Monitoring médií 20. 12. 2021

Ministerstvo životného prostredia zaviedlo do právnych predpisov odpadového hospodárstva tzv. primerané donáškové vzdialenosti. Od roku 2022 sa majú týkať biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a od roku 2023 aj triedených zložiek ako papier, plasty, sklo, kovy a viacvrstvové kombinované materiály. V praxi to znamená nádoby alebo vrecia na všetky vyššie spomenuté odpady pre každý rodinný dom a všetky farebné nádoby na mieste zberu zmesového komunálneho odpadu pre bytové domy. Plne si uvedomujeme ciele tejto zmenenej legislatívy a nutnosť zvyšovania miery triedenia komunálnych odpadov. Toto opatrenie by malo Slovensko približovať k plneniu cieľov v odpadovom hospodárstve. Myšlienku door to door systému neodmietame. Práve naopak, vítame ju, no zároveň pripomíname, že tento systém nie je vhodný pre všetky typy zástavby a nie je vhodný pre všetky odpady.

Dovoľujeme si poukázať na niektoré aspekty tejto výraznej zmeny, ktorá by mala mať veľký dopad na občanov, obce, zberové spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov. Pri našich úvahách sa nedalo vyhnúť otázkam, či boli dôsledne vyhodnotené všetky ekonomické, technické a ekologické aspekty, ktoré táto zmena prinesie. Občanom by to malo priniesť vyšší komfort a blízkosť danej služby. To je pozitívne a malo by to podporiť triedenie odpadov. Niektoré odpady však nie sú pre zavedenie nulovej donáškovej vzdialenosti vhodné – napríklad sklo, či jedlé tuky a oleje. Obciam, ktoré dnes majú nedostatočnú infraštruktúru triedeného zberu, by pod vplyvom zavedenia tejto zmeny mala rásť miera vytriedenia komunálnych odpadov. No musia sa vysporiadať s priestorovými nárokmi v individuálnej a aj komplexnej bytovej výstavbe, racionalizovať zberné miesta, či spájať niektoré odpady do jednej nádoby. Čo navrhujeme? Zrušiť nulovú donáškovú vzdialenosť pre zber skla a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci, zrušiť nulovú donáškovú vzdialenosť pre zber kuchynských olejov, a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci, zrušiť prílohu 10b vyhlášky 371/2015a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci, zvýšiť skládkové poplatky za ukladanie odpadov na skládky odpadov, zreformovať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov a štandardov zberu.

Michal Sebíň, Zuzana Čachová, Jozef Kozák, Kamil Potoma, Tomáš Schabjuk, Martin Basila

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106482/nulova-primerana-donaskova-vzdialenost-dava-zmysel-ale-len-pre-niektore-odpady.aspx)

Už v pondelok 20. decembra 2021 sa bude konať zasadnutie Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, kde jedným z bodov je aj prerokovanie petície za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej Doline. Ako sme informovali v minulosti, petičnému výboru sa podarilo vyzbierať vyše 100 000 podpisov v digitálnej a fyzickej podobe na petičných hárkoch. Autori petície, a s nimi viac ako 100-tisíc obyvateľov, žiadajú ukončenie výstavby bezodkladným vyhlásením dočasnej stavebnej uzávery a zredukovanie rozsahu plánovanej zástavby v novom územnom pláne obce. Riešiť dopravu by malo zavedenie celoročnej nízkoemisnej zóny pre osobnú dopravu v doline. Doline hrozí, že bez zásahu sa pri aktuálnom developmente zníži dostupná kapacita pitnej vody pre širšie územie. Stredisko je síce významné z pohľadu cestovného ruchu, rozsiahla návštevnosť turistov ale predstavuje riziko pre podzemnú vodu. A tým najmä miestnych obyvateľov v blízkom okolí:  „Demänovská dolina je z hľadiska ochrany prírody a krajiny významné územie národného až medzinárodného významu, ktoré predstavuje Národný park Nízke Tatry, Národná prírodná rezervácia Demänovská dolina, územia NATURA 2000 a Demänovský kras. V Demänovskej doline sú taktiež dva významné zdroje pitnej vody, ktoré zásobujú časť okresu Liptovský Mikuláš.“ Zároveň v dôvodovej správe informujú autori, že petícia bola v máji predložená Národnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu životného prostredia SR, druhý spomínaný rezort podporil diskusiu o požiadavkách vyše 100 000 obyvateľov.

(Zdroj: https://www.zilinak.sk/prispevky/18351/vyse-stotisicovu-peticiu-za-stavebnu-uzaveru-demanovskej-doliny-bude-riesit-zastupitelstvo-zilinskeho-kraja)

Mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS) obvinila Ministerstvo hospodárstva (MH) SR zo snahy dotovať spaľovanie stromov prostredníctvom novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Rezort to odmieta. Novela podľa neho vychádza z vyhlášky EÚ a samotné kritéria na využívanie dreva na energetické účely budú podľa MH súčasťou vyhlášok Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. “Je to šokujúce. Snaha zmeniť zákony a opätovne naštartovať biomasaker slovenských lesov je neakceptovateľná. Ministerstvu hospodárstva zjavne nestačí, že podkopáva zelené energie na európskej úrovni, ale k našej hrôze sa teraz snaží zhoršiť situáciu aj na Slovensku,” uviedol europoslanec a podpredseda PS Martin Hojsík. Progresívci upozornili, že bez toho, aby sa takéto snahy zastavili, vyjde reforma národných parkov úplne naprázdno. Konanie MH je podľa nich ešte o to prekvapivejšie, že dotovanie využívania drevnej biomasy ako obnoviteľného zdroja energie narúša trh a podkopáva spracovateľský priemysel na Slovensku. Rezort hospodárstva však obvinenie odmietol s tým, že ide o novú právnu úpravu, a preto nemusí byť účel a spôsob podpory OZE hneď jasný. “Ministerstvo hospodárstva komunikuje aj s Lesoochranárskym združením VLK a som presvedčený, že v rámci rozporového konania sa nám podarí nájsť spôsob, akým sa nám už dnes navrhnuté riešenie zamedzujúce akejkoľvek forme biomasakra v našich lesoch podarí ešte lepšie zadefinovať tak, aby to bolo ľahko pochopiteľné a čitateľné aj pre predstaviteľov strany Progresívne Slovensko,” zdôraznil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/progresivci-obvinili-mh-z-pripravy-bio/598612-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com