MEMENTO ECO I.

10 najväčších ekologických katastrof v dejinách ľudstva  – I. časť

Environmentálne katastrofy majú svoje špecifiká – počas nich nemusí zomrieť ani jeden človek, ale dôsledky takých katakliziem majú ničivý účinok na život ako taký. V súčasnosti sú vinníkmi ekologických katastrof najmä ľudia. Rast priemyselnej a poľnohospodárskej výroby prináša nielen materiálne výhody, ale aj pomaly zabíja biotopy. Preto sú najväčšie environmentálne katastrofy na svete zachytené v ľudskej pamäti po dlhú dobu. Dnes pripomenieme 10 najväčších z nich.

1. Únik ropných produktov z tankera Prestige

V novembri 2002, v Biskajskom zálive pri brehoch Galície, sa tanker Prestige dostal do silnej búrky. Po úderoch obrovských vĺn sa v trupe lode vytvorila trhlina dlhá 35 metrov. Do mora začalo prúdiť asi tisíc ton vykurovacieho oleja denne.
Španielske ani portugalské úrady nepovolili vstup do svojich prístavov. Záchranári odtiahli tanker do oceánu kde sa rozpadol na dve časti a potopil hĺbky 3700 metrov. Do vody sa dostalo viac ako 70 000 kubických metrov ropných produktov, ktoré vytvorili pozdĺž pobrežia ropnú škvrnu dosahujúcu dĺžku viac ako tisíc kilometrov. Škody vyčíslili na 4 miliardy eur a na odstránení jej následkov pracovalo 300 000 dobrovoľníkov.

(Zdroj: ČTK/EFE)

2. Havária tankera Exxon Valdez

V dôsledku ľudskej hlúposti a nezodpovednosti 24. marca 1989, pri brehoch Aljašky, narazil tanker Exxon Valdez do podmorského útesu. Do mora sa vylialo viac ako 40 tisíc m³, kontaminovaných bolo viac ako 2 400 km pobrežia. Zahynulo 13 % morských tuleňov, 28 % morských vydier a 100 až 650 tisíc morských vtákov. Okolo 100 000 litrov ropy sa usadilo v piesočnatej pôde. Сelkové náklady na odstránenie účinkov katastrofy presiahli 4,3 miliardy USD.

3. Černobyľská katastrofa

Dôsledky tejto jadrovej katastrofy sú viditeľné dodnes a budú citeľné ešte dlho. V čase tragédie zahynulo 31 ľudí, ale toto je len špička ľadovca – jednoducho nie je možné spočítať všetky obete.
26. apríla 1986, v dôsledku výbuchu 4. bloku jadrovej elektrárne sa do ovzdušia dostali tony smrteľne nebezpečných rádioaktívnych materiálov. Už len pri likvidácie následkov, bezprostredné po výbuchu, vplyvom radiačné ožiarenia zomrelo 200 hasičov a vojakov. Desiatky ton rádioaktívnych materiálov (ekvivalent 50 atómových bômb zhodených na Hirošimu) uránu, plutónia, stroncia a cézia sa dostali do atmosféry a pomaly sa usádzali na zem a roznášali sa vetrom do okolitých krajín vrátané vtedajšieho Československa.
Vedenie ZSSR sa snažilo zamlčať rozmery katastrofy. Desiatky miliónov obyvateľov Európy zostalo bez informácií. V neďalekom Kyjeve slávnostne odštartovali vtedy veľmi populárne cyklistické Preteky mieru.
Podľa odhadov náklady spojené s odstránením následkov černobyľskej katastrofy ku dnešnému dňu predstavujú sumu okolo 3 biliónov USD.
Na základe sprístupnených archívov o katastrofe vznikol v produkcii spoločnosti HBO v roku 2019 mimoriadne úspešný film. Aj na jeho základe sa mnohonásobne zvýšil počet turistov, ktorí toto miesto navštevujú.

(Zdroj: Pixabey)

4. Havária v elektrárni Fukušima Daiči

Príčinou tejto havárie boli prírodné živly: mohutné zemetrasenie a obrovská vlna tsunami. V ich dôsledku došlo 11. marca 2011 k poruche chladiaceho systému reaktora, roztaveniu aktívnej zóny v troch blokoch elektrárne. Pri nehode sa uvoľnil vodík, ktorý explodoval a zničil vonkajší plášť reaktora, ale reaktor zostal nepoškodený.
Сеz zničený plášť sa do ovzdušia dostalo rádioaktívne cézium. 23. marca 2011 boli 30 kilometrov od elektrárne z oceánu odobraté vzorky vody, ktoré preukázali prekročenie noriem jódu – 131krát a cézia – 137krát. Rádioaktivita vody však naďalej rástla a 31. marca 2011 prekročila normálnu úroveň takmer 4 400krát. V miestnych vodách sa začali rodiť zvieratá s vážnymi genetickými a fyziologickými zmenami.
Z postihnutej oblasti museli evakuovať a aj presídliť tisíce obyvateľov. O rok neskôr radiácia na pobreží v blízkosti jadrovej elektrárne stonásobne prekročila normu, takže dekontaminačné práce tu budú pokračovať ešte roky resp. desaťročia. Až desať rokov po výbuchu sa začala do oceánu postupne vypúšťať zadržiavaná kontaminovaná voda z pásma okolo elektrárne.

5. Katastrofa v Bhopále

V noci z 2. na 3. decembra 1984 zahalil nič netušiace indické mesto Bhopál toxický mrak. Štyridsaťdva ton metylizokyanátu (ktorý je vysoko toxický a dráždivý – tým mimoriadne nebezpečný pre ľudské zdravie), ktorý sa dostal do atmosféry, zabil za niekoľko dní viac ako 15-tisíc ľudí a asi pol milióna ich zmrzačil.
Príčinou tragédie bola neuveriteľná chamtivosť spolu s absolútnou ľahostajnosťou amerických majiteľov chemickej továrne Union Carbide Corporation. Vedenie závodu neinvestovalo do výmeny alebo opravy zariadení, ktoré sa počas 15 rokov prevádzky mimoriadne opotrebovali. Okrem toho do roku 1984 boli vypnuté všetky (!) ochranné systémy, ktoré mali v prípade núdze zabezpečiť bezpečnosť pre miestnych obyvateľov a životné prostredie.
Metilizokyanát pálil ľudské sliznice, oči a pľúca. Nič netušiace Bhopálčania mučivo zomierali v dôsledku udusenia. Ťažký mrak sa pohyboval priamo nad zemským povrchom a zabíjal predovšetkým deti. V prvých hodinách po katastrofe spoločnosť Union Carbide odmietla informovať lekárov o chemickom zložení toxickej látky, ktorá sa dostala do ovzdušia, odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo. Preplnené nemocnice jednoducho nevedeli, čo majú liečiť tisíce a tisíce pacientov.
Päť rokov po havárii spoločnosť Union Carbide vyplatila obetiam a príbuzným obetí 470 miliónov dolárov (po zohľadnení inflácie je táto suma v súčasnosti ekvivalentná 907 miliónom dolárov). Je prekvapujúce, že bezprostredne po nehode nikto nebol potrestaný. Až v roku 2010, teda po 26. rokoch, bolo sedem členov bývalého vedenia spoločnosti odsúdených na krátke tresty odňatia slobody a pokuty a takmer okamžite ich prepustili.
Závod v Bhopále zatvorili a zariadenie čiastočne rozpredali do šrotu. Zariadenia na výrobu metyloizokyanátu je však stále na mieste. Okolie je stále kontaminované.

(Zdroj: SITA/AP)

Jurij Vasin

(II. časť – https://zeroeko.sk/memento-eko-ii/)

Ilustračné foto: pexels.com