Bednár číta The Economist: Budúcnosť letectva. Zachráni letectvo metanol?

Tohtotýždňový The Economist píše o výrobe starého dobrého metanolu úplne prevratným spôsobom, ktorý je ale vlastne „opajcnutý“ od matky prírody, ako potenciálneho zeleného paliva pre lietadlá. Pre väčšinu ľudí spočíva ekologizácia mobility a priemyslu vo využívaní obnoviteľných zdrojov, batérií či vodíka. Sú ale oblasti, kde to tak ľahko fungovať nebude – napríklad pri leteckej doprave je problémom hmotnosť batérií a objem kapacity potrebnej pre zabezpečenie vodíkového pohonu. Štúdia Dr. Steinfelda zo švajčiarskej univerzity ETH Zürich publikovaná v časopise Nature ukazuje možnosť, ako sa dá získať letecké palivo priamo z atmosféry. Experiment je založený na fotosyntéze, procese, pri ktorom rastliny premieňajú vodu a CO2 zo vzduchu na organické molekuly s pomocou slnečného žiarenia. Systém, ktorý navrhli a v praxi aj úspešne testovali Dr. Steinfeld a jeho kolegyne a kolegovia, sa výrazne inšpiroval fotosyntézou a má tri hlavné fázy.

V prvej dochádza pomocou zariadení od spoločnosti Climeworks (spin-off firma materskej univerzity, ktorú mimochodom založili dvaja študenti Dr. Steinfelda, písali sme o nich TU) k absorpcii vody a CO2 priamo z atmosféry.

V druhej fáze sa koncentrovaným slnečným žiarením zahrieva oxid ceričitý, ktorý pri vysokých teplotách reaguje s CO2, kedy je výsledkom rovnice oxid uhoľnatý, a tiež s vodou, keď pri reakcii vzniká vodík. Pri oboch rovniciach je vedľajším výsledkom kyslík, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry. Zmes zostávajúcich dvoch látok – vody a oxidu uhoľnatého – tvorí tzv. syngas, syntetický plyn, ktorý nachádza široké uplatnenie ako vstupná surovina pri výrobe množstva rozličných látok.

V tretej fáze dochádza k premene tohto základného materiálu, syntetického plynu, na organické molekuly. Pri konvenčnom, doteraz najčastejšie používanom postupe by bolo cieľom procesu dospieť k palivu na báze uhľovodíka, ale Dr. Steinfeld a kolektív sa vybrali inou cestou vedúcou k metanolu.

Testovacie pracovisko na streche jednej z univerzitných budov dokáže pri siedmych hodinách prevádzky denne vyprodukovať 32ml čistého metanolu. To síce nie je veľa, ale zároveň je to jasný dôkaz o úspechu experimentu. Podľa rýchleho prepočtu, ako píše týždenník, by pre naplnenie potrieb celej leteckej prepravy touto technológiou bola potrebná plocha 45 000 km2. To je na prvý pohľad veľa, ale prvý pohľad sa náhle zmení, ak si uvedomíme, že ide len o približne 0,5% celkovej plochy Sahary, konštatuje The Economist.

Peter Bednár

Ilustračné foto: pexels.com