Monitoring médií 22. 12. 2021

Po takmer dvojročnej prestávke sa na Slovensku opäť môže plašiť a loviť rybožravý predátor kormorán veľký. Vyplýva to z výnimky, ktorú Slovenskému rybárskemu zväzu (SRZ) udelilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. „Ministerstvo životného prostredia vníma citlivo problémy rybárov, ktoré im spôsobujú nálety kormoránov. V tejto súvislosti MŽP rozhodlo o udelení výnimky na odstrel a rušenie zákonom chráneného morského vtáka na žiadosť Slovenského rybárskeho zväzu. Celý proces sa riadil správnym konaním a MŽP ho nijakým spôsobom nezdržovalo,“ informoval rezort životného prostredia.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensku-sa-opat-moze-strielat/599508-clanok.html)


Ako začiatkom minulého týždňa informovalo ministerstvo životného prostredia, štát pripravil indikatívny zoznam investícií, ktoré Slovensko plánuje podporiť z prostriedkov fondu v zmysle vykonávacieho nariadenia Európskej komisie v najbližších dvoch kalendárnych rokoch 2022 a 2023.  K dvom už schváleným schémam štátnej pomoci zameraným na oblasť teplárenstva a na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) by podľa zoznamu mali pribudnúť dve ďalšie. Obe v gescii envirorezortu. Prvá z dvoch nových schém má poskytovať investičnú podporu na zvýšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií skleníkových plynov v priemysle. Realizovať by sa mala v rokoch 2022 až 2030. Druhá nová schéma bude podľa návrhu distribuovať investičnú podporu pre výrobu tepla z OZE. Aj v tomto prípade ministerstvo počíta s realizáciou v rokoch 2022 – 2030. Súčasťou dokumentu je zámer štátnej Teplárne Košice (TEKO) vybudovať geotermálny zdroj v lokalite Ďurkov. Geotermálna energia z tohto zdroja by mala slúžiť pre centrálne zásobovanie teplom (CZT) v meste. Podľa odhadu Ľuboša Lopatku, generálneho riaditeľa štátneho MH Teplárenského holdingu, projekt bude stáť približne 45 miliónov eur a je iba ťažko realizovateľný bez podpory z verejných zdrojov. Indikatívny zoznam envirorezortu počíta s jeho realizáciou v rokoch 2022 – 2025. Do zoznamu zaslaného orgánom EÚ sa prebojoval tiež zámer, ktorý predložila Vodohospodárska výstava, štátny podnik. V tomto prípade ide o investičný projekt zameraný na zvyšovanie energetickej účinnosti. Vodohospodári chcú s podporou z Modernizačného fondu rekonštruovať a modernizovať turbogenerátory na vodnej elektrárni Gabčíkovo. Projekt by sa mal realizovať v rokoch 2022 – 2027.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/o-peniaze-z-modernizacneho-fondu-zabojuju-teplari-aj-vodohospodari-stat-poslal-komisii-sest-zamerov-107687.aspx)


Podľa ministerstva životného prostredia (MŽP) i ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) by mali do výstavby vodovodov a kanalizácií smerovať v nasledujúcom období stovky miliónov eur. Rezorty to potvrdili v reakcii na sťažnosti starostov a primátorov, ktorí upozornili, že obyvatelia desiatok obcí na juhu Slovenska nemajú prístup k verejnému vodovodu. Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predstaviteľmi samospráv, rozširovanie vodárenskej infraštruktúry je podľa neho nevyhnutné. Štátny tajomník rezortu Juraj Smatana ozrejmil, že na Slovensku žije stále obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú prístup k riadnemu vodovodu a kanalizačnej sieti. „Z celkového počtu 2890 obcí má vybudovanú kanalizáciu 1149 obcí a vodovod 2433 obcí. Ľahostajnosť predchádzajúcich vládnych garnitúr spôsobila, že Slovensko je v odvádzaní odpadových vôd na chvoste Európskej únie (EÚ) a porovnáva sa so štátmi, ako Rumunsko, Albánsko, Srbsko či Bosna a Hercegovina,“ uviedol Smatana.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/financovanie-vodarenskej-infrastruktu/599465-clanok.html)


Na Slovensku je nedostatočne financovaný triedený zber obalov a neobalových výrobkov. Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) preto vyzýva Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby situáciu urýchlene riešilo. Navrhuje aj niekoľko opatrení, ktoré by mali zvýšiť financie na pokrytie prevádzkových nákladov zberových spoločností a na investície do infraštruktúry triedeného zberu. V súčasnej zmesi plastov zo žltých kontajnerov sa nachádza približne 20 percent nápojových PET fliaš a plechoviek, ktoré sa budú od 1. januára 2022 zálohovať. Zálohovanie však môže preniesť na zberové spoločnosti ďalšie náklady na zber a zhodnotenie plastov, tvrdí CEPTA. Predpokladá, že triedenie plastov zdražie, lebo z vytriedených recyklovateľných materiálov vypadnú tie najcennejšie – PET a hliník. Súkromné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú dotriedením a zhodnocovaním komunálnych plastov, zvýšia cenu za tonu zmesového plastu, keďže z dotriedeného materiálu získajú menej cenných materiálov, približuje organizácia. Konštatuje, že sa zvýši podiel nerecyklovateľných plastov v odpade a zvýšené náklady sa pri súčasnom systéme prenesú na plecia zberových spoločností. CEPTA navrhuje objektívne nastavenie minimálnych sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie obalov a neobalových výrobkov. Minimálne sadzby, na základe ktorých organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) uhrádzajú zberovým spoločnostiam náklady na triedený zber, je podľa CEPTA potrebné prehodnotiť a zreálniť.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/cepta-vyzyvame-mzp-na-riesenie-nedos/599475-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com