Dva metre Číny na podporu uhlia v energetike

Bednár číta The Economist: 

The Economist sa v článku Low-hanging fruit (Ľahko dostupné plody) zamýšľa, či verejný prísľub Číny prestať budovať uhoľné elektrárne v zahraničí vláda prenesie aj do domácej ekonomiky.

Na septembrovom zasadnutí OSN sa prezident Si Ťin-pching vo svojom videopríhovore zaviazal, že Čína prestane podporovať uhoľné elektrárne v zahraničí. Až 95% financií na tieto energetické zdroje v tretích krajinách od roku 2013 pochádza z Číny, Japonska a Južnej Kórey.

Posledné dve krajiny sa zaviazali ukončiť štátne dotácie na jar resp. v lete  2021. Rozhodnutie Číny privítali bojovníci za zmenu klímy s uznaním. Podľa niektorých odhadov je až 70% všetkých v súčasnosti budovaných uhoľných elektrární viazaných na financovanie z tejto krajiny. Zlé jazyky hovoria, že za rozhodnutím Číny môžu byť aj klesajúce náklady na budovanie a prevádzkovanie „zelených“ zdrojov. Faktom však ostáva, že čínsky prezident explicitne spomenul výlučne zahraničné elektrárne, pričom v samotnej Číne sa tento druh energetických zdrojov v roku 2020 podpísal pod viac než 50% celosvetovej produkcie uhoľných elektrární. Zbaviť sa takejto závislosti teda nebude jednoduché, obzvlášť ak v poslednom období Čína buduje nové elektrárne na uhlie v tempe jedna týždenne. The Economist konštatuje, že ak už o nič iné, tak ide minimálne o pozitívny signál: Čína nechce byť vnímaná ako brzda snahy o zvrátenie klimatickej zmeny. Otázka však znie, ako sa najľudnatejší štát a prudko sa rozvíjajúca ekonomika postaví k záväzkom znižovania emisií: pred rokom prezident vyhlásil, že Čína sa bude usilovať o dosiahnutie karbónovej neutrality do roku 2060, aktuálny cieľ hovorí o roku 2030 ako o roku, od ktorého sa bude objem emisií už len znižovať. Podľa mnohých analytikov je reálne tento bod zlomu posunúť už na rok 2025, čo by si však vyžadovalo rýchle zatváranie práve uhoľných elektrární a tiež prehodnotenie aktuálneho centrálneho päťročného plánu.

Otázka skôr znie, prečo sa vlastne renomovaný týždenník pýta, či hociktorá budúca vláda reálne splní akékoľvek ambiciózne ciele, ku ktorým sa jeho minulá vláda odvážne zaviazala.

Aj keď platí, že Čína je špeciálny prípad. V mnohých ohľadoch.

Peter Bednár

Ilustrašné foto: pexels.com