MEMENTO EKO II

10 najväčších ekologických katastrof v dejinách ľudstva  – II. časť

Uverejňujeme pokračovanie nie veľmi príjemného čítania o najväčších svetových ekologických katastrofách.

6, Sandoz

Jedna z najhorších ekologických katastrof, ktorá spôsobila neuveriteľné škody na prírode, sa stala 1. novembra 1986 v bohatom Švajčiarsku. Chemický a farmaceutický gigant Sandoz postavil na brehu Rýna neďaleko Bazileja závod, kde sa vyrábali chemikálie používané v poľnohospodárstve. Keď v závode vypukol veľký požiar, do Rýna uniklo približne 30 ton pesticídov a zlúčenín ortuti. Voda v Rýne sa sfarbila do zlovestnej červenej farby.

Úrady zakázali obyvateľom žijúcim na jej brehoch opustiť svoje domovy. V niektorých nemeckých mestách museli byť prerušené dodávky vody a pitná voda sa obyvateľom dovážala v cisternách. V rieke uhynuli takmer všetky ryby a iné voľne žijúce živočíchy, niektoré druhy vymizli nenávratne. Neskôr bol prijatý program, cieľom ktorého bolo prinavrátenie života do vôd Rýna. Veľkým úspechom bol v roku 1997 návrat lososa. 

(Zdroj: TASR)

7. Postupný zánik Aralského mora

Príbeh zániku Aralského mora je azda najjasnejším príkladom devastačného prístupu človeka k prírode. Ešte v polovici minulého storočia bolo Aralské more štvrtým najväčším sladkovodným jazerom na svete. Nadmerný odber vody zo SyrDarje a AmurDarje na zavlažovanie bavlníkových polí a iných poľnohospodárskych kultúr však viedol k rýchlemu zníženiu vodnej hladiny. Aralské more sa rozdelilo na dve časti, z ktorých jedna už úplne vyschla a druhá, ak by sa nič nezmenilo, mohla nasledovať.

Vedci vypočítali, že od roku 1960 do roku 2007 sa Aralské zmenšilo 10 -násobne.

Ustupujúce more po sebe zanechalo 54 000 km2 suchého morského dna pokrytého soľou a na niektorých miestach aj usadeninami pesticídov a rôznych iných agrochemikálii, ktoré boli kedysi spláchnuté z miestnych polí. V súčasnosti prudké búrky roznášajú soľ, prach a pesticídy až do vzdialenosti 500 km.

Ako zdôrazňujú lekári, miestne obyvateľstvo trpí vysokým výskytom ochorení dýchacích ciest, anémie, rakoviny hrdla a pažeráka a porúch trávenia. Narastá počet ochorení pečene a obličiek, nehovoriac o ochoreniach očí.

Ale napriek tomu sú aj dobré správy. Stredoázijské štáty v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami realizujú rozsiahle projekty revitalizácie mora. Hladina vody už stúpa, jej plocha sa zväčšila o 18 % a sa znížil sa obsah soli. Rybári opäť začali loviť zástupcov rôznych druhov rýb – vrátane takých cenných, ako je zubáč a kapor.

Aralské more 2000 – 2014 (Zdroj: NASA) 

8. Nehoda v chemickom závode Flixborough

1. júna 1974 sa továreň otriasla v dôsledku mohutného výbuchu. Výrobné zariadenia okamžite zachvátili plamene a tlaková vlna sa prehnala okolitými obcami, kde rozbíjala okná, strhávala strechy z domov a mrzačila ľudí. Zahynulo 55 ľudí. Odhaduje sa, že výbuch mal silu 45 ton TNT. Ešte horšie je, že výbuch sprevádzal veľký oblak toxických výparov, takže úrady museli evakuovať niektoré susedné mestá. Zomrelo 28 ľudí a ťažko sa zranilo 36. Šťastím v nešťastí bolo, že k nehode došlo cez víkend, inak by bol počet obetí omnoho vyšší. 

Príčinou nehody bola neodborná oprava technológie. 

Protesty verejnosti, ktoré nasledovali viedli k zmenám zákonov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a k systematickejšiemu prístupu k bezpečnosti procesov v procesných odvetviach Spojeného kráľovstva. 

Škody spôsobené touto katastrofou spôsobenou človekom sa odhadujú na 36 miliónov libier – bola to najdrahšia mimoriadna udalosť britského priemyslu.

9. Požiar na ropnej plošine Piper Alpha

Najväčšia tragédia pri ťažbe ropy na mori sa stala 6. júla 1988 na plošine Piper Alpha. K výbuchu došlo v dôsledku chyb technického personálu. Z celkového počtu 226 zahynulo 167 ľudí.

Ešte po výbuchu prúdili cez potrubie ropné produkty, takže požiar neutíchol. Táto katastrofa mala za následok nielen ľudské obete, ale aj rozsiahle škody na životnom prostredí.

Materiálne škody spôsobené haváriou dosiahli rekordnú sumu v histórii svetovej ťažby ropy. Spoločnosť Occidental Petroleum, ktorú vlastní Armand Hammer, stratila viac ako 3,4 miliardy USD. Tragédia bola zaradená do zoznamu najväčších katastrof 20. storočia spôsobených človekom.

(Zdroj: pxhere.com)

10. Výbuch ropnej plošiny v Mexickom zálive

20. apríla 2010 došlo na ťažobnej plošine Deep Water Horizon patriacej spoločnosti British Petroleum, ktorá sa nachádza v Mexickom zálive, k výbuchu, ktorý spôsobil, že z nekontrolovaného vrtu vytrysklo do mora obrovské množstvo ropy. Samotná plošina sa ponorila do vôd Mexického zálivu.

Odborníci mohli len približne odhadnúť objem uniknutej ropy, ale jedno bolo jasné – katastrofa bola jednou z najstrašnejších pre biosféru nielen Mexického zálivu, ale aj pre vody Atlantického oceánu. Ropa unikala do vody 152 dní, 7,5 tis. km2 vôd Mexického zálivu bolo pokrytých hustou vrstvou ropy. Znečistenie postihlo pobrežie všetkých štátov Mexického zálivu (Louisiana, Florida, Mississippi, najviac však Alabamu).

Takmer 400 druhov vzácnych živočíchov bolo ohrozených vyhynutím a tisíce morských vtákov a obojživelníkov zahynulo na zaolejovaných brehoch. Úrad pre osobitne chránené zdroje oznámil, že od úniku ropy do mora sa v zálive rozmáha úhyn veľrýb.

Obeťami nehody bolo 13 ľudí: 11 na plošine a ďalší dvaja, ktorí zahynuli z rôznych okolností počas likvidácie následkov nehody.

Kompánia BP bola nútená minúť na likvidáciu havárie a jej dôsledkov 42 bil. USD.

Treba však dodať že opatrenia prijaté po katastrofe boli dostatočne účinné na minimalizáciu škôd spôsobených ľuďmi na životnom prostredí. Podľa najnovších štúdií sa Mexický záliv už dostatočne zotavil z 5 miliónov barelov ropy, ktoré v ňom skončili.

Záver

Zoznam ekologických katastrof je, žiaľ omnoho dlhší a stále pribúdajú ďalšie a ďalšie. Nespomenuli sme tragédiu na milánskom predmestí Seveso v roku 1976, keď havária v chemickej továrni na desaťročia zmenila Seveso na mesto duchov. Dejiny si budú pamätať aj umelo vyvolanú katastrofu v Perzskom zálive, keď iracké jednotky v roku 1991 podpálili kuvajtské ropné polia. Nesmieme zabudnúť na nehodu v hlinikárni v Maďarsku 4. októbra 2010, keď obrovské masy toxického červeného kalu zaplavili okolie spolu s priľahlými obcami. Samostatnou kapitolou je ekologická situácia v Číne, Indie, iných ázijských štátoch a Afrike.

(I. časť – https://zeroeko.sk/memento-eco-i/)

Ilustračné foto: pexels.com