Alexyho Nonoilen začnú v Nitre vyrábať na budúci rok

Covid skomplikoval spustenie výroby prvých granulátov stopercentného bioplastu v nitrianskej Panare. Kvôli následnej ekonomickej neistote pri obidvoch nedošlo k podpisu plánovanej investičnej zmluvy so zahraničným partnerom o dodávke priemyselného zariadenia na výrobu Nonoilenu ako základného jedinečného bioplastu. Pred niekoľkými týždňami ale už bola podpísaná investičná dohoda Panary s rakúskou firmou ALPLA, ktorá patrí k svetovým lídrom v produkcii obalov. 

Autor patentu profesor Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity (Zdroj: SME – Marko Erd)

Informáciu potvrdil autor patentu na výrobu stopercentného bioplastu profesor Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Podpisom sa potvrdila objednávka na nákup priemyselnej linky na výrobu Nonoilen granulátov. „Po dodaní strojnej časti, čo je plánované na prvý štvrťrok 2022, v Nitre postupne spustíme reálnu výrobu,“ doplnil vedec. „Predpokladáme, že v roku 2022 sa z celkovej ročnej kapacity linky 4200 ton vyrobí o čosi menej ako polovica, ale v roku 2023 by sme už mali vyrábať naplno.“

Výnimočnosť Alexyho bioplastu

Unikátnosťou, ktorou sa Nonoilen líši od iných „bioplastových“ výrobkov (nehovoriac o klasických plastových) je v tom, že výrobky z neho – od zubných kefiek vo švajčiarskom Curaproxe až povedzme po v tomto roku na trh uvedené  farbivá (filamonty) pre 3D tlač – sú výlučne z obnoviteľných zdrojov surovín. Možno ich prvotne recyklovať, ale po recykláciách a vyčerpaní tiež vrátiť zemi ako jej plnohodnotnú súčasť  (hnojivo). Napríklad spoločne s kuchynským odpadom, biokompostom a podobne.  Rozhodne nie spaľovať (energeticky zhodnocovať) ako napríklad recykláciou „vyslúžilé“ klasické plasty z ropy. „Základné suroviny, z ktorých v Panare pripravujeme Nonoilen sú PLA, PHB a plastifikovaný škrob,“ vysvetľuje Alexy. „PLA získavame prevažne zo škrobu, PHB je bakteriálny polyester, ktorý sa nateraz vyrába buď zo škrobu alebo z cukrov.“

Klasické plasty by mali skončiť do 20 rokov

Odborníci odhadujú,  že plasty z ropy (uhlíková stopa), aké poznáme a používame v súčasnosti, by mali byť postupne nahrádzané inými, podobne pohodlnými výrobkami pre použitie. Pravdepodobne do 20 rokov. Zdá sa to byť zrozumiteľne vytýčené volaním po obmedzení tvorby kysličníka uhličitého ako nepriateľa číslo jeden pri klimatických zmenách. 

Z tohto pohľadu zrejme aj rozhľadení politici vnímajú budúcnosť stopercentných bioplastov,  pri ktorých možno Nonoilen vyrobiť pomaly z akéhokoľvek rastlinstva  v prírode (kukurice, dreva, asi aj z trávy), ako záchrannú brzdu pre ľudský živočíšny druh. Lenže začínajúce bioplasty sa nateraz nedokážu cenovo presadiť voči lacným, v miliardových násobkoch vyrábaných klasických odpadov z ropy! S ekonomickými stratami sa jednoducho bioplasty v konkurencii voľného trhu s rozširovaním produkcie ďaleko nedostanú. Že toto poznanie v prípade stopercentných bioplastov nepresadzuje maličký a svojím spôsobom voči voľnému trhu bezmocnučký slovenský envirorezort (aj keď sa k bioplastom deklaratívne hlási), ponechajme stranou. 

Mĺkva však ohľadne legislatívnych zvýhodnení stopercentných bioplastov zostáva napríklad EK. Možno o nich ani od slovenských europoslancov nevie, takže odhlasúva podobne bezzubé riešenia či doporučenia členským krajinám typu zákazu  jednorazových plastov. Tými však iba podporuje výrobu plastov z ropy! Respektíve ich spotrebu, ktorá ďalej rastie bez ohľadu na to, či nejaké jednorazové plasty kdesi stopli alebo nie! 

Takto predsa – bez prijatia konkrétnej jednoznačnej účinnej legislatívy na kontinentálnej a ešte lepšie celosvetovej úrovni v prospech navrátenia Zemi toho, čo sme si od nej vypožičali – možno sa ďalej naivne „čičíkať“, že výroba plastov  z ropy skončí do 20 rokov?!  

Peter Šporer

Ilustračné foto: CURAPROX