Lesk a bieda triedenia (recyklovania) komunálnych odpadov na Slovensku

Dva základné ciele likvidácie komunálnych odpadov (KO) stanovila Európska komisia (EK) každému členskému štátu EÚ. Vrátane Slovenska. Do rokov 2030-35 postupne znížiť skládkovanie všetkých svojich KO na 10 percent a zároveň recyklovať 65 percent KO. 

Podľa informácií Eurostatu končí dnes na slovenských skládkach vyše 50 percent KO a recyklujeme 39 percent. Ešte v  roku 2016 sme však skládkovali vyše 70 percent a recyklovali menej ako 15 percent KO ročne. Pritom od polovice roka 2016 postupne dochádza k výrazným posunom pri znižovaní percenta skládkovania a zvyšovaní recyklovania, na čom sa podpísal najmä podiel organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Práve ich prostredníctvom od polovice roka 2016 výrobcovia uhrádzajú obciam a mestám náklady za zber a odvoz vytriedeného papiera, plastov, skla či kovových odpadov. Triedením týchto komodít sa znižuje objem i hmotnosť zmesových KO, ktoré sa nerecyklujú a končia alebo na skládkach alebo v spaľovniach.

Pohľad na KO v kontexte prijatia zákona v roku 2015

Do prijatia zákona o odpadoch v roku 2015, sa Slovensko doslova topilo v odpadoch, vrátane komunálnych. Zákon vzišiel z dielne Smeru (minister MŽP Peter Žiga), ale za jeho uplatňovanie zodpovedal už minister Mosta-Híd László Sólymos. Podobná právna norma však na Slovensku konečne musela v onom roku 2015 uzrieť svetlo sveta, lebo v západoeurópskych štátoch ju prijali pred niekoľkými desaťročiami, a v susednom Česku po dlhom období diskusií, príprav a skúšok v roku 2001.

Pomečiarovské vlády najskôr do čela envirorezortu menovali odborníkov (ako ich samy nazvali), ale so slabučkým mandátom. Po nich nastúpili do ministerských kresiel doslova  dvaja hochštapleri SNS, ktorých okrem doslovnej ignorácie a prepúšťaní environmentálnych odborníkov na rezorte preslávil aj nezabudnuteľný predaj emisií (a neskôr väzenie). Po ministroch SNS dočasne na vedúcom poste MŽP SR zastupova niekoľko mesiacov Dušan Čaplovič (Smer), aby neskôr dostali šancu  P. Žiga a L. Szólymos – všetko naďalej ministri s nie veľmi silným mandátom.

Recyklácia bioodpadu z kuchýň odštartovala 1. júla

Nateraz nie veľmi precízne triedený bioodpad, vrátane minimálneho podielu kuchynského, však stále reprezentuje do 40-45  percent všetkých KO. Zberové spoločnosti ich z obcí a miest vyvážajú ako súčasť zmesového odpadu na skládky, alebo v lepšom prípade spaľujú (energeticky zhodnocujú) v bratislavskej a v košickej spaľovni. Zber, odvoz, skládkový poplatok alebo poplatok spaľovniam za likvidáciu zmesového KO uhrádzajú na Slovensku len a len obce (mestá), teda ich obyvatelia Slovenska. To je rozdiel oproti vytriedeným zložkám KO, ktoré obciam hradia výrobcovia obalov i neobalov.

(Zdroj: Pexels.com)

Dôvod, pre ktorý nedošlo k ešte výraznejším posunom pri znižovaní skládkovania a raste recyklácie, smerujúcim k vytýčeným číslam EK, sa skrýva hlavne v nenabehnutí zberu a triedenia kuchynského bioodpadu z domácností. Za jeho prípravu, zabezpečenie i spustenie od 1. júla zo strany obcí či miest sa hlavne malo platiť  (taký bol zámer) a v mnohých obciach a mestách aj platilo práve z ušetrených prostriedkov za zber plastov, papiera, skla a kovov od polovice roka 2016. Nešlo a stále nejde o malé peniaze. Napríklad väčšie mestá získali a stále získavajú od výrobcov triedených obalov i neobalov zaujímavé čiastky eur. Tí napríklad Liptovskému Mikulášu len za prvých 6 mesiacov 2016 uhradili stotisíc, menšiemu Vranovu nad Topľou 41-tisíc eur atď. Tieto peniaze  mestá či obce stále dostávajú. Je otázkou, na čo ich minuli respektíve míňajú, rozhodne ich však nevrátili svojim obyvateľom, teda neznížili a neznižujú im poplatky za komunálne odpady.

Medzi odborníkmi panuje zhoda, že keby sa bioodpad, vrátane kuchynského odpadu, zhodnocoval (recykloval) tak zodpovedne ako sa od polovice roka 2016 zhodnocujú papier, sklo, plasty a kovy (v rozpätí od 60 do 75 percent), Slovensko by už dnes s recykláciou či uzatváraním skládok nebolo tak veľmi vzdialené od cieľov roka 2035, vytýčených EK!

Sedliacky rozum: Ako teraz? 

Envirorezort si perspektívne od zavedenie triedenia kuchynských bioodpadov, ktoré odštartovalo v júli tohto roka, sľubuje, že zníži percento bioodpadov  na 25 percent v zmesovom odpade už do konca roka 2025. Ak sa tak stane, plus ak organizácie zodpovednosti výrobcov budú ďalej postupovať v tempe triedenia (recyklovania) nastúpenom v roku 2016 (prečo by nemali?), a takisto ak množstvo komunálneho odpadu bude naďalej medziročne rásť predpokladaným alebo aj  o čosi vyššom tempe ako dosiaľ, Slovensko by sa nemuselo strachovať, že nesplní do roku 2035 požiadavku EK ohľadne skládkovania a recyklovania.

Predstavme si však, že v roku 2035 budeme skládkovať 10 percent a recyklovať požadovaných 65 percent KO a  KO. Teda vyrieši 75 percent všetkých vytvorených komunálnych odpadov. Kam však umiestnime zvyšných 25 percent, teda štvrtinu (prevažne zmesového) KO? Rátajme pritom aj s celkovo rastúceho množstva vyprodukovaných KO. (Dnes podľa Štatistického úradu SR evidujeme produkciu približne 2,4 milióny ton KO ročne. V prepočte na hlavu to znamená, že priemerný obyvateľ vyhadzuje 435 kg KO.  Denne 1,2 kg. Za posledných 10 rokov podľa tohto trendu evidujeme každý rok o  35 percent KO viac pri porovnaní s rokom pred desaťročím.)

Pripustime teda, že v roku 2035, teda o 14 rokov,  budeme produkovať podľa optimistických očakávaní povedzme „iba“ 3,2 milióny ton všetkých komunálnych odpadov, či pesimistických „až“ 3,6-4 miliónov ton. Štvrtinu z tejto čiastky (25 percent) bude tvoriť nerecyklovateľný odpad – teda  800 tisíc ton, respektíve 900 až milión ton.  Kam s nimi? V roku 2035, keď doľahnú na svet klimatické zmeny s podstatne väčšou krutosťou ako dnes, je utópiou domnievať sa, že odpadové zmesi zo Slovenska umiestnime kdesi za hranice. Napríklad v rozvojovom svete!!!

(Zdroj: Pexels.com)

Čo ponúka realita?

Bratislavská a košická spaľovňa pri súčasných kapacitách dnes zvládajú energeticky zhodnotiť 150 – 160 tisíc ton zmesového odpadu ročne, košická navyše avizuje rozšírenie dvoch liniek na tri. Teda celková kapacita ich likvidácie(energetického zhodnocovania) v slovenských spaľovniach by sa týmto krokom mohla zvýšiť na 200-220 tisíc ton ročne.

Ako sa ešte možno zbaviť nerecyklovateľného komunálneho odpadu na Slovensku? Jeho energetickým zhodnocovaním v cementárňach, ktoré pri súčasných kapacitách dokážu zvládnuť (maximálne) 300 tisíc ton KO ročne. Nateraz zhodnocujú hlavne odpady zahraničných klientov. Isteže existujú cesty zo strany štátu, aby slovenské cementárne s tým v prípade núdze nepokračovali. Aj keď ide o cestu v časoch vlády trhu, platnosti dlhodobých kontraktov či dôsledkov ich neplnenia o nie práve jednoduché rozhodnutie. Skonštatujme však, že v roku 2035 pri optimistickom scenári pokryjeme alebo spálime (energeticky zhodnotíme) aj s maximálnym využitím možností cementární „iba“ okolo 500-tisíc nerecyklovateľných ton KO ročne.

(Doplňme, že dnešná EÚ naďalej vo svojich členských štátoch drukuje energetickému zhodnocovaniu najmä keď moderné technológie bezpečne vysokovýkonnými filtrami zachytávajú uhlíkovú stopu. Škandinávia alebo hoci Rakúsko či ďalšie európske štáty nie sú pre svoje spaľovne vnímané ako béčka environmentálnej vyspelosti.)

Takže: Nebude treba postaviť kvôli chýbajúcim 300 až 500 tisíc tonám nerecyklovateľného KO zopár nových spaľovní na Slovensku v najbližších rokoch? A nebude potrebné prijať takéto rozhodnutie rýchlo a pružne, veď iba čas cesty od zámeru, cez povolenie, až  po spustenie výstavby spaľovne (zhodnocovateľky energií) trvá v slovenských  pomeroch 7-8 rokov?

Peter Šporer

Ilustračné foto: pexels.com