Aký vodík? Z modrého zelený

Vodík je mnohými považovaný za spoľahlivý zdroj energie pre dopravu, kúrenie a výrobu elektriny, ukazuje sa však, že jeho vplyv na klimatické zmeny môže byť negatívnejší, ako sa predpokladalo.

Hlavnou prekážkou sa zdá byť fakt, že väčšinu vodíka dnes získavame zo zemného plynu a pri tomto procese sa spotrebuje množstvo energie a uvoľňuje veľa CO 2 . Zároveň s tým sa pri ťažbe zemného plynu uvoľňuje do atmosféry ďalší skleníkový plyn, metán. Podľa štúdie vedcov z univerzít v Cornelli a Standforde je nesprávne uvažovať o vodíku ako o palive s nulovými emisiami, podľa ich tvrdení nejde dokonca ani o nízkoemisný (low-emission) zdroj. Výskumný tím sa totiž pozrel na celý životný cyklus produkcie emisií pri výrobe tzv. modrého, t. j. zo zemného plynu vyrobeného vodíka a to vrátane emisií CO 2 a metánu vznikajúceho počas ťažby zemného plynu. Okrem iných negatívnych dopadov tím vedcov napríklad zistil, že podľa odhadov približne 3,5% plynu uniká do atmosféry priamo pri ťažbe. Výsledkom výskumu je, že produkcia skleníkových plynov pri výrobe modrého vodíka je o 20% vyššia než pri konvenčnom spaľovaní zemného plynu alebo uhlia. Tieto zistenia môžu vo výraznej miere zmeniť náš pohľad na prínosy a perspektívy vodíka ako paliva.

Zdroj: SGN

Na jednej strane ho plynárenské spoločnosti presadzujú ako spoľahlivý zdroj energie pre dopravu a výrobu tepla i elektriny a zdôvodňujú ním potrebu budovať ďalšiu plynárenskú infraštruktúru, ktorou má v budúcnosti prúdiť zmes zemného plynu a vodíka. Zároveň platí, že množstvo odborníkov uznáva, že vodík naozaj môže predstavovať riešenie pri istom type dopravy ako napríklad letecká alebo diaľková ako aj pri probléme ukladania vyrobenej energie. Na strane druhej sa stále viac ozývajú hlasy, že masívnejšie nasadzovanie vodíka ako alternatívneho zdroja energie môže mať pre klímu nepriaznivé dôsledky. Diskusia sa prirodzene vedie na všetkých frontoch, vrátane biznisovej, politickej, lobistickej a mediálnej.

Jack Brouwer, riaditeľ National Fuel Cell Research Center na University of California, tvrdí, že cesta vedie cez modrý k zelenému vodíku. Kým modrý vodík ostane na istý čas prechodným riešením, nebude však nikdy predstavovať podstatný podiel vo vodíkovom energetickom mixe. Cieľom by malo byť získania zeleného vodíka, ktorá pri štiepnej reakcii z vody využíva energiu výlučne zo zelených zdrojov. Toto riešenie sa však ukazuje momentálne ako veľmi vzdialené, keďže pri elektrolýze sa spotrebuje veľmi veľké množstvo energie, pričom podiel obnoviteľných zdrojov zatiaľ takýto objem vo väčšine prípadov jednoducho nedokáže vyrobiť. Ukazuje sa, že v blízkej budúcnosti budeme stále vyrábať väčšinu vodíka zo zemného plynu metódou, ktorá nie je ekologická ani ekonomická. Výskum a vývoj však pokračujú a s vodíkom sa pri boji proti klimatickej zmene evidentne počíta.

(zdroj: For Many, Hydrogen Is the Fuel of the Future. New Research Raises Doubts, The New York Times)

Peter Bednár

Ilustračné foto: iStockphoto.com