Ako a prečo musíme zmeniť národné parky

Príroda je našim životne dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy a rozširovanie chránených území je aj z tohto hľadiska ekonomickou nevyhnutnosťou. Strata biodiverzity a kolaps ekosystémov patria medzi najväčšie hrozby, ktorým bude ľudstvo v nasledujúcom desaťročí čeliť. Ohrozujú aj základy našej ekonomiky a náklady, ktoré vznikajú v dôsledku nečinnosti, sú vysoké a podľa očakávania ešte vzrastú.

Hlavným principiálnym cieľom a prínosom chránených území je ochrana biodiverzity. S ňou, nie pori nej sa čoraz viac dostávajú do popredia aj ďalšie benefity:

– ekosystémové služby (zdroje pitnej vody, ochrana pred prírodnými pohromami, opeľovanie, zachytávanie uhlíka, rekreácia, zdravie a kvalita života – očakávania verejnosti…)

– sociálne hodnoty (prírodné dedičstvo, veda a vzdelávanie…)

– ekonomické hodnoty (turizmus a regionálny rozvoj, pracovné miesta…)

Územná ochrana. Ochrana prírody na jasne definovanom území v civilizovanom svete je hlavným nástrojom ochrany prírody a biodiverzity.

Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 zvýrazňuje spoločensko – ekonomický význam zachovania biodiverzity. Investovanie do ochrany a obnovy prírody bude mať zásadný význam aj pre hospodárske zotavenie Európy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Ekonomický záujem na biodiverzite sa stáva naliehavejším a ochrana biodiverzity môže mať pre mnohé hospodárske odvetvia priame ekonomické prínosy – biodiverzita má napríklad zásadný význam aj pre zaistenie potravinovej bezpečnosti.

Takže reforma Národných parkov nie je samoúčelným krokom. Pri jej príprave Ministerstvo životného prostredia SR vychádzalo z Programového vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2021 – 2024: „Vláda zabezpečí jednotnú správu chránených území pod MŽP SR a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov“ (str. 95-96):

– „dobudovať sústavu chránených území, vrátane území európskeho významu NATURA 2000; – reformou Štátnej ochrany prírody SR sa zavedie komplexný a udržateľný systém financovania, ktorý bude v stále väčšej miere využívať inovatívne formy financovania;

– vláda urobí všetky potrebné kroky proti zneužívaniu náhodných ťažieb; na účelovú ťažbu zdravého lesa bude zavedená prísna kontrola;

– navrhneme takú zonáciu národných parkov, ktorá zabezpečí ich účinnú ochranu s ohľadom na medzinárodné kritériá IUCN; rozsah zón bez ľudských zásahov bude totožný s 5. stupňom ochrany prírody a bude tvoriť najmenej 50 % rozlohy územia.“

V legislatívnom procese, ktorý je pokračovaním sľubu z Programového vyhlásenia vlády SR sme preto za primárny cieľ národných parkov definovali ochranu prírody, ktorá je na ich území nadradená nad ostatné činnosti. V praxi sa miešajú úlohy, ktoré v zmysle iných predpisov a požiadaviek (hospodársky zisk) musia plniť napr. Lesy SR, š. p., LPM Ulič (štátne subjekty zriadené MPRV obhospodarujúce štátne pozemky). Priority a ciele súčasných správcov pozemkov vo vlastníctve štátu nie sú totožné s cieľmi ochrany prírody. Mnohí užívatelia pozemkov uplatňujú ekonomicky najvýhodnejšie spôsoby obhospodarovania, ktoré však môžu viesť k zmene spoločenstiev a znižovaniu biodiverzity. Súčasná forma správy a manažmentu chránených území na Slovensku patrí medzi najmenej efektívne v Európe a preto je nevyhnutné v urobiť výrazne zmeny. Pôsobnosť pri správe národných parkov nemôže mať niekoľko štátnych organizácií. Reforma rieši desiatky rokov trvajúce napätie medzi lesníkmi a ochranármi v národných parkoch, a to po vzore vyspelých krajín, vrátane susedov (Poľsko. Česká republika, Maďarsko). Má dosah len na štátne vlastníctvo, nie je to „znárodnenie“, tak ako sa to snažili prezentovať odporcovia reformy. Nebude mať vplyv na zamestnanosť v regiónoch, lebo  Štátna ochrana prírody  SR preberie všetkých lesníkov. Externí dodávatelia lesníckych prác (živnostníci) budú naďalej potrební aj pri prírode blízkom obhospodarovaní lesa, uprednostnené budú mäkšie formy manažmentu. Aj útlm ťažby bude postupný. Straty, ktoré vzniknú útlmom hospodárskych činností budú hradené z prostriedkov EŠIF v rozsahu, ktorý je pre Lesy SR, š. p. nedosiahnuteľný.

Zdroj: MŽP SR

 V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Aj keď od roku 2000 u nás podľa údajov zo satelitov ubudlo podobné percento pokrytia lesa ako u našich susedov, strata lesa bola v priemere takmer dvakrát väčšia v národných parkoch. Najväčšie straty zaznamenal TANAP a NAPANT, kde do roku 2016 zmizlo 30 %, resp. 16 % plochy lesov.

Pre lepšie pochopenie stavu našich lesov je potrebné prepojiť administratívne a satelitné údaje (www.globalforestwatch.org). Na rozdiel od oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Obe metodiky používajú odlišnú definíciu lesa a majú svoje silné aj slabé stránky.

Za posledných 20 rokov z lesov SR v priemere ubudlo 0,46 % (11 139 ha) lesa ročne, pričom ročná strata lesa v rokoch 2017-2020 sa v porovnaní s predošlým časovým obdobím (roky 2001-2016) v priemere zvýšila o približne 3 000 ha (29 %) na 0,57 % ročne. Najvyššia strata lesa (ak nerátame kalamitný rok 2004) nastala v roku 2018 (strata 17 694 ha).

 

Strata lesa v SR v rokoch 2001 – 2020 (v ha) 

Zdroj: Inštitút enviromentálnej politiky, MŽP SR

 

Priemerná strata lesa v NP v rokoch 2001 – 2016 a 2017 – 2020 (v %) 

Zdroj: Inštitút enviromentálnej politiky, MŽP SR

Ministerstvo životného prostredia si objednalo od agentúry FOCUS reprezentatívny prieskum o tom, ako obyvatelia SR vnímajú reformu národných parkov.

  • 78,7 % opýtaných – v NP sa nemá ťažiť drevo
  • 71,9 % je za reformu NP
  • 18,4 % opýtaných súhlasí s tým, aby ťažba dreva v NP prebiehala ako doposiaľ
  • s reformou súhlasí aj väčšina opýtaných na vidieku, vrátane obcí do 1 000 obyvateľov

Okrem toho je zaujímavý aj postoj aktivistov i odborníkov. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife a iniciatíva My sme les spolu s ďalšími organizáciami stoja za petíciou „Osloboďme národné parky“. Pod petíciu, požadujúcu zastavenie ťažby a výstavby v národných parkoch a ich reformu sa podpísalo už viac ako 56 000 signatárov. Medzi poprovateľov patria aj odborníci – zástupcovia Slovenskej akadémie vied, univerzít, vrátane Technickej univerzity vo Zvolene (Fakulta ekológie a environmentalistiky) či Katolícka univerzita v Ružomberku, obe Prírodovedecké fakulty (UPJŠ Košice a PRIF UK Bratislava), 33 mimovládnych organizácií a aj mnohé osobnosti kultúrneho a verejného života.

V konečnom dôsledku prechod správy štátnych pozemkov na organizáciu ochrany prírody umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov fungujúcich v prevažnej väčšine Európy, budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, oplývajúce biodiverzitou a prosperujúce regióny.

Mgr. Katarína Butkovská, generálna riaditeľka Sekcie ochrany prírody a biodiverzity MŽP SR

Z  príspevku autorky na konferencii APEL (Aktuálne požiadavky enviromentálnej legislatívy), Bratislava, on – line, 9. 12. 2021.

Ilustračné foto: pexels.com