Glasgow sa skončil. Nezabudnite.

Britský poslanec Alok Šarma mal desať mesiacov na prípravu najdôležitejšej klimatickej konferencie za uplynulé roky. „Vieme, že COP26 je našou poslednou šancou udržať cieľ oteplenia o 1,5 stupňa Celzia na dosah,“ vravel v nedeľu, 31. októbra 2021 teda pred začiatkom summitu v škótskom Glasgowe ako prezident COP26.
V sobotu večer, 13, novembra 2021, keď ohlasoval ukončenie rokovaní, nevedel Šarma zadržať slzy. „Chcel by som sa všetkým ospravedlniť za to, ako sa tento proces vyvíjal, mrzí ma to. Rozumiem veľkému sklamaniu“, povedal.

Podkladom pre rokovanie samitu bol Emmission Gap Report 2021(EGR 2021) kvantifikujúcich produkciu globálnych emisií skleníkových plynov. Z neho vyplýva, že od roku 1970 do roku 2020 je trend medziročného nárastu emisií prakticky stabilný. Ak sme v roku 1970 produkovali na Zemi cca 28 GtCO2, v roku 2020 je to temer 60 Gt.

Pandémia COVID-19 znížila globálnu produkciu fosílneho CO2 o 5,4 ,- 5,8 %., čo je za rok úctyhodný výkon, no z hľadiska 50 – ročného vývoja je to zanedbateľné aj preto, že aktuálne merania v roku 2021 hovoria o malom rozdiele(1 %) versus rovnaké obdobie 2019. Okrem toho za rok 2020 ešte nie sú k dispozícii dáta pre metán, kysličník dusný a fluorovaté plyny. Počas COVID-u v 2020 zaznamenali nárast fosílnych CO2 emisií len traja z veľkých emitentov- Čína, Brazília, Ruská federácia, všetci ostatní zaznamenali pokles. Odhady pre rok 2021 naznačujú, že dobehne rekordný rok 2019 vo všetkých meraných ukazovateľoch (fosílny CO2,metán, kysličník dusný, fluorovaté plyny, emisie vznikajúce v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a urbanizácii krajiny).

K 30. septembru 2021 predložilo 121 krajín 94 nových alebo aktualizovaných národných plánov znižovania emisií (európska dvadsať sedmička predložila jeden spoločný národný plán), reprezentujúc cca 52 % globálnych emisií skleníkových plynov. 46 NP (32 % globálnych emisií) znižuje emisie voči predchádzajúcim NP, 17 NP(13 % globálnych emisií) neznižuje emisie voči predchádzajúcim plánom, 31 NP sa nedá porovnať s predchádzajúcimi NP pre nedostatok informácií v pôvodných NP. Agregovaný účinok nových/aktualizovaných NP znižuje globálne emisie o 2,9 GtCO2. Pokiaľ by boli zohľadnené prísľuby Číny, Japonska a Južnej Kórei, zníženie sa zvýši na 4,1 GtCO2.

Skupina G 20 vo svojich aktuálnych plánoch znižuje emisie cca o 3 GtCO2. 6 členov(Argentína, kanada, EU27, Južná Afrika, UK, USA) znižujú o 2,1 GtCO2. Brazília a Mexiko zvyšujú svoje emisie o 0,3 GtCO2. Vyššie uvedené zníženie Japonska, Číny a Južnej Kórei zatiaľ nebolo oficiálne predložené. Plány Austrálie a Indonézie stagnujú voči ic predchádzajúcim plánom. Rusko predložilo neambiciózne zníženie emisií, India, Saudská Arábia a Turecko k termínu nepredložili ani nové či aktualizované NP. Hoci posun v nových/aktualizovaných NP existuje, agregovaný vplyv na globálne emisie je nedostatočný.

Cieľom je dosiahnuť na Zemi uhlíkovú neutralitu. Čo si máme pod týmto pojmom predstaviť? Je to stav, kedy je suma všetkých antropogénnych emisií a ich pozostatkov nulová. Emisie sú tvorené primárne CO2 a ostatnými skleníkovými plynmi. Pri redukcii uhlíkových emisií sa teplota atmosféry stabilizuje, pri redukcii ostaných skleníkových plynov dochádza k poklesu globálneho otepľovania. Zamedziť nárastu teploty nad 1,5 °C znamená dosiahnuť globálnu uhlíkovú neutralitu v roku 2050 a globálnu neutralitu ostatných skleníkových plynov 15-20 rokov neskôr. Oneskorenie v ktoromkoľvek z týchto termínov o 15-20 rokov znamená limitovanie otepľovania nie o 1,5 °C ale o 2° C.

Dobrou správou je, že 50 subjektov(49 štátov a EU27 začlenili záväzky o uhlíkovej neutralite do svojich národných legislatív(tieto záväzky sa týkajú viac ako 50 % globálnych emisií, viac ako 50 % globálneho HDP a tretiny globálnej populácie. 38 z týchto záväzkov sú pre rok 2050 (termín pre ohraničenie oteplenia na 1,5° C) , 8 záväzkov sú pre roky 2030-2045 a 4 po roku 2050.

COP 26 malo ťažkú úlohu; jednak primäť veľkých emitentov(Čína, Brazília, Ruská federácia, Turecko) k spolupráci, jednak presadiť jednotný , transparentný, férový systém zberu dát a reportingu, nastaviť optimálnu vykonávaciu logistiku pre dosiahnutie cieľov.

Hlavným cieľom konferencie v Glasgowe bolo  dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050, zároveň chrániť životné prostredie. Preložené do reči väčšiny obyvateľov našej planéty, prestať spaľovať fosílne palivá, skončiť z odlesňovaním, urýchliť prechod na elektrické vozidlá, podporiť investície do obnoviteľných zdrojov. A na toto všetko mobilizovať dostatočné finančné zdroje.

Na záver samitu sa 200 krajín dohodlo na spoločnom postupe. Súhlasili s postupným odklonom od používania uhlia na výrobu elektrickej energie. Formulácia záväzku však bola pod tlakom Číny a Indie na poslednú chvíľu oslabená a namiesto pôvodného úplného zavrhnutia uhlia sa hovorí iba o „odklone“. Mnoho delegátov vyjadrilo sklamanie z tohto ústupku, ale pre „vyššie dobro“ nakoniec za pakt zahlasovali.

Prehľad bodov dohodnutých na konferencii COP26:

  • K udržaniu globálneho otepľovania pod 1,5 stupňa treba znížiť do roku 2030 globálnu produkciu skleníkových plynov o 45 percent oproti stavu z roku 2010 a na čistú nulu v emisiách okolo polovice storočia.
  • Časť krajín sa zaviazala, že do roku 2030 zvráti úbytok svetových lesov. K tomuto vyhláseniu sa pripojilo vyše 100 krajín vrátane Brazílie či Indonézie, na území ktorých leží väčšina svetových tropických pralesov.
  • Krajiny súhlasili s postupným odklonom od používania uhlia na výrobu elektrickej energie.
  • Zaviazali sa znížiť do roku 2030 úniky metánu do atmosféry o 30 percent oproti roku 2020. Tieto krajiny spolu predstavujú vyše 70 percent svetového hrubého domáceho produktu a polovicu všetkých emisií tohto plynu.
  • Dohoda „s ľútosťou“ konštatuje, že bohaté krajiny nesplnili sľub začať do roku 2020 prispievať chudobným regiónom 100 miliárd dolárov ročne na opatrenia súvisiace so zmenou klímy. Dohoda nalieha na to, aby sa tohto záväzku zhostili bohaté krajiny do roku 2025.
  • „So znepokojením“ berie dohoda na vedomie rastúce náklady rozvojových krajín, najmä kvôli vplyvom zmeny klímy a zvýšenej zadlženosti v dôsledku pandémie.
  • Skupina krajín vrátane Británie, Poľska, Turecka či Indie spolu s firmami ako Ford a General Motors vyhlásila, že chce do roku 2040 mať na trhu s novými autami výhradne bez emisné vozidlá. 

 Podľa aktivistky Grety Thunbergovej samit nič nedosiahol. „COP26 sa skončil. Tu je stručné zhrnutie: Bla, bla, bla,“ napísala na Twitteri. Svetoví lídri sa podľa nej usilujú len o to, aby biznis fungoval tak ako doposiaľ a aby neutrpeli záujmy a ekonomika krajín bohatého „globálneho severu“.

Slovenskí televízni redaktori by v záverečnom vstupe povedali, že „až čas ukáže, či mala pravdu“. Nie, nie je to tak. Čas ukázal, že ho už mnoho nemáme. Ale dôležitejšie je to, že najmä mladá generácie berie problém klimatickej zmeny vážne. A to je tá najlepšia správa zo samitu.

Peter Paška

Ilustračné foto: Scott Heppell/AP