Monitoring médií 12. 10. 2021

V Ľubľane stavia spoločnosť Corwin zelený obytný komplex s vyše 220 bytmi a parkom. Komplex Vilharia vyrastie na obnovenom pozemku v centre hlavného mesta Ľubľany, v blízkosti hlavnej stanice, najväčšieho dopravného uzla v krajine. Stane sa tak súčasťou plánu obnovy centra slovinskej metropoly, ktorý prepája verejný sektor s developermi. Projekt pochádza z dielne prestížneho dánskeho štúdia Schmidt Hammer Lassen. To je známe tvorbou širokej škály architektonických návrhov vrátane tých najuznávanejších kultúrnych pamiatok na svete. Obytný projekt je „zelený“ a je v súlade so zámerom hlavného mesta podporovať cyklodopravu, napojenie na jej infraštruktúru či inovatívne a koncepčné riešenie odpadového hospodárstva.

(Zdroj: https://reality.trend.sk/byvanie/corwin-postavi-najudrzatelnejsi-administrativny-projekt-slovinsku)


Poslanci Smeru-SD chcú dosiahnuť zachovanie sídla Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) v Banskej Štiavnici. Predložili preto návrh novely tzv. vodného zákona. Smer- SD tým reaguje na zámer Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR presťahovať podnik do Bratislavy.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-by-chcel-novelou-zakona-zachova/582778-clanok.html)


Spormi v prípade poskytovania dotácií na vodovody a kanalizácie z Envirofondu trpí najmä životné prostredie a obyvatelia obcí. Pre TASR to povedal prvý podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Radomír Brtáň. Za logické riešenie pre najrýchlejšie rozuzlenie problémov považuje komunikáciu medzi Environmentálnym fondom (EF) a samosprávami o všetkých zisteniach. V procese poskytovania dotácií na výstavbu kanalizácií a vodovodov odhalil audit ministerstva životného prostredia pochybenia. Dotácie boli podľa Envirofondu pridelené obciam, ktoré ich dostať nemali. Brtáň to považuje za veľmi nepríjemnú situáciu pre samosprávy ako prijímateľov dotácií. Rovnako je to podľa neho zložité aj pre Environmentálny fond ako inštitúciu prerozdeľujúcu verejné finančné prostriedky.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/zmos-spormi-pri-poskytovani-dotacii/582755-clanok.html)


Vedci z Rice University predstavujú novú metódu extrakcie cenných kovov z elektronického odpadu. Okrem účinnosti je jej hlavnou výhodou tiež to, že je šetrná k životnému prostrediu, keďže sa pri nej spotrebuje až päťsto krát menej energie ako pri súčasných laboratórnych metódach a vzniká pri nej vedľajší produkt, ktorý je bezpečný pre poľnohospodársku pôdu. Minulý rok bola vyvinutá metóda, v rámci ktorej sa na výrobu grafénu z rôznych zdrojov uhlíka, napríklad z potravinového odpadu či plastu, využívalo Joulovo teplo, teda teplo, ktoré vzniká v elektrickom vodiči prechodom elektrického prúdu. Teraz ju tím výskumníkov prispôsobil na rekuperáciu ródia, paládia, zlata a striebra na opätovné použitie. Vo výstupe z výskumu, ktorý bol publikovaný vo vedeckom periodiku Nature Communications, sa píše, že metóda dokáže odstrániť aj vysoko toxické ťažké kovy vrátane chrómu, arzénu, kadmia, ortuti a olova, pričom na konci procesu zostáva vedľajší produkt s minimálnym obsahom kovov.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106343/nova-metoda-umoznuje-opatovne-ziskat-drahe-kovy-z-elektroodpadu-v-priebehu-sekund.aspx)