Bednár číta The Economist: Pomôž planéte a predaj priadzu či pléd

Pohľad ľudí na second-hand oblečenie sa mení: technológia nám umožnila zbavovať sa ho jednoduchšie a to mení naše postoje, píše vianočné vydanie The Economist.

Životnosť oblečenia definujú dva aspekty: jedným, ale zďaleka nie prvoradým, je kvalita materiálu. Kým riflovina alebo koža vydržia aj desaťročie, hodvábna blúzka nás bude pravdepodobne sprevádzať iba jednu sezónu. Druhým faktorom, ktorý ovplyvňuje, ako dlho veci nosíme, je samozrejme móda. Móda v súčasnom svete influencerov a sociálnych médií nadobúda ešte väčší význam ako kedysi.

V porovnaní s minulosťou dnes ľudia kupujú väčšie množstvo oblečenia, pričom naň míňajú menší obnos peňazí, čo môže byť síce spotrebiteľsky príjemné, ale ekologicky nezmyselné. Množstvo šatstva končí v odpade po tom, ako si ho oblečieme len niekoľko krát; podľa týždenníka až 95% odevov, ktoré sa v USA vyhodí na smetisko, by bolo možné znovu použiť alebo umiestniť v predaji. Toto je zlá správa pre planétu, keďže podľa štúdií sa výroba a distribúcia odevov podpisuje pod 2 až 8% globálnych emisií, pričom módny priemysel podľa odhadov vytvára viac emisií ako letecká (3%) a lodná (2%) doprava.

Situácia sa však postupne mení, nová doba prináša nové príležitosti; podobne ako Airbnb a Uber, ktoré umožnili ľuďom zarábať na svojim domovoch a autách, aj oblečenie je dnes už možné prenajímať, požičiavať či predávať vďaka internetu mnoho jednoduchšie. Povedané jazykom ekonómov, bývalý málo likvidný trh, pri ktorom je prepájanie potrieb a možností predávajúcich a kupujúcimi zložité, počet transakcií nízky a transakčné náklady vysoké, sa zmenil a dokonca za posledné roky dramaticky vzrástol. Celkový objem predaja secondhandového oblečenia v roku 2021 dosiahol okolo 15 mld. USD, čo je v porovnaní s menej ako 1 mld. v roku 2013 naozaj výrazný nárast. Platformy, ktoré predaj oblečenia z druhej ruky umožňujú, fungujú na rôznych princípoch – od prenájmu, cez sprostredkovateľský predaj až po priame prepájanie kupujúceho s predávajúcim bez sprostredkovania (peer-to-peer).

K najväčšiemu posunu však podľa The Economist došlo v tom, ako spotrebitelia vnímajú second-hand oblečenie, ktoré sa mimochodom okrem „použitého“ označuje marketingovo už tiež ako „preloved“ – teda „už predtým ľúbené“. Kým podľa prieskumu agentúry GlobalData si v roku 2016 kúpilo použité oblečenie 45% respondentov, dnes ich je 86%. Influenceri dnes svoje nákupy a cesty do second- handov starostlivo dokumentujú na sociálnych sieťach. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi bolo nosenie oblečenia z druhej ruky považované za málo štýlové, ak sa dnes prejdete po hipsterskej štvrti, môžete podľa The Economist očakávať, že okoloidúci budú mať prevažne oblečenie z vychytených second- handov.

Aj keď sa to z pera derie ťažko, zdá sa, že je na mieste napísať: „staň sa hipsterom – zachrániš planétu“.

Peter Bednár

Ilustračné foto: pexels.com