Bednár číta The Economist: Dáte si radšej cvrčky alebo stejk zo skúmavky?

Poľnohospodárstvo využíva vyše polovice obývateľnej plochy planéty a podpisuje sa pod viac než 30% globálnych emisií – vrátane pridružených oblastiach akou je výroba hnojív a tiež spracovanie vypestovanie plodín. Aktuálny The Economist sa pýta, či sú ľudia, konkrétne regulačné orgány ale aj konzumenti potravín pripravení na veľké zmeny.

Globálna situácia a vyhliadky sa zdajú byť neutešené: ceny potravín aj počet obyvateľov planéty rastú. Zároveň s tým ale vznikajú nové technológie, ktoré sú pri produkcii potravín ekologickejšie. Od bioreaktorov pre „pestovanie“ laboratórneho mäsa až po interiérové vertikálne farmy. Ak budú úspešné, ich dopady môžu byť značné. Veď až 75% poľnohospodárskej pôdy dnes využívame na živočíšnu výrobu. Týždenník ale dodáva, že úspech inovácií ešte neznamená, že ľudia budú ochotní zmeniť svoje preferencie. Napríklad v 17. storočí Európania odmietali novinku zvanú zemiak, či už kvôli tomu, že sa o nej nezmieňuje Biblia alebo z obáv, že zemiaky sú zodpovedné za šírenie malomocenstva. Podobne dnes mnohé európske štáty zakazujú pestovanie a používanie geneticky modifikovaných plodín, aj keď v mnohých krajinách už ide o bežnú vec. Skúsme si teda priemerného Európana predstaviť pri konzumácii hmyzu. A to aj napriek tomu, že napr. kobylky sa ako potrava v Biblii spomínajú pomerne často.

Týždenník však pripomína, že tradície nemajú v našich stravovacích zvykoch až také silné korene, ako by sa mohlo zdať. V 16. storočí došlo po objavení Ameriky k intenzívnemu šíreniu nových potravín, ktoré dnes považujeme za „naše“ a tradičné. S polentou a paradajkami, ktoré tak typické pre taliansku kuchyňu, sa nemohli stretnúť Dante ani Rimania, keďže pochádzajú z Ameriky. Podobne ako zemiaky a štipľavé papričky, bez ktorých si nevieme predstaviť predovšetkým ázijskú kuchyňu. Nehovoriac o čaji z Číny a káve pochádzajúcej z arabských krajín, bez preháňania základných pilierov západnej a európskej civilizácie.

Nové technológie teda predstavujú veľké možnosti a príležitosti na to, aby sme si vypestovali vzrušujúce nové tradičné stravovacie návyky. Týždenník tému uzatvára odporúčaním, aby potravinové regulačné orgány reagovali pohotovejšie pri uvoľňovaní pravidiel pre nové progresívne postupy v potravinárstve a aby spotrebitelia boli odvážnejší pri skúšaní noviniek ako vegánske burge, jedlá z hmyzu či laboratórne vyprodukované stejky. Budúcnosť máme teda vo svojich rukách, presnejšie vo svojej hlave a hlavne ústach.

Peter Bednár

 

Ilustračné foto zdroj: pexels.com