Globálne otepľovanie niektorým farmárom asi pomôže. A čo tí ostatní?

Bednár číta The Economist:
Kým ešte pred desiatimi rokmi v provincii Manitoba v centrálnej Kanade pestovali obilie, dnes prevláda sója. Nie je to len otázka výnosnosti, ale tiež potreba vyvolaná klimatickou zmenou.

Ako píše The Economist, otepľovanie podnebia umožňuje využívať na poľnohospodárske účely pôdu, ktorá doteraz ležala ľadom resp. zvyšovať jej hodnotu siatím finančne výnosnejších rastlín. To je lepšia časť príbehu. Od roku 1700 totiž vzrástla celková plocha obrábanej pôdy a pasienkov päťnásobne tak, aby dokázala naplniť potreby rastúceho počtu obyvateľov Zeme a ich potrieb. Zároveň s tým sa vďaka vedeckému pokroku a hnojivám zvyšovala výnosnosť poľnohospodárskej pôdy. Zvyšovanie globálnej teploty však tento rast spomalilo: podľa štúdie Cornell University klimatická zmena spomalila produktivitu v poľnohospodárstve o približne 20%. To znamená, že jej ďalšie zvyšovanie, ktoré  bude nevyhnutné – keďže sa očakáva, že počet pozemšťanov bude rásť až do roku 2064 na 9,7 miliardy – bude vyžadovať viac zdrojov.

Globálne otepľovanie zároveň spôsobuje posun klimatických pásiem: obilie a kukurica sa v severnej Amerike vo všeobecnosti „sťahuje“ viac na sever, kým sója expanduje oboma smermi – na sever aj na juh. Odvážni investori v tomto trende vidia príležitosť a skupujú pôdu v severnejších, doteraz menej úrodných oblastiach Kanady, čo však tiež ohrozuje lesnaté územia, ktorých zmena na poľnohospodársku pôdu spôsobí ďalšie uvoľňovanie uhlíka do atmosféry. Niektorí to až tak čierne nevidia. Napríklad ruský prezident Putin sa nechal počuť, že Rusi vďaka klimatickej zmene ušetria na kožuchoch a budú môcť pestovať viac obilia. Ruská vláda, ktorá už dnes prenajíma rozsiahle územia na východe krajiny investorom z Číny, Južnej Kórei a Japonska, predpokladá, že vývoz sóje do zahraničia prinesie štátu do roku 2024 až 600 mil. USD, čo je takmer päťnásobok oproti roku 2017.

 Globálna zmena klímy však so sebou prináša tiež zmeny zrážok – niektoré územia môžu trpieť dlhodobým nedostatkom vlahy. Ako ďalej píše The Economist, premena území na poľnohospodársku pôdu je spojená s ďalšími rizikami – napr. rekultivácia permafrostu na Sibíri bude drahá a pomalá. Obrábanie neosídlených území si bude vyžadovať pracovnú silu, ktorá neexistuje v dostatočnej miere a využívanie migrantov je pre viaceré vlády politickým problémom. Štáty, ktoré budú potenciálne ťažiť z takejto premeny, patria medzi tie bohatšie, pričom chudobné štáty budú pravdepodobne ešte vo väčšej miere závislé od dovozu potravín. Svet sa bude musieť zaoberať hospodárnejším využívaním zdrojov a to vrátane zbytočného vyhadzovania a znehodnocovania potravín – OSN odhaduje, že takto ho dnes skončí až tretina. V opačnom prípade, uzatvára The Economist, môže byť vo svete ešte viac hladu a nerovnosti ako dnes.

Peter Bednár

Ilustračné foto: pexels.com