Monitoring médií 12. 1. 2022

Pozorovatelia, mimovládky a zelené organizácie sú voči prísľubom o ukončení odlesňovania z klimatickej konferencie COP26 rezervovaní. Upozorňujú na to, že podobné globálne dohody boli v minulosti neúspešné a nedosiahli stanovené ciele. Ide napríklad o Newyorskú deklaráciu o lesoch z roku 2014, ktorá chcela znížiť odlesňovanie o polovicu do roku 2020, či o plán Trillion Trees oznámenom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2020. Od spustenia týchto celosvetových iniciatív však strata lesov prudko vzrástla, pričom len v roku 2020 bolo vyrúbaných 99 614 štvorcových míľ, hovoria najnovšie údaje Global Forest Watch.

Plnenie sľubu o zastavení odlesňovania, ku ktorému sa prihlásila slovenská vláda na klimatickom summite OSN, však môže pribrzdiť návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Ten  v decembri predložilo ministerstvo hospodárstva na pripomienkové konanie. Na návrh upozornilo Lesoochranárske združenie VLK, ktoré iniciovalo hromadnú pripomienku k zákonu. „Predložený návrh Ministerstva hospodárstva opätovne (…) umožní dotovať spaľovanie dreva zo slovenských lesov, brehových porastov, remízok, či vetrolamov,“ píše mimovládka vo svojej pripomienke. Drevná biomasa je v súčasnosti považovaná za obnoviteľný zdroj iba v prípade, že sa jedná o odpad z drevospracujúceho priemyslu alebo pochádza zo špeciálnych, na takéto účely pestovaných, energetických porastov. Tuto definícia prijala vtedajšia vláda v roku 2018. Podľa združenia VLK vtedy vláda upravila na pravú mieru podmienky pri využívaní dreva ako obnoviteľného zdroja a „najmä sa legislatívne zabránilo dotovaniu spaľovania dreva zo slovenských lesov.“ V novom návrhu zákona však rezort hospodárstva navrhuje tieto udržateľné kritériá pre biomasu  odstrániť. Obnoviteľným zdrojom by sa tak stala všetku biomasu bez bližšej špecifikácie je pôvodu, čo podľa mimovládky bude viesť k masívnemu odlesňovaniu.

(Zdroj: https://euractiv.sk/section/klima/news/slovensko-reformuje-narodne-parky-ale-oslabuje-pravidla-pre-palenie-biomasy/)


Ešte nedávno gazdovia na svojich poliach či pasienkoch sadili stromy, aby z nich získali maximálny úžitok. Dnes môžu byť stromy na poliach odpoveďou na klimatickú zmenu a snahou o aspoň čiastočný návrat života do monokultúrnych púští.

Slovenskí gazdovia na svojich poliach a pasienkoch bežne pestovali stromy. Potrebovali drevo na kúrenie a na drevené výrobky, plody ovocných stromov využívali pre seba aj pre zvieratá, ktoré chovali. Podobne to fungovalo aj v európskom meradle. „Rozvoj poľnohospodárstva bol od počiatku spätý s drevinami,” hovorí Jaroslav Jankovič z Národného lesníckeho centra, ktorý sa venuje propagácii tohto systému hospodárenia na Slovensku.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2673299/slovenski-farmari-opat-zacinaju-pestovat-stromy-na-poliach-a-pasienkoch-agrolesnictvo-moze-byt-odpovedou-na-klimaticku-zmenu/?ref=tit&_ga=2.215875728.662499091.1635725799-412966900.1625996784)


Slováci sú zmätení, plechovky a fľaše doma nekontrolujú dostatočne. Môže za to slabá edukačná kampaň, tvrdí riaditeľ jednej zo siete potravín, ktoré u nás pôsobia.

„Snažím sa ich odovzdať, no nedarí sa mi,“ hovorí Miroslav pre HN. Fľaše spoločne kontrolujeme a zisťujeme, že priniesol tie nesprávne. Nemajú totiž na sebe symbol Z, ktorý značí, že ide o vratné obalyMinulotýždňové spustenie systému zálohovania tak sprevádza mierny chaos. „Príčinou je slabá edukačná kampaň zo strany Správcu zálohového systému,“ konštatuje Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko. (Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/18608413-zalohovanie-flias-ludia-nosia-nespravne-obaly-mnohym-obchodom-doteraz-chybaju-automaty)

 Ilustračné foto: pexels.com