Monitoring médií 15. 12. 2021

Poslanci vynovili dôležitú časť zákona o environmentálnych záťažiach, ktorá hovorí o tom, ako a od koho si má štát pýtať peniaze za ich sanáciu. Podarilo sa im to až na druhý pokus, museli prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej. ZMOS aj podnikatelia sú z výsledku zhrození – zákon podľa nich obsahuje zásadnú chybu, ktorú si zrejme neuvedomili ani predkladatelia. „Navrhujem, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní neschválila zákon ako celok,” odporučila prezidentka Zuzana Čaputová zákonodarcom, keď im vrátila na opätovné prerokovanie zákon o envirozáťažiach. Jej poradcovia si totiž všimli zásadnú chybu, ktorá by mohla mať za následok protiústavnosť a zasiahnuť do základného práva vlastniť majetok. V konečnom dôsledku by spôsobila, že by zákon nefungoval tak, ako si predkladatelia predstavovali.

O akú chybu ide a prečo je dôležitá? Vysvetliť sa to dá na príklade obce Pohronský Ruskov, ktorá pred mnohými rokmi odkúpila v konkurze areál bývalého cukrovaru. Zanechal po sebe aj zvyšky ťažkého vykurovacieho oleja – mazutu. Tie pozemky, ktoré mali hodnotu, obec predala podnikateľovi. Ostala jej iba zamorená časť na ploche menšej ako jeden hektár. Obec dlho čakala, kým štát, ktorému to vyplýva zo zákona, prevezme zodpovednosť a problém odstráni. Po dlhých rokoch čakania sa do toho konečne pustilo ministerstvo hospodárstva. Projekt sanácie má stáť 1,6 milióna eur. Ak by sa postupovalo tak, ako káže novela schválená poslancami, ministerstvo by si sumu malo pýtať od obce, hoci tá za mazut po štátnom cukrovare nemôže. Novela v schválenej podobe dáva obci na výber – buď zaplatí alebo môže pozemky založiť v prospech štátu. Potiaľ by to bolo v poriadku – starosta Pohronského Ruskova Ľudovít Nagy hovorí, že ak toto je jediná podmienka štátu, aby znečistenie konečne odstránil, pozemky mu radi prenechajú. „Ak štát dáva takúto podmienku, nech sa páči. Pre nás to veľká strata nebude.” Je v tom však háčik – tak, ako je zákon schválený, nehovorí nič o tom, že založením pozemku sa celá pohľadávka za náklady na sanáciu „vymaže”.
(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2648076/obce-ktore-maju-pozemok-s-toxickymi-odpadmi-mozu-prist-o-vsetko-ak-poslanci-neopravia-co-schvalili/)


Obyvatelia Partizánskeho zaplatia v budúcom roku za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu rovnakú výšku poplatku ako v tomto roku. Nižšiu sumu budú platiť zase podnikatelia za množstvový zber odpadu. Vyplýva to z príslušného všeobecne záväzného nariadenia, ktoré na svojom rokovaní v utorok schválili mestskí poslanci. Pri výpočte výšky poplatku na rok 2022 vychádzala samospráva zo skutočných nákladov za deväť mesiacov tohto roka a posledné tri mesiace sú odhadom podľa priemeru predchádzajúcich mesiacov doplnené o očakávané ďalšie výdavky. “Očakávané náklady za nakladanie s komunálnymi odpadmi pre občanov v roku 2021 sú vo výške 728.491 eur. Pri prepočte na počet obyvateľov to vychádza na 0,0912 eura na obyvateľa a deň. Je to teda rovnaká sadzba ako v roku 2021 a ročný poplatok na obyvateľa vychádza 33,28 eura,” ozrejmil primátor Jozef Božik.
(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/obyvatelia-partizanskeho-si-v-roku-2022/597750-clanok.html)


BVG Berlin obstaráva novú sériu 90 e-busov. Obstarávanie sa týka jednopodlažných 12-metrových autobusov s elektrickým pohonom pripravených pre plug-in nabíjanie. Dodávka všetkých autobusov sa má uskutočniť do konca roka 2022. Flotila BVG sa tak rozšíri na 228 elektrických autobusov (posledná dodávka 90 autobusov Solaris Urbino electric bola dokončená koncom roka 2020). Víťaz (alebo víťazi) konania budú vyhlásení po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie námietok, uvádza BVG. Schválený rozpočet na 90 nových vozidiel, vrátane potrebnej nabíjacej infraštruktúry, je celkovo okolo 65 miliónov eur. Víťazom by sa však podľa informácií Tagesspiegel mala stať holandská spoločnosť Ebusco. Pre BVG by to bolo prvýkrát.
(Zdroj: http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=14919)

Ilustračné foto: pexels.com