Bednár číta The Economist: Mikroorganizmy odolné proti ATB sú aj u vás (ako) doma

Príroda sa snaží poradiť si s mikroplastmi. Aj u vás doma. Už vieme, že mikroplasty v moriach sa stávajú kolóniami rôznych mikroorganizmov, z ktorých niektoré vykazujú vysokú odolnosť proti antibiotikám. Čínski vedci z  Nankai University v Tchien-ťin dokázali správnosť svojej hypotézy, že k podobnému procesu môže dochádzať aj v našich obydliach. Pod vedením Dr. Wanga sa rozhodli analyzovať vzorky z desiatich bytov, ktoré obývali výlučne muži a ktoré mali dlážky bez kobercov – na vysvetlenie, išlo im o prach. Pri svojom experimente vychádzali z predpokladu, že drobné úlomky plastov zo syntetických vlákien ako nylón a polyester, ktoré sú bežne súčasťou nášho oblečenia, a menia sa na prach v našich obydliach, môžu byť útočiskom pre baktérie, ktoré obsahujú gény odolné proti pôsobeniu antibiotík. Vedci skúmali vzorky odobrané sterilizovanými mopmi z pohľadu prítomnosti mikroplastov, baktérií a génov odolných proti antibiotikám. Podarilo sa im identifikovať 21 typov mikroplastov, najčastejšie pochádzajúcich z polyesteru a nylónu a po extrahovaní vzoriek DNA z mikróbov napočítali 1 385 rodov baktérií a 18 génov charakterizovaných odolnosťou proti antibiotikám. Analýza tiež dokázala, že prach s vysokým obsahom mikroplastov obsahoval iné skupiny baktérií ako prach z bytov s výrazne nižším obsahom mikroplastov. Túto kategóriu prachu zároveň charakterizoval výrazne vyšší obsah mikroorganizmov s rezistenciou na ATB. Prečo je to tak, sa zatiaľ nepodarilo vysvetliť. Jedna z teórií hovorí, že túto schopnosť baktérií vyvolávajú samotné plasty, podľa inej môže ísť o zhodu náhod – baktérie, ktoré sú schopné využívať pre svoju existenciu mikroplasty, si zároveň dokážu rýchlejšie vybudovať spomínanú rezistenciu.

Dr Wang so spomínanej univerzity podčiarkuje, že rovnaký kmeň baktérií charakterizovaný vysokou odolnosťou voči antibiotikám, ktorý obýva oceánsky plastový odpad, našli tiež zastúpený v analyzovaných vzorkách z bytov. Dá sa predpokladať, že pokiaľ plasty menia charakter bakteriálneho sveta v oceánoch, je tomu tak aj v prípade našich príbytkov, konštatuje The Economist a dodáva, že zatiaľ nie je známe, v akej miere ide o priame ohrozenie zdravia ľudí. Je dosť možné, že máme pred sebou more problémov.

Peter Bednár

Ilustračné foto: pexels.com