Bednár číta The Economist: Klíma v 2021: veľa noviniek, viac teplého vzduchu

Elektronický prehľad The Climate Issue týždenníka The Economist ponúka sumár udalostí a výstupov na tému ochrana klímy, ktoré priniesol uplynulý rok. Nie je to veselé a ani šťastné čítanie.

Prehľad začína konštatovaním, že v oblasti životného prostredia sme boli svedkami viacerých veľkých noviniek: prezident USA Joe Biden svoju krajinu opätovne zaviazal Parížskou dohodou a predstavil nový program generálnej opravy Ameriky, ktorý má silné presahy tiež do environmentálnych tém. Týždenník hodnotí klimatický samit COP26 UN ako podujatie, ktoré prinieslo veľa a zároveň príliš málo progresu (písali sme o ňom napríklad tu a tu). Reálny život a prebiehajúca klimatická zmena zaplnili kalendár uplynulého roka extrémnymi výčinmi počasia, záplavami, požiarmi, ale tiež explodujúcimi cenami povoleniek a energií, neutešených prognóz o možnom vývoji globálneho otepľovania. A tiež množstvom záväzkov vlád, súkromných a štátnych spoločností na tému uhlíkovej neutrality.

The Economist ponúka niekoľko zaujímavých čísel, kvôli ktorým by sme si mali pamätať rok 2021: 

49.6°C: teplotný rekord z júna v kanadskom Lyttone. Táto teplota je vyššia ako priemerný letný deň v Dubaji. Po horúčavách prišli požiare, ktoré túto dedinku s 250 obyvateľmi kompletne zničili, čím sa stala smutným symbolom neočakávaných výkyvov počasia. Vedci boli nútení konštatovať, že nevedia v plnej miere vysvetliť ich vznik s uzáverom, že pravdepodobne musia súvisieť s následkami ľudskej činnosti.

90%: toľko z globálneho HDP v súčasnosti pokrývajú plány cielené na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, čo pokrýva 88% celkových emisií a zároveň 85% ľudstva. Týmto záväzkom musíme určite tlieskať, ale zároveň veľmi pozorne sledovať ich napĺňanie: kľúčovým slovom v tomto slovnom spojení je „neutralita“: štáty, mestá a firmy sa zaviazali istú časť emisií eliminovať a produkciu tých, ktoré bude naďalej emitované, budú vyrovnávať či „offsetovať“ iným spôsobom. To striktne povedané znamená, podčiarkuje týždenník, že v polovici storočia bude potrebné nejakým spôsobom sťahovať skleníkové plyny z atmosféry a naveky ich niekde uzavrieť. A to je možné pomocou fotosyntézy, čo znamená dôslednú ochranu prírody alebo využívanie progresívnych technológií, ako ukazuje ďalšie zaujímavé číslo: 

1,200: toto je odhadovaný objem ton CO2, ktoré z ovzdušia už extrahovala Orca na Islande od svojho spustenia v septembri. Zariadenie má za cieľ vytiahnuť ročne z atmosféry 4 000 ton CO2 pričom plyn je následne uväznený do lokálneho podložia sopečného pôvodu, kde sa mení na horninu. Klimatické modely naznačujú, že na naplnenie Parížskej dohody bude potrebné v druhej polovici storočia nevyhnutné stiahnuť z atmosféry miliardy ton tohto plynu.

4,9% (+/-0,8): takýto je očakávaný medziročný rast globálnych emisií z fosílnych zdrojov v roku 2021. Po 5,4% poklese v roku 2019 spôsobenom lockdownami sa vraciame k rastu. Objemu emisií, ktoré vyprodukujeme. 

45%: miera zníženia emisií, ktorú nariadil holandský súd spoločnosti Shell. V tomto prelomovom výroku súd konštatoval, že korporácia porušila pravidlá zodpovedného správania či náležitej starostlivosti (tzv. duty of care) a je povinná do roku 2030 znížiť objem emisií o spomínaných 45% v porovnaní s rokom 2019. Za zmienku stojí, že ide o prvé takého rozhodnutie voči súkromnej spoločnosti, pričom súd ju zároveň uznal za zodpovednú za emisie pochádzajúce z jej subdodávateľov. Shell sa proti rozhodnutiu odvolal.

€88,88: cena povolenky obchodovanej 8.12.2021 za tonu CO2 uvoľnenú do európskeho vzduchu. Rastom ceny povoleniek došlo k dosiahnutiu mentálnej hranice 100 USD za tonu emisií, ktorá je podľa názoru niektorých odborníkov kľúčová pre dosahovanie cieľov karbónovej neutrality. Na chvíľu. V nasledujúcich dňoch cena povolenky mierne klesala. 

611%: odhadovaný nárast cien zemného plynu v Európe v roku 2021. Cenové cunami naplno udrelo koncom tohto roku a tvrdo doľahlo hlavne na náš kontinent. A ukázalo nám, že svet je na transformáciu energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom pripravený zatiaľ nedostatočne.

17 – 20mld: rozdiel v pláne a potrebe pri znižovaní emisií v tonách CO2; ide o rozdiel medzi záväzkom krajín zo samitu COP26 na nasledujúcu dekádu (v porovnaní s úrovňou v roku 2010) a tým, čo svet reálne potrebuje dosiahnuť, aby mal šancu udržať globálne otepľovanie pod 1,5°C. Táto priepasť ukazuje na nedostatky pri rokovaniach o globálnych záväzkoch. Na rovinu: hlavným cieľom vládnych predstaviteľom na samite bolo dosiahnuť taký pokles v produkovaní emisií do roku 2030, aby bola reálne dosiahnuteľná Parížska dohoda a tento cieľ sa v podstate nepodarilo splniť. Glasgowský klimatický pakt ich však zaväzuje pokúsiť sa nájsť riešenie do samitu COP27, ktorý je naplánovaný na november 2022.

Voleným zástupcom a nám všetkým spoločne teda zaželajme do roku 2022 veľa šťastia, odvahy a príčetnosti.

Peter Bednár