Greenpeace sa priviazalo reťazami vlastnej zotrvačnosti

Tak som si prečítal v dennikN rozhovor s Katarínou Juríkovou, riaditeľkou pobočky Greenpeace Slovensko. Dozvedel som sa, ako si zbytočne znepriateliť čo najviac ľudí a nič iné popri tom nedosiahnuť.

„Fosílne spoločnosti využívajú sponzorstvo na propagáciu fosílnych technológií, zvyšovanie svojho vplyvu na výskum alebo na prístup k politikom či verejným činiteľom,” – povedala pani riaditeľka. Ale asi sa jej to zdalo málo smelé a preto pridala, okrem iného, že by sa malo k takýmto firmám „pristupovať rovnako ako k tabakovým spoločnostiam“. Recept je jednoduchý – zakázať týmto spoločnostiam reklamu a sponzoring.

Takže poďme najskôr k tabakovým spoločnostiam. Nie je to tak dávno, čo sa u nás fajčilo na pracoviskách, v každej kaviarni i reštaurácii. Tabakové spoločnosti sponzorovali divadlá (napríklad WEST), kultúrne i športové podujatia, Marlboro Man sa na nás z City lightov (osvetlené nosiče reklamy s rotujúcim banerom)  usmieval aj na Obchodnej ulici v Bratislave ešte začiatkom tohto storočia. Potom zomrel. Údajne na rakovinu. Postupne sa prestali po okruhoch preháňať pretekárske autá s logami cigaretových značiek, už sa nefajčilo počas obedov, potom sa prestalo v kaviarňach a reštauráciách fajčiť úplne a dnes nájsť zariadenie, kde sa fajčí – no, skôr je to výnimka. Ľudia, keď už nemajú iné riešenie, začínajú sa správať racionálne.

Predávať plyn, elektrickú energiu – to je biznis. Pod vplyvom informácií vieme, že fosílne palivá (okrem iného) ohrozujú našu planétu. Zároveň vieme, že nemôžeme stlačiť zázračné tlačidlo a všetko vypnúť. Vďaka covidu s tým už máme skúsenosť. Áno, prvý krok je, že tieto spoločnosti, ktoré by nemali podľa Greenpeace inzerovať a sponzorovať, budú inzerovať a sponzorovať omnoho transparentnejšie. Nie podľa toho, kto momentálne vyhral voľby – čiže „enem pro nás a naše dítky“. To sa dá zariadiť jasným nastavením pravidiel – aj keď práve toto očakávať od politikov si vyžaduje istú dávku naivity. Ale však máme protikorupčnú vládu a stačí nekradnúť – teda, ak to ešte platí.

V týchto firmách sedia aj akože manažéri (po straníckej linke), ale sú tam aj odborníci, ktorí vedia, že ich biznis tak, ako ho poznáme dnes je dlhodobo neudržateľný. Buď ho zmenia, alebo skončia. Pre jedno aj druhé je v histórii príkladov viac ako dosť.  Ak teda firma svojimi (z ekologického pohľadu) špinavými peniazmi podporuje zelené technológie, elektromobilitu, vzdelávanie, zelené dlhopisy, rekonštrukciu priemyselných objektov – teda veci, ktoré štát nepodporuje alebo má na ne menej zdrojov, je nezmysel to zakazovať. Greenpeace sa snaží pribuchnúť dvere, ktoré treba „len“ viac a transparentnejšie otvoriť. Zotrvačnosť je sviňa a z reťazí na pripútavanie sa môžu stať aj okovy. Aj preto zatiaľ Greenpeace na body prehráva s tými, ktorých chce vymazať.

Ján Füle

Ilustračné foto: pexels.com