Bednár číta The Economist: Taxonómia z Bruselu je (možno) bomba.

Na konci roku spôsobil Brusel medzi členskými štátmi rozruch, ktorý aktuálny The Economist prirovnal ku zhodeniu bomby. Tzv. taxonómia uvádza medzi podmienenými „zelenými“ energetickými zdrojmi tiež plyn a jadro. Týždenník sa pýta, čo bude nasledovať a čo bude na konci procesu jej prípravy.

Myšlienka na zadefinovanie akého štandardu pre emitentov tzv. „zelených dlhopisov“ z radov firiem či vlád, čiže základ taxonómie, vznikla po parížskom samite v roku 2015. Niektoré štáty si vypracovali pre tento účel vlastné dokumenty, ale taxonómia EÚ je so svojimi 550 stranami zatiaľ asi najkomplexnejšia. Dokument má niekoľko cieľov.

Jedným z nich je zamedziť tzv. greenwashing-u (čiže zavádzaniu pri pseudoudržateľných resp. kváziudržateľných riešeniach a projektoch uchádzajúcich sa o peniaze) a posilniť dôveru investorov v naozaj „zelené“ aktíva a projekty. Ambíciou taxonómie je zároveň nastaviť spoločné kritériá, podľa ktorých sa budú banky a investori môcť rozhodovať, kam smerovať svoje investície. Ako píše týždenník, dnes sa už síce bežne využívajú metodiky, ktorých cieľom je merať mieru „zelenosti“ potenciálnej investície, chýba ale spoločný štandard a tieto postupy sú často subjektívne a nekonzistentné.

Ďalším z cieľov je prepojiť taxonómiu s povinným vykazovaním „zelených“ informácií a aktivít zo strany firiem. V tomto roku približne 11 000 spoločností registrovaných či kótovaných v krajinách EÚ bude po prvý krát povinne vykazovať, aká časť tržieb a investícií má atribúty udržateľnosti, pričom v budúcnosti ich počet narastie až na 50 000. V neposlednom rade má taxonómia ambíciu posilniť pozíciu EU vo vzťahu k emitentom cenných papierov a zároveň vytvoriť priame prepojenie medzi úradníkmi a kapitálovým trhom. Očakáva sa, že budúce štandardy definujúce zelené dlhopisy sa budú výrazne odvolávať práve na taxonómiu.

Dôsledný prístup EÚ pri písaní dokumentu, konštatuje The Economist, môže prispieť k tomu, aby sa taxonómia stala globálnym zlatým štandardnom pri téme financovania udržateľného biznisu. Aj keď krajiny mimo tohto klubu tvoria vlastné metodiky, je dosť možné, že nadnárodné spoločnosti si zvolia práve prístup EÚ – lebo to budú to vyžadovať ich európski obchodní partneri.

Taxonómia však má aj niekoľko nedostatkov, jedným z nich je pomerne malé pokrytie a to z pohľadu počtu oblastí podnikateľských činností firiem, povinností jednotlivých podnikov vykazovať udržateľnosť a tiež z pohľadu počtu investičných fondov a spoločností, ktorých aktivity budú ovplyvnené taxonómiou. Najväčším problémom, podčiarkuje The Economist, je očakávanie, že samotná existencia dokumentu bude meniť preferencie investorov. „Zelenosť“ projektu je totiž stále len jedným z atribútov, medzi ďalšie bude stále patriť kredibilita emitenta, návratnosť investície a úroková miera. Dokument navyše nezakladá žiadne stimuly pre istý typy projektov, ktoré zúfalo potrebujú investičné zdroje ako napríklad nízkouhlíková výroba ocele či nabíjačky pre elektrické vozidlá. Je dosť možné, že namiesto takýchto projektov sa investori budú aj naďalej zameriavať na vysoko likvidné aktíva ako fotovoltika či veterné parky.

Toto všetko je ale hudba budúcnosti. Dnes má taxonómia iné problémy: Rakúsko sa vyhráža podaním na súd, Nemecko je pobúrené. Iní, napríklad krajina pod Tatrami, tlieskajú. Vzhľadom na očakávania a reakcie, ktoré už pracovná verzia taxonómie spôsobila, môžeme teda súhlasiť s konštatovaním týždenníka, že dokument bude možno naozaj bomba. Ale dodajme ústami nášho klasika: bude to asi bomba, ale možno bomba iná. V neposlednom rade podľa toho, ako pragmaticky či populisticky sa k téme postavia vlády a parlamenty členských štátov EÚ.

Peter Bednár

Ilustračné foto: Shutterstock.com