Koľko máme času, keď útočí púšť?

Bednár číta The Economist:

Aktuálne číslo britského The Economist uverejňuje dva zaujímavé články: Low and Dry o situácii na vysychajúcom západe USA a Climate tech´s Netscape moment. Ten druhý hovorí o tom, koľko peňazí svet vynakladá alebo chce minúť na záchranu planéty. Peniaze nie sú ale hlavný problém, zdá sa.

Podľa prieskumnej agentúry BoombergNEF investori naliali do dekarbonizácie energetiky, ekonomiky, dopravy a poľnohospodárstva spolu v roku 2020 vyše 500 mld. USD, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2010. Týždenník tvrdí, že zelené firmy, ktoré sú v hľadáčiku investorov, sú dnes robustnejšie a predovšetkým už majú svoje reálne úspešné burzové vzory ako Beyond Meat či Tesla. Investovať do zelenej budúcnosti chcú všetci – od vlád cez burzy, veľké korporácie až po filantropov a hľadajú na to rôzne partnerstvá a netradičné spôsoby, ktoré majú startupom pomôcť naštartovať biznis tak, aby bol ziskový. Aj za cenu, že to bude trvať dlhšie. Poučili sa však aj zelené firmy – údajne už neočakávajú, že spotrebiteľ zmení svoj životný štýl, aby zachránil planétu. Príkladom má byť spomínaná Tesla. Cieľom je vybudovať „udržateľný ekosystém“ a „inovatívne financovanie zadĺženia“, využívať „princípy kolaborácie“. The Economist tento článok uzatvára konštatovaním, že vo svete vývoja zelených technológií je všetko ťažké. Teda okrem získania financovania.

Americký západ trápi už 22 rokov trvajúce „megasucho“: rieka Colorado, ktorá je životne dôležitá pre zásobovanie 40 miliónov ľudí pitnou vodou a elektrickou energiou, hlási vôbec po prvýkrát kritický nedostatok vody. Dôvody sú dva: predovšetkým klimatická zmena a ňou spôsobené teplejšie zimy ukrajujúce zo snehovej pokrývky Skalistých hôr, ktorá má významný vplyv na objem vody v rieke predovšetkým na jar. Zároveň sa pod tento stav podpisuje podľa The Economist zle nastavená regulácia vodných rezervoárov a vodojemov, vďaka ktorej vznikali mestá už do polovice 19. storočia aj v oblastiach bez vody, kde by zrejme nikdy vzniknúť nemali. Aby toho nebolo málo, pri odhade objemu vody v rieke začiatkom minulého storočia použili pre účely územného plánovania dáta pochádzajúce z výnimočne „vlhkých“ rokov, čo viedlo k predimenzovaným očakávaniam a – totálnemu nedostatku vody.

Situácia je až taká zlá, že niektorí vedci už nehovoria o období sucha, ale o pomerne nezvratnom procese aridifikácie, čiže dlhodobom vysychaní tejto oblasti.

Mestá sa na tento trend dlhodobo pripravujú. Región okolo Las Vegas, ktoré z lokálnych zdrojov čerpá 90% svojej spotreby, úspešne recykluje údajne 100% vody odvádzanej kanalizáciou a spolu s ďalšími opatreniami sa im podarilo od roku 2002 znížiť spotrebu o 23% – zároveň s nárastom obyvateľov o ďalších 800 tisíc ľudí. Najväčším praktickým problémom sú však farmári a veľkopestovatelia, kde snaha o zníženie môže byť veľký politickým problémom. Ako píše týždenník, USA vyše sto rokov zaberali púšť a menili ju na zelenú krajinu. Zdá sa, že klimatická zmena dáva púšti šancu vydobyť si stratené pozície späť. Veľkú šancu.

Peter Bednár

Ilustračné foto: pexels.com