Monitoring médií 23. 11. 2021

Aktivisti z Iniciatívy My sme les odmietajú tvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o dobrom hospodárení v slovenských lesoch. Ako konštatujú v tlačovej správe, príkladom opaku je napríklad žaloba Európskej únie pre intenzívnu ťažbu dreva v lesoch vedúcu k poškodzovaniu biotopov a úbytku populácie hlucháňa hôrneho. Táto žaloba je podľa iniciatívy stále aktívna a je veľmi zlou vizitkou toho, ako sa Slovensko stará o svoje lesy. „Ďalším indikátorom zhoršujúceho stavu slovenských lesov je pokles lesných druhov vtáctva. Od začiatku monitoringu v roku 2005 ich podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti ubudlo až 40 percent,“ uvádzajú aktivisti s tým, že ide o rapídny pokles a rovnako svedčí o zhoršujúcom sa, a nie zlepšujúcom sa stave slovenských lesov. „Ministerstvo spomína stúpajúcu lesnatosť. No do rozlohy našich lesov sa rátajú aj rozľahlé holiny, kde síce prebehla výsadba, ale lesná biodiverzita utrpela veľké straty,“ konštatuje iniciatíva.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/aktivisti-nesuhlasia-s-vlcanovym-tvrdenim-o-dobrom-hospodareni-v-lesoch-poukazali-na-zvysenu-tazbu-dreva-ci-menej-druhov-vtactva/)

Envirorezort v spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou, Štátnou ochranou prírody (ŠOP) SR a ochranármi predstavil systém opatrení, ktorými sa snažia zmierniť negatívne dosahy vodného diela (VD) Gabčíkovo na okolitú prírodu. Cieľom je ochrana biotopu fauny i flóry lužných lesov, ktorých časti zostali v minulosti po vybudovaní vodného diela bez prístupu k vode. Okrem riadených záplav je to aj zmena druhového zloženia lesov či využívanie tzv. živých kosačiek, teda kôz a oviec. Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy je územím európskeho významu, na ktorom sa prekrýva viacero kategórií chránených území. Do značnej miery je viazané na vodu a hydrologické podmienky.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/vodohospodari-predstavili-opatrenia-na/592239-clanok.html)

Tvorba komunálneho odpadu (KO) na Slovensku rástla aj v roku 2020. Dosiahla pritom nový rekord: obyvatelia Slovenska vyprodukovali 2,4 mil. ton smetí. Najväčšími producentmi KO pritom boli krajské mestá, teda Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava a Trenčín. Miera triedenia KO sa podľa analytičky v jednotlivých krajských mestách pohybuje v rozpätí 29 – 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO).

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106416/aka-je-uhlikova-stopa-odpadu-spocitali-emisie-z-odpadu-v-najvacsich-slovenske-mesta.aspx)

Ilustračné foto: pexels.com