Monitoring médií 10. 11. 2021

Zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu environmentálnej záťaže by mal zabezpečiť efektívny mechanizmus. Jeho vytvorenie prináša novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Poslanci Národnej rady (NR) SR novelu schválili v utorkovom hlasovaní. Nová legislatíva má reagovať na problém plynúci z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/zavedie-sa-mechanizmus-na-refundaciu-n/589175-clanok.html)


Štátna ochrana prírody dnes spravuje národné parky iba formálne, nad štátnymi lesnými pozemkami má skutočnú moc rezort pôdohospodárstva a rozhodnutia o činnostiach na území parku vydáva rezort vnútra prostredníctvom okresných úradov. Spomedzi štátov V4 aj ostatných okolitých štátov je Slovensko jediné, kde pozemky v národných parkoch nespravujú ochranári. Reforma sa týka 180-tisíc hektárov, čo je približne polovica rozlohy národných parkov. V jednotlivých parkoch sa podiel štátneho vlastníctva líši, napríklad v Národnom parku Muránska planina má väčšinu pozemkov štát, v NP Malá Fatra nevlastní štát ani 20 percent.

Na reformu sú viazané peniaze z európskeho Plánu obnovy a odolnosti. Ak by sa reforma neurobila, regióny by prišli o milióny eur na budovania infraštruktúry na území národných parkov a na podporu ich rozvoja. Rezort životného prostredia mohol napríklad financovať prechodné obdobie a postupnú premenu tržieb z dreva na tržby za iné činnosti a prírode blízke hospodárenie v tých častiach národných parkov, kde sa má trvalo les obhospodarovať. Ministerstvo životného prostredia verí, že národné parky budú viac zarábať na cestovnom ruchu. Ako príklad sa uvádza región Národného parku Šumava, ktorý má tržby z cestovného ruchu vo výške 45 miliónov eur ročne, pričom vyše 80 percent návštevníkov v dotazníku povedalo, že ho navštívili kvôli sledovaniu prírodných procesov. Reforma by mohla priniesť viac zaujímavých pracovných pozícií v regióne, hlavne pre mladých ľudí v menej rozvinutých regiónoch. Tiež mohla priniesť pestrejšiu ponuku pracovných miest. Štátna ochrana prírody chcela zamestnať všetkých dotknutých lesníkov a ponúknuť im v prvom rade prácu lesníkov, ale s dôrazom na iné priority ako doteraz. Cieľom by nemala byť maximalizácia zisku z vyťaženého dreva, ale les plniaci rôzne funkcie podľa zonácie národných parkov. Lesníci by mali podstatne viac času tráviť v lese. Môžu sa uplatniť napríklad aj ako strážcovia prírody, alebo pri vykonávaní monitoringu územia, či sprevádzaní návštevníkov lesa. Napríklad v Mestských lesoch v Bratislave začali lesníci po výraznom útlme ťažby budovať protierózne opatrenia na lesných cestách, starajú sa o turistickú infraštruktúru, odstraňujú nebezpečné stromy sponad turistických a cyklistických trás a venujú sa aj výchove. Podstatne viac času si vyžaduje aj šetrnejší spôsob ťažby. V lokalitách s väčším sklonom sa napríklad neťaží v zlom počasí, aby sa nezničila pôda.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2603784/koalicia-bez-kollara-nefunguje-reformu-narodnych-parkov-radsej-odlozili-na-dalsiu-schodzu/)


Mesto Svidník získalo 166.320,19 eura z Ministerstva životného prostredia SR na vybudovanie zelenej strechy na Materskej škole na ulici Ľudovíta Štúra. Na projekte sa radnica podieľa päťpercentným spolufinancovaním.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/svidnik-ziskal-takmer-170000-eur-na-v/589268-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com