Monitoring médií 20. 9. 2021

Na Horné Opatovce, ktoré v druhej polovici minulého storočia zasiahla ekologická katastrofa spôsobená výrobou hliníka v neďalekej fabrike, dnes na hlavnej ceste upozorňuje hnedá tabuľa označujúca turistické ciele.

Krajská organizácia cestovného ruchu pozýva do zaniknutej dediny ako na miesto “dark turizmu”, ktorý odkazuje na temnejšie stránky minulosti.

Pôvodnú dedinu, ktorá úradne zanikla v roku 1969, po tom, čo zdravie miestnych začali ohrozovať toxické exhaláty z novopostavenej hlinikárne, pripomína už len máločo. Kostol svätého Vavrinca, zvyšky niekdajšej školy a cintorín na okraji priemyselného parku vítajúci návštevníkov slovami: „Tu mĺkvo strážime pamiatku na Horné Opatovce.“

(Zdroj:https://www.aktuality.sk/clanok/zx2ffde/hynuli-vcely-deti-chorlaveli-dobytok-nevladal-horne-opatovce-su-dnes-aj-miestom-dark-turizmu/)


Bratislavský diaľničný okruh D1 a D2 už dva týždne funguje s premenlivým dopravným značením. Maximálna rýchlosť je niekedy až 130 km/h, hoci predtým bola najvyššia povolená 90-tka.

Vyššiu rýchlosť povolili diaľničiari bez toho, aby vymenili zvodidlá za bezpečnejšie, ktoré by spĺňali súčasné normy.

Správca štátnej diaľnice pred povolením vyššej rýchlosti neskúmal ani vplyv na zvýšenie hlučnosti a vypúšťania znečisťujúcich látok a skleníkových plynov.

V čom je problém? Keď investor vybavuje povolenie napríklad pre umiestnenie haly, či inej významnej stavby, úradom musí predložiť analýzu dopadov na zdravie ľudí a životné prostredie známu pod skratkou EIA.

NDS pri zásadných zmenách na bratislavskej D1/D2 nič také neurobila. Na mestskej diaľnici ponechala aj staré zvodidlá, hoci si je vedomá toho, že nevyhovujú dnešným normám. Vyhovára sa na to, že tie v čase výstavby diaľnice vedúcej Bratislavou neplatili.

(Zdroj:https://e.dennikn.sk/2541911/nevedeli-co-sa-stane-ked-na-bratislavskej-dialnici-povolia-stotridsiatku-skusime-a-uvidime-odkazuju/)


Za prvý polrok tohto roka vyzbierali vo Veľkom Krtíši 67 ton plastového odpadu.  Ako dodal, vyzbieraných plastov bolo za rok 2019 približne 147 ton a vlani približne 132 ton, čo predstavuje pokles o 15 ton.

(Zdroj:  https://banskabystrica.zoznam.sk/za-prvy-polrok-tohto-roka-vyzbierali-v-meste-67-ton-plastov/)


Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) spolufinancuje a koordinuje projekty pre päť stredných škôl v celkovej výške 147.000 eur, týkajú sa zmiernenia zmien klímy. V rámci projektového grantu školy budujú prvky zelenej infraštruktúry. Patria sem poznávací a náučný chodník, pocitový chodník, zelené steny z machu i bylinková záhrada. Obstarávajú sa tiež zariadenia pre využitie solárnej energie, zadržanej dažďovej vody a na triedenie a využitie odpadu.

(Zdroj:https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/bbsk-kraj-koordinuje-skolske-projekty-tykaju-sa-zmeny-klimy-247099)


Výrobcovia cementu patria k najväčším producentom emisií. Slovenské cementové fabriky sa preto pripravujú na stratégiu znižovania uhlíkovej stopy. Cieľom je znížiť emisie oxidu uhličitého na úroveň 55 percent vypusteného množstva v roku 1990. Nastavená latka je záväzok voči Európskej únii do roku 2030. Ďalším krokom bude uhlíková neutralita do roku 2050.

Cementári postupne nahradzujú fosílne palivá alternatívnymi palivami na báze nerecyklovateľných odpadov. Okrem toho pokračujú aj vo zvyšovaní efektivity výroby zavádzaním technológií, ktoré sú priaznivejšie pre životné prostredie. Zdokonaľujú sa tak procesy výpalu v rotačných peciach, vymieňajú sa filtračné zariadenia za modernejšie.

(Zdroj: https://www.trend.sk/biznis/cementaren-rohoznika-tromfla-vsetkych-zisk-jej-narastol-1453-percent)


V súčasných riekach plávajú ryby, ktoré sa nesprávajú normálne. Nehľadajú potravu ani partnera na rozmnožovanie. Sú totiž sfetované. Drogy plynú so spláchnutou vodou cez kanalizáciu do našich riek s takou intenzitou, s akou sa dnes fetuje.

Raky zasa viac útočia a lovia korisť, pretože sú na antidepresívach. Prášky, ktoré majú liečiť smútok, ich zbavujú plachosti.

A spolu so ženským močom prúdia do riek látky z antikoncepcie, ktoré môžu ohroziť celé populácie rýb.

Doslova chemický koktail.

(Zdroj: https://plus.sme.sk/c/22735781/slovenske-rieky-su-sfetovane.html)


Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom, ktorú vlastnia nórsky koncern Norsk Hydro a finančná skupina Penta, spotrebuje osem percent celkovej slovenskej spotreby elektriny. V čase, keď cena silovej elektriny láme nové maximá, má hlinikáreň pred sebou značný problém: musí sa vyrovnať nielen s rastom nákladov, ale zároveň musí vyjednávať novú dlhodobú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Už len do konca roka je platná osemročná zmluva so Slovenskými elektrárňami.

Keďže cena silovej elektriny prudko stúpa všade vo svete, Slovalco sa obáva, za akých podmienok bude musieť zmluvu uzavrieť, aby neohrozila svoje fungovanie. Elektrická energia je strategickým výrobným vstupom, ktorý tvorí 40 až 60 percent výrobných nákladov.

Druhým problémom sú rastúce ceny emisných povoleniek, ktoré už presiahli 65 eur na tonu CO2. Slovenská vláda má tieto zvýšené náklady kompenzovať z Environmentálneho fondu (envirofondu), v ktorom je momentálne nahromadená aj na tento účel miliarda eur.

Vlani jedenásť energeticky náročných podnikov dostalo naspäť len tri milióny eur. „Považujeme toto rozdelenie za nefér, preto môžem otvorene povedať, že táto kompenzácia na Slovensku nefunguje. Bez nej sú firmy ako Slovalco vytláčané z trhu,“ vraví v rozhovore pre INDEX generálny riaditeľ Slovalca Milan VESELÝ.

(Zdroj: https://index.sme.sk/c/22741463/sef-hlinikarne-slovalco-v-hre-je-aj-moznost-ze-fabriku-zatvorime.html)