Ekofašisti

Hovorí sa tomu diera na trhu. Fašistov tu nik nechce, Kotleba je na smiech už aj tým, ktorí mu nedávno leštili čižmy. Utečenci sú ďaleko, „neprispôsobiví“ stále na tom istom okraji spoločnosti ako už desaťročia, ale naše lesy sú tu! Už nie sme zlí fašisti, teraz sme ekofašisti – čo je dobré pre nás, je predsa dobré aj pre prírodu! Mazurek, Krúpa, Kuffa, Suja a ďalší sa našli v novej téme.

Ešte stále by to bolo smiešne, keby nešlo o život. Lenže ochranári, tí platení štátom a aj tí dobrovoľní, sú susedia s ľuďmi, ktorí sú denne osobne aj na sociálnych sieťach masírovaní fašistami, ktorí sa preobliekli za ochranárov. Chránia prírodu pred „ekoteroristami“ (toto slovo už verejne používa nielen taký Mazurek, ale aj predseda parlamentu Boris Kollár). Takže vedľa seba, v tej istej dedine býva lesník, ktorí sa bojí o prácu, aj ochranách, ktorého prácou je prírodu chrániť. Bitky, pľuvance, slovné vyhrážky (napríklad Svit a Námestovo), dopĺňajú útoky na sociálnych sieťach doplnené vyhrážaním sa konkrétnym ľuďom aj s ich adresami.

To, o čo sa snaží envirorezort, čiže prevod štátnych lesov v národných parkoch pod ministerstvo životného prostredia, nie je žiadny experiment ekoteroristov. Takto lesy roky fungujú v Čechách, Maďarsku i Poľsku. U nás to takto nefunguje, lebo biznis. Úplne legálne u nás v národných parkoch funguje inštitút „náhodnej ťažby“. V rokoch 2000 až 2016 bola strata na zalesnenom území národných parkov dvojnásobná oproti iným územiam. „Náhodnou ťažbou“. Kto, chce, nech uverí.

Ekofašisti ťažia aj z toho, že ochranári sú rozhádaní, ten sa nerozpráva s tým, ďalší o inom čosi napísal, grantov tiež nikdy nie dosť, niektorí dostali a niektorí nie. Niektorí sú v europarlamente, ale tí, ktorí zostali doma, si to, aspoň podľa nich, zliznú. Ekofašistom takýto súper vyhovuje.

Vyhovuje im aj to, že za nimi, potichu, ale predsa, stoja poľovníci. Medzi nimi je aj mnoho vplyvných a bohatých ľudí, o kšeftíkoch a kšeftoch s poľovnými revírmi naprieč Slovenskom by sa dali rozprávať legendy. Ich šéfom je bývalý poslanec Smeru Tibor Lebocký. Ministerstvo pôdohospodárstva sa zatiaľ nečinne prizerá, ako ich zamestnanci zo štátneho podniku Lesy SR, putujú na zhromaždenia autobusmi, ktoré platia ich odbory. V čase voľna, samozrejme. A ešte sú tu tí, ktorí sú súčasťou spracovania dreva a jeho exportu. Tam sú tiež nemalé peniaze a teda aj vplyv.

A, samozrejme, ak na Facebooku existuje napríklad stránka „Zjb ochranára, zachrániš strom“, asi nie je problém zistiť, komu patrí a kto je admin.  Predsa „pomáhať a chrániť“ je viac. Nie?

Očakávané hlasovanie o reforme národných parkov v parlamente, ktoré by malo byť už v najbližších dňoch, nám povie o stave našej spoločnosti určite viac, ako o stave našej prírody.

Ján Füle

 

Ilustračné foto zdroj: pexels.com