Bieda a lesk slovenských komunálnych odpadov

Dva základné ciele likvidácie komunálnych odpadov (KO) stanovila Európska komisia (EK) každému členskému štátu EÚ. Vrátane Slovenska. Do roku 2035 postupne znížiť skládkovanie všetkých svojich KO na 10 percent a recyklovať 65 percent všetkých svojich KO.
Podľa informácií Eurostatu končí na slovenských skládkach vyše 50 percent KO a recyklujeme 39 percent. Ešte v  roku 2016 sme však skládkovali vyše 70 percent a recyklovali menej ako 15 percent KO ročne. Pod skutočnosť, že od polovice roka 2016 postupne medziročne dochádzalo k výrazným posunom pri znižovaní skládkovania a zvyšovaní recyklovania, sa výrazne podpísal najmä podiel organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), prostredníctvom ktorých od polovice roka 2016 okrem iného výrobcovia (predajcovia) uhrádzali obciam a mestám, respektíve ich zberným spoločnostiam náklady za zber a odvoz vytriedeného papiera, plastov, skla či kovových odpadov.

Recyklácia bioodpadu z kuchýň sa pripravuje, začne od 1. júla

Nateraz nevytriedený bioodpad, vrátane odpadu kuchynského, však stále reprezentuje do 45 percent všetkého zmesového KO. Ten Slovensko stále vyváža na skládky, alebo v lepšom prípade spaľuje (energeticky zhodnocuje) v bratislavskej alebo v košickej spaľovni. Jeho zber, odvoz, skládkový poplatok alebo poplatok spaľovniam uhrádzajú len a len obce (mestá), teda obyvatelia Slovenska. Dôvod, pre ktorý nedošlo k ešte výraznejším posunom pri znižovaní skládkovania a raste recyklácie, smerujúcim k vytýčeným číslam EK, sa skrýva hlavne v nenabehnutí zberu a triedenia kuchynského bioodpadu z domácností. Jeho príprava zabezpečenia i spustenie od 1. júla zo strany obcí či miest sa malo platiť  (taký bol zámer) práve z ušetrených prostriedkov v obciach a mestách za zber plastov, papiera, skla a kovov od polovice roka 2016. Nejde o malé peniaze. Napríklad väčšie mestá mohli už za 6 mesiacov 2016 ušetriť stotisíce eur: Liptovský Mikuláš stotisíc a menší Vranov nad Topľou 41-tisíc eur.

V každom prípade skonštatujme, že keby sa bioodpad, vrátane kuchynského odpadu, zhodnocoval (recykloval) tak zodpovedne ako sa od roku 2016 zhodnocujú papier, sklo, plasty a kovy (v rozpätí od 60 do 75 percent), Slovensko by už dnes s recykláciou či uzatváraním skládok nebolo ďaleko od cieľov roka 2035, vytýčených EK.

Pohľad na KO v kontexte prijatia zákona v roku 2015

Zákon o odpadoch z roku 2015 reprezentuje prelom obdobia po roku 1989, v ktorom sa Slovensko doslova topilo v odpadoch, vrátane komunálnych. Zákon vzišiel z dielne Smeru, prijal ho Smer, ale za jeho uplatňovanie zodpovedal minister Mostu-Híd. Podobná právna norma však na Slovensku musela konečne uzrieť svetlo sveta, lebo v západoeurópskych štátoch ju prijali pred niekoľkými desaťročiami, a susedné Česko po dlhom období diskusií, príprav a skúšok v roku 2001. Teda v období, keď sa Slovensko ešte opájalo sebaobdivom z odvrhnutia mečiarizmu.
Pomečiarovské vlády najskôr do čela envirorezortu menovali odborníkov (ako ich samy nazvali), ale so slabučkým mandátom. Po nich nastúpili doslova  hochštapleri, ktorých preslávil ešte tak nezabudnuteľný predaj emisií (a neskôr väzenie). Po ministroch SNS dostali šancu politici svojím spôsobom štandardného typu (P. Žiga, L. Szólymos), i keď opäť s nie silným mandátom.

Bieda a lesk slovenských komunálnych odpadov

 

Sedliacky rozum: Ako teraz?

Envirorezort perspektívne počíta so znížením percenta bioodpadov  na 25 percent v zmesovom odpade už do konca roka 2025. Ak sa tak stane plus ak organizácie zodpovednosti výrobcov budú ďalej postupovať v tempe nastúpenom v roku 2016 (prečo by nemali?), a takisto ak množstvo komunálneho odpadu bude naďalej medziročne rásť predpokladaným alebo aj vyšším tempom, Slovensko by sa nemuselo strachovať, že nesplní požiadavku EK ohľadne skládkovania a recyklovania.

Predstavme si, že v roku 2035 budeme recyklovať 65 percent KO a skládkovať 10 percent KO. Spolu 75 percent. Čo sa potom stane so zvyšnou štvrtinou, s 25 percentami KO? Dnes podľa Štatistického úradu SR eviduje produkciu približne 2,4 milióny ton KO ročne. V prepočte na hlavu to znamená, že priemerný obyvateľ vyhadzuje 435 kg KO.  Denne 1,2 kg. Pritom za posledných 10 rokov evidujeme o  35 percent KO viac ako predtým.

Nech sa v roku 2035, teda o 14 rokov,  budeme podľa optimistických očakávaní zbavovať povedzme „iba“ 3,2 milióny ton, či pesimistických „až“ 3,6-4 milióny, štvrtina z tejto čiastky (25 percent) je  800-tisíc ton, respektíve 900 až milión ton nerecyklovateľného odpadu.  Čo s nimi? V roku 2035, keď doľahnú na svet klimatické zmeny s podstatne väčšou krutosťou ako dnes, je utópiou domnievať sa, že odpadové zmesi zo Slovenska umiestnime kdesi za hranice. Napríklad v rozvojovom svete. Nebudeme takí bohatí ani keby sme v Banskej Štiavnici objavili rozsiahle diamantové polia, na Orave ropu či na Zemplíne urán!!!

Čo ponúka realita?
Bratislavská a košická spaľovňa pri súčasných kapacitách zvládnu energeticky zhodnotiť 150 – 160 tisíc ton zmesového odpadu ročne, košická navyše avizuje rozšírenie dvoch liniek na tri. Teda celková kapacita spaľovania by sa tak mohla zvýšiť na 200-220 tisíc ton ročne.
Ako sa ešte možno zbavovať nerecyklovateľného komunálneho odpadu na Slovensku? Jeho energetickým zhodnocovaním v cementárňach. Tie pri súčasných kapacitách dokážu zvládnuť maximálne 300 tisíc ton KO ročne. Zhodnocujú odpady zahraničných klientov. Isteže, existujú cesty zo strany štátu, aby s tým v prípade núdze nepokračovali. I keď ide o cestu v časoch vlády trhu, platnosti dlhodobejších kontraktov, dôsledkov ich neplnenia o nie jednoduché rozhodnutie. Skonštatujme však, že v roku 2035 pri optimistickom scenári pokryjeme alebo spálime (energeticky zhodnotíme) okolo 500-tisíc nerecyklovateľných ton KO ročne.
Doplňme, že dnešná Európa (a západ vôbec) drukujú energetickému zhodnocovaniu (spaľovaniu), najmä keď moderné technológie bezpečne zachytia vysokovýkonnými filtrami uhlíkovú stopu. Škandinávia alebo hoci Rakúsko či ďalšie európske štáty nie sú pre svoje spaľovne vnímané ako béčka environmentálnej vyspelosti.
Takže: Nebude treba zopár nových spaľovní postaviť na Slovensku v najbližších rokoch? Odborníci upozorňujú, že treba prijať rozhodnutie rýchlo, lebo iba čas cesty od zámeru cez povolenie až  po spustenie výstavby spaľovne (zhodnocovateľky energií) trvá v slovenských  pomeroch 7 – 8 rokov.
Peter Šporer

Ilustračné foto: pexels.com