Bednár číta The Econimist: Čo je za vysokými cenami energií v EU?

Aktuálna situácia zvádza hádzať vinu za súčasné ceny plynu a elektriny na zahraničie, podľa The
Economist treba ale hľadať vinníka (aj) doma.

Všetko je to pravda, teda možno. Rus využíva dodávku zemného plynu ako nástroj na to, aby dosiahol
regulačné povolenia na sprevádzkovanie kontroverzného Nordstream 2. Čínska vládnuca strana
v obavách pred stále silnejšími blackoutmi a výpadkami výroby dala príkaz, aby podniky v krajine
kupovali komodity „za každú cenu“, čo zamávalo s cenami. Skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý
predstavuje približne 20% spotreby tejto suroviny na našom kontinente, si hľadá cestu k zákazníkom
ochotným platiť vyššie ceny, teda v Tichomorí a na ďalekom východe. A lode s LNG sa dnes vyhýbajú
európskym prístavom veľkým oblúkom.

Diplomaticky povedané, zdá sa, že Európu táto situácia zastihla nie úplne pripravenú. Britská vláda
zvažuje dotácie a štátnu podporu oceliarom, chemickým závodom a ďalším oblastiam ťažkého
priemyslu, aby uchránila ekonomiku. Jedna z najväčších nemeckých spoločností E.ON prestala
uzatvárať zmluvy o dodávke plynu pre nových zákazníkov. Zároveň však podľa niektorých analytikov
k nám teraz tečie z Ruska viac plynu ako pre pandémiou a podľa vyjadrení veľkých európskych
zákazníkov ruský Gazprom svoje zmluvné záväzky v súčasnosti plní.

Okrem ukazovania prstom na zahraničie sa ale nesmelo ozývajú aj kritické hlasy smerom dovnútra.
Faktom je, že zásobníky zemného plynu boli ešte na začiatku roka 2021 naplnené nadpriemerne, ale
kvôli dlhšej zime a zníženej produkcii v Nórsku a Veľkej Británii tam teraz plyn chýba. Podľa Edwarda
Morse-a z americkej banky Citigroup môže nastať v prípade tuhej zimy situácia, že plynu bude málo.
Kým v minulosti prichádzalo do úvahy využívanie konvenčných výrobných zdrojov, dnes je situácia iná
– niektoré zdroje nie je technicky možné reštartovať, pri iných ich použitie nie je ekonomicky
zmysluplné z dôvodu environmentálnej politiky. Obnoviteľné zdroje zatiaľ ich plnohodnotnú náhradu
nepredstavujú.

Týždenník uzatvára, že za súčasnú situáciu zrejme nemôže jeden konkrétny vinník. Jedným
z nepríjemných a určite kontroverzných vysvetlení podľa The Economist môže byť možno až príliš
rýchla snaha Európy o dekarbonizáciu energetiky. Už spomínaný Edward Morse tvrdí, že môže ísť
o prvú krízu transformácie a dekarbonizácie energetiky; odklon od fosílnych zdrojov a jadra a príliš
rýchle zameranie na obnoviteľné zdroje posunul do úzadia otázku redundantnosti, teda záložných
zdrojov. Ako tvrdí Matt Drinkwater z vydavateľstva Agnus Media, podľa oficiálnych predikcií môže
fenomén La Niňa priniesť v tejto zime mrazivé počasie nie len v severozápadnej Európe ale tiež v
severnej Amerike a na severovýchode Ázie, čo môže priniesť ďalšie zostrenie globálnych pretekov
o zabezpečenie energetických komodít. Držme si klobúky, winter is coming.

Peter Bednár

 

Ilustračné foto zdroj: pexels.com