj nulovej tolerancie voči útokom na obrancov pôdy, životného prostredia a poskytovať nápravu, ak dôjde k porušeniu ľudských práv alebo k poškodeniu životného prostredia.

Ale čo krajiny, ktoré nie sú v EÚ? Dá sa predpokladať, že pokiaľ sa aj v týchto krajinách nesprísnia opatrenia na ochranu obyvateľov a životného prostredia, situácia sa bude zhoršovať, pretože bezohľadná ťažba dreva alebo výstavba priemyslu bez regulácie sa sama od seba nezastaví.

Tatiana Nagyová

Viac na: https://www.globalwitness.org/en/campaigns/environmental-activists/last-line-defence/

Ilustračné foto: pexels.com