Médiá odštartovali zmeny v zákone o odpadoch

Konštatovanie z titulku sa zdá ako klišé, ale v zásade je to pravda. Príbeh „plastovej fľaše z Pezinka“, ktorú sledovali redaktori denníkaN, zatriasol svetom odpadárov. Fľašu nezrecyklovali, ale zhorela v cementárni. 

„Málokedy sa stane, že vyjde článok o nedostatkoch v systéme a parlament na druhý deň rokuje o zákone, ktorý ide presne po týchto nedostatkoch,“ povedal vo štvrtok 30. septembra 2021 v parlamente, po odhlasovaní novely zákona o odpadoch, minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Takto, nebolo to na druhý deň…

Už roky médiá upozorňujú na to, že na Slovensku nefunguje Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH). Na internete si môžete pozrieť peknú stránku https://www.minzp.sk/isoh/, ale ľudia z odpadárskeho biznisu priznávajú, že vo veľkej miere nefunguje a sám minister Ján Budaj ho opakovane označil za „čiernu moru“. Nie že nefunguje ISOH, neexistuje ani len jednotné papierové tlačivo, na ktorom by sa deklaroval jasný a pravdivý pôvod odpadu, miera jeho recyklácie a osud tej časti, ktorú sa zrecyklovať nepodarilo, prípadne o jej recykláciu nebol záujem, lebo organizácia, ktorá ho zrecyklovať mala, radšej použila riešenie, ktoré bolo pre ňu finančne výhodnejšie. A tak sa na povrch dostali len kauzy typu Vassal – Eco, keď za podozrivých okolností obchodovali s Bratislavou „odpadári“ a jej firmou Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a potom sa ešte fotili na jachte s „obchodnými partnermi“ a policajtami, ktorí mali riešiť envirokriminalitu.

Prípad „PET fľaše z Pezinka“ ukázal, že pri súčasnej legislatíve je bezradná aj Štátna inšpekcia ochrany životného prostredia, lebo spôsob, akým s fľašou nakladali tí, ktorí ju mali prioritne recyklovať bol, ako inšpekcia potvrdila, vlastne v súlade so zákonom. Preto sa zákon, tak ako priznal minister Budaj, menil rýchlo. Ako?

V prvom rade je dôležité, že novela zákona o odpadoch, ktorú schválili poslanci, uprednostňuje zhodnotenie odpadu pred spaľovaním. Už nie je možné spáliť odpad len pre to, že cementárne potrebujú vhodné palivo, za ktoré radi zaplatia. Takže odpad, ktorý môže byť zhodnotený je zakázané spaľovať. Na skládkach odpadov už nebude končiť ani biologicky rozložiteľný odpad z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie. Zákaz skládkovania potravinového odpadu je navrhnutý od 1. januára 2023. To otvára dvere širšiemu využitiu potravín s minimálnou dobou trvanlivosti napríklad pre sociálne odkázané skupiny.

Textil dnes tiež končí v komunálnom odpade, prípadne v kontajneroch HUMANA a im podobným. Novela zákona o odpadoch podmienky na separovaný zber textilu určila od začiatku roku 2025.

Priamo na rokovaní parlamentu poslanec Tomáš Šudík (OľaNO), inak aj predseda výboru pre životné prostredie, navrhol veľmi užitočnú zmenu. Ľudia budú môcť na verejne prístupnej databáze vidieť, koľko dostávajú firmy za zhodnotenie „ich“ odpadu. To nie je „fízlovanie“, na Slovensku – teda nielen na Slovensku – vyrastá generácia prevažne mladých ľudí, ktorým životné prostredie nie že nie je ľahostajné, ale jeho ochrana patrí k ich životnému štýlu. Ich tlak, aj spoločne s tlakom médií, ak je spojený s rýchlymi a presnými informáciami, môže byť celospoločensky užitočný.

Ale kľúčom k efektívnemu nakladaniu bude „Budajova čierna mora“ – ISOH. Tender na jeho dodanie vyhralo konzorcium firiem Tempest a Softip, štát im mal zaplatiť 12,7 milióna eur bez DPH.  Zmluva je z roku 2017, minister Sólyomos avizoval jeho sfunkčnenie v roku 2020, končí sa rok 2021 a teraz sa hovorí o roku 2023. 

Ján Füle

Ilustračné foto: pexels.com