Bednár číta The Economist: Ako na povodne? Špongiovými mestami

V júli spadol v meste Čeng-čou v čínskej provincii Che-nan počas trojdňového dažďa ročný objem zrážok. Výsledok: spolu takmer 300 obetí, z toho šesť sa utopilo v automobiloch, ktoré zostali zablokované v podjazdoch, 14 ľudí umrelo v podzemke. Podľa čínskych prieskumov sa ročná výška škôd spôsobených povodňami na začiatku milénia (približne 15,6 mld. USD) začiatkom prvej dekády zdvojnásobila a dosiahla tak viac než 31 mld. USD. Bude riešením pre prívalové dažde tzv. špongiové mesto?

The Economist konštatuje, že čínske mestá zaznamenali bezprecedentný rozmach a nie sú pripravené na extrémy počasia, ktoré sa vplyvom globálneho otepľovania budú pravdepodobne vyskytovať čoraz častejšie. Kým v 50. rokoch minulého storočia žil v meste jeden z desiatich Číňanov, teraz tam žije každý šiesty. Vedci z Pekingskej univerzity pod vedením profesora Yu Kongjiana už dávnejšie upozorňovali na potrebu prebudovávať čínske metropoly na tzv. špongiové mestá, ktoré sú schopné absorbovať veľké objemy vody z prívalových dažďov.

Čínska vláda už v r. 2015 prijala koncepciu budovania špongiových miest a stanovila cieľ, podľa ktorého by malo 80% miest byť do roku 2030 pripravených na zber a využitie 70% dažďovej vody. Jedným z miest, ktoré si stanovilo vlastný cieľ „zošpongiovať“ až deväť desatín svojej plochy do spomínaného roku, bolo aj Čeng-čou. Aj preto bolo júlová pohroma veľkým šokom a mnoho obyvateľov si začalo klásť otázku, či je myšlienka špongiového mesta vôbec funkčná, keďže aktivisti odhadujú, že len na samotné obdobie dvoch rokov pred nešťastím plánovala samospráva preinvestovať do tohto konceptu vyše 8,6 mld. USD. Koľko sa minulo naozaj, samozrejme, komunistická vláda nechce povedať.

Odborníci sa ale bránia tvrdeniu, že toto nešťastie je dôkazom nefunkčnosti celého konceptu: podľa plánov do roku 2020 mali opatrenia pokryť len 20% objemu zrážok, hodnotiť účinnosť už dnes je preto predčasné. Navyše, existujú aj príklady, kedy si s podobnými prívalovými dažďami špongiový koncept poradil. Zrejme najznámejším je smutne známe mesto Wuhan, ktoré bolo vybraté v roku 2015 ako pilotné mesto a s prívalovým dažďom v júli 2020 si dokázalo poradiť vcelku elegantne – voda začala opadať už v priebehu niekoľkých hodín, konštatuje týždenník.

Ak máte nutkanie sarkasticky sa spýtať „kde udělali soudruzi chybu“, zahryznite si do jazyka a najprv si vygúglite, ako je na tom v urbánnom plánovaní s využitím konceptu špongiového mesta reálne krajina pod Tatrami.

Peter Bednár

Ilustračné foto: SITA/AP