Monitoring médií 1. 11. 2021

Obrovským šokom pre ropný priemysel sa stal májový report Medzinárodnej agentúry pre energiu (EIA) so sídlom v Paríži. EIA oznámila, že ak sa má globálne otepľovanie držať pod kontrolou, energetické spoločnosti musia už v tomto roku zastaviť všetky projekty, ktoré sú zamerané na investície do využitia nových zásob ropy a zemného plynu. Podľa výpočtov agentúry je to jediný spôsob, ako dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého do roku 2050. V takomto prípade by dopyt po uhlí poklesol o 90 percent, po rope o 75 a po zemnom plyne o 50 percent. Globálna ponuka energií založená na fosílnych palivách by sa zmenila zo súčasnej úrovne štyroch pätín na jednu pätinu v roku 2050. Ropný priemysel tieto odporúčania označil za bodnutie nožom do chrbta. Energetické giganty sú veľkými vlastníkmi zásob ropy a zemného plynu. Keby sa vlády zaviazali udržať rast globálnych teplôt na úrovni jeden a pol stupňa Celzia, až 80 percent súčasných zásob by bolo nepoužiteľných. Keby sa vlády dohodli na zvýšení cieľa na dva stupne, v zemi by podľa odhadov muselo ostať 59 percent zásob. To by ropným spoločnostiam prinieslo obrovské straty. Pri snahe obmedziť rast teplôt na jeden a pol stupňa by ropné giganty podľa výpočtov spoločnosti Lex prišli o tretinu aktuálnej hodnoty, čo je takmer bilión dolárov.

(Zdroj: https://www.trend.sk/trend-archiv/ropne-spolocnosti-su-tlakom-boja-klimatickou-zmenou)


Americkí, britskí a európski filmári stoja pred otázkou, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu. Mnohí herci sú aj ekologickými aktivistami, preto prichádza tlak na ozelenenie aj zvnútra filmového priemyslu. Svetové štúdiá zvažujú viaceré možnosti vrátane väčšieho využívania virtuálnych lokácií vytvorených počítačom. Už počas pandémie sa viac naučili tvoriť v štúdiách a menej cestovať. Skromnejšie produkcie s nižšou uhlíkovou stopu môžu byť navyše lacnejšie. Slovenskí filmári vytvorili vlastný manuál na zelené nakrúcanie, ktorý môžu ľahko využívať aj iné firmy na zmeny v kanceláriách alebo na podujatiach.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2592798/ked-na-platne-nepodporujeme-fajcenie-co-s-vypustanim-emisii-pyta-sa-producent-serialu-the-crown/)


„Hovoril som ministrovi Budajovi, že manažérsky bolo nebezpečné ísť do reformy v nastavení koalície, kde je koaličným partnerom Boris Kollár a jeho hnutie, ktorí sa dlhodobo stavajú proti ochrane prírody,“ hovorí europoslanec PS / Spolu a ekológ MICHAL WIEZIK. Obáva sa, že ak reforma národných parkov nebude úspešná, na ďalších desať či dvadsať rokov bude pochovaná na škodu prírody.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

prečo môže byť Boris Kollár pri národných parkoch v konflikte záujmov,

ako hodnotí memorandum medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva,

či je potrebné sadiť v národných parkoch stromčeky,

čo sa stane, ak sa neuskutoční reforma národných parkov.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2592472/michal-wiezik-boris-kollar-vytlka-politicky-kapital-z-rozculeneho-vidieka-ktory-hucka-krajna-pravica/)


Stagnujúce regióny národných parkov môžu naštartovať investície z európskych zdrojov a tie bude možné čerpať až potom, ako národné parky získajú právnu subjektivitu. V diskusii na TASR TV to povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola). Tvrdí, že jeho reforma národných parkov regióny ekonomicky nepoškodí a naopak, prinesie im nové príležitosti. „Ak chceme dať17 miliónov na Muránsku planinu a Poloniny, musí tam byť nejaký právny subjekt, na ktorý sa tie peniaze budú alokovať,“ konštatuje Budaj.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/import/budaj-stagnujuce-regiony-narodnych/587022-clanok.html)


Ministerstvo životného prostredia má prirodzenú snahu zvýšiť rozpočet Envirofondu, aby zohľadňoval jeho potreby. Kým doteraz bola dohoda na použití 30 percent príjmov z predaja emisií, nový návrh zákona smeruje až k 70 percentám. Brusel zároveň ponúka členským krajinám, aby až štvrtinu príjmov mohli alokovať na boj proti uhlíkovému úniku. Na Slovensku sa síce deklaruje, že štát z príjmov Envirofondu môže použiť až štvrtinu na kompenzácie podnikom, no s jednou výnimkou. Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami hovorí, že „ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót“. V slovenskej realite sa stal z možnosti odôvodniteľných prípadov neodôvodnený štandard.

Zmeniť by to mohla novela spomínaného zákona, na ktorej sa pracuje. Okrem úsilia zvýšiť výšku využitia prostriedkov z predaja emisií na 70 percent je tu snaha stanoviť kompenzácie pre energeticky náročné firmy v pásme od desať do pätnásť percent z príjmov fondu. Vo finále to bude politické rozhodnutie, či sa určia jasné kritériá pre použitie prostriedkov. Práve od úspechu novelizácie bude závisieť nielen predvídateľnosť v priemysle, ale aj schopnosť energeticky najnáročnejších firiem prežiť búrlivé obdobia energetických výkyvov.

(Zdroj: https://www.trend.sk/trend-archiv/boj-miliardu-ktoru-nedostane-nikto-krajine-stale-chyba-schopnost-vyuzit-volne-financie)


Envirorezort vypísal nové výberové konanie na riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Informuje o tom na svojej webovej stránke. Od uchádzačov na šéfa SVP sa očakáva odborná prax minimálne desať rokov v oblasti práva, ekonómie, manažmentu alebo životného prostredia, konkrétne v ochrane vôd. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) tiež požaduje riadiacu prax minimálne tri roky a odbornú prax vo vodnom hospodárstve.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/envirorezort-vyhlasil-vyberove-konani/586883-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com