Bednár číta The Economist: Napätie v elektromobilite

Budovanie elektromobility napreduje a všetko sa zdá byť na dobrej ceste, ale aktuálne vydanie The Economist si všíma aj isté zdroje napätia spojené s postupným rozširovaním elektromobilov.

Náklady na batérie a s nimi aj ceny elektromobilov klesajú, ich počet na cestách pomaly ale isto rastie. To je dobre: doprava sa podpisuje pod približne tretinou globálnych uhlíkových emisií, pričom cestná preprava predstavuje asi 75% z nich. Ukazuje sa, že elektrické vozidlá budú mať na dosahovaní cieľov uhlíkovej neutrality do roku 2050 nezastupiteľnú úlohu. Predaj elektromobilov, ktorý dnes predstavuje len 8% objemu zo všetkých nákupov, by mal v roku 2030 predstavovať vyše 66% a v roku 2050 by už každé nové kúpené auto malo byť elektrické. Tešia sa investori, zakladatelia nových startupov, výrobcovia batérií. Tvorcovia politiky sú však (konečne) pod napätím: kde sa budú všetky tie elektrické vozidlá (EV) nabíjať?

Týždenník konštatuje, že súčasných 1,3 milióna verejných nabíjačiek nestačí na pokrytie potreby rýchlo sa zvyšujúceho počtu EV. Podľa odhadov agentúry IEA ich bude svet potrebovať len na konci tohto desaťročia 40 miliónov, čo predstavuje ročné investície 90 mld. USD, pričom do roku 2050 si bude dosiahnutie uhlíkovej neutrality vyžadovať päťnásobok, teda 200 miliónov. Presné odhady budúcich potrieb a aktuálneho stavu sa však rôznia. Napríklad Európska komisia tvrdí, že na desať elektromobilov by mala byť k dispozícii jedna nabíjacia stanica, podľa konzultačnej firmy BSC pripadá už teraz v rámci EÚ a tiež v Číne na päť EV jedna nabíjačka, v USA je to jedna na deväť automobilov. Toľko teória – podľa prieskumu automobilky VW je len 30-40% nabíjačiek v Číne reálne k dispozícii na nabíjanie, veľké množstvo totiž blokujú pri parkovaní vodiči automobilov so spaľovacím motorom, prípadne ďalšie sú mimo prevádzky.

Vodiči elektromobilov z toho, samozrejme, nie sú nadšení. Prieskum konzultačnej frmy AlixPartners napríklad konštatuje, že v  krajinách s najvyšším objemom predaja EV je tretím najsilnejším dôvodom brániacim zákazníkom v kúpe elektromobilu jeho cena, hneď za ním nasleduje argument spojený s problémami pri nabíjaní. Samozrejme, situácia je iná, ak vodič má možnosť využiť domáce nabíjanie, s ktorým sú spojené relatívne nízke investície respektíve nabíjačku zamestnávateľa. S rastom počtu EV aj pri rezidentoch, ktorí nemajú možnosť domáceho nabíjania, sa však stáva otázka verejných nabíjacích miest životne dôležitou, pripomína The Economist.

Verejné nabíjačky sú v súčasnosti k dispozícii v troch základných typoch: pomalé, určené pre nabíjanie predovšetkým počas noci, zvyčajne inštalované napríklad pri stĺpoch verejného osvetlenia. Ide teda vlastne o akúsi obmenu domáceho nabíjania. Druhým typom je nabíjanie počas parkovania, napríklad v obchodných centrách či pri reštauráciách, pri nich sa náklady pohybujú na úrovni 2 000 až 10 000 USD. A takzvané rýchlonabíjanie, zvyčajne budované priamo pri hlavných dopravných ťahoch, kde 20-minútové napojenie na sieť prináša dojazd 100 až 130 km, je spojené s investíciami vo výške až 100 000 USD.

Zjednodušene povedané, o budovanie sietí nabíjačiek majú záujem tri typy firiem, píše týždenník. Jedným z nich sú tzv. vertikálne integrované automobilky ako Tesla, ktorá prevádzkuje 30 000 nabíjacích bodov. Tento trend sa snažia nasledovať ďalší, ako BMW, Ford, Hyundai a Daimler, ktoré  často vytvárajú strategické partnerstvá s firmami ako VW a Ionity. Druhou skupinou sú špecializovaní prevádzkovatelia nabíjacej infraštruktúry, ktorí sa síce zatiaľ pohybujú v stratách, ale ich trhové podiely rýchlo rastú. Treťou skupinou podnikov, ktoré sa usilujú o svoj kus trhového koláča, sú tradičné energetické spoločnosti, ktorí sa často obávajú straty ziskov z konvenčných čerpacích staníc.

Do príbehu vstupujú tiež národné vlády, ktoré do tohto sektoru priamo nalievajú dotácie alebo tiež kladú developerom podmienky, podľa ktorých všetky nové rezidenčné projekty musia obsahovať stanovené počty nabíjačiek. A tiež výrobcovia bateriek, ktoré poskytujú stále dlhšie dojazdy a nižšie akvizičné náklady. To všetko, konštatuje The Economist, ale nemusí stačiť – aj napriek nejasným prognózam budúcich potrieb šťastných majiteľov elektromobilov tempo rastu nabíjačiek nie je v absolútnom vyjadrení dostatočné. Zároveň platí, že okrem budovania nabíjacích miest bude nevyhnutné urobiť značné investície do distribučných sietí. Šťastní majitelia EV teda budú musieť byť  trpezliví a naučiť sa žiť, aspoň na istý čas, s napätím, či nabijú. 

Ako by povedal klasik, stále platí staré známe úslovie, že bez napätia sa ani elektromobil nepohne.

Peter Bednár

Ilustračné foto: ppa.sk