Monitoring médií 25. 6. 2021

Obce by mali od roku 2025 zabezpečiť triedený zber aj na textil. Zakázať by sa malo tiež ukladanie bioodpadu z obchodov a distribúcie na skládku. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú 24. júna 2021 poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Novela, ktorú predložilo Ministerstvo životného prostredia SR, reaguje aj na problémy aplikačnej praxe najmä v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v obciach.
(Zdroj: MŽP)


Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR podporuje zníženie emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent do roku 2030, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament (EP). Deklaruje, že je pripravené napĺňať v tomto prípade svoju úlohu.
(Zdroj: MŽP)


Ročne pripadá na jedného Slováka 100 kilogramov potravinového odpadu, čo je 0,27 kilogramu denne. Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Uviedla to v aktuálnej analýze analytička Wood & amp; Company Eva Sadovská. Odhaduje, že priemerný Slovák vyhodí do smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote od 100 do 150 eur ročne.
(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/902323/rocne-pripada-na-slovaka-100-kil-bioodpadu/)


Mestám musia s riešením klimatickej krízy pomáhať klimatickí manažéri, najprv je však nutné si ich vychovať. Uviedla to Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS). Klimatickí manažéri podľa nej sú jednou z profesií budúcnosti, pýta si ich realita klimatickej krízy. Ide však o relatívne neznámu profesiu, a to aj napriek faktu, že zmena klímy je problém, ktorému spoločnosť čelí prakticky dekády. Združenie miest a obcí pre trvalo udržateľnú energetickú efektívnosť CITENERGO, ktorého zakladajúcim partnerom je ÚMS, vyzvalo mestá, aby sa zapojili do programu Klimaticko- energetický manažment pre zamestnancov samosprávy. Vzdelávací program pripravili odborníci česko – slovenského expertného konzorcia projektu Empower Climate v rámci programu European Climate Initiative – EUKI. CITENERGO je členom konzorcia a partnerom zo Slovenska.
(Zdroj: https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/ums-mestam-musia-s-riesenim-klimatickej-krizy-pomahat-klimaticki-manazeri-220358)


Výstavba chýbajúceho úseku rýchlostnej cesty R2 okolo Zvolena je o ďalší krok bližšie. Ministerstvo dopravy a výstavby v týchto dňoch pripravuje správu o hodnotení a posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá je dôležitým krokom projektovej prípravy predmetnej výstavby. Ako ďalej informoval rezort dopravy prostredníctvom sociálnych sietí, ide o prepojenie troch rýchlostných ciest, a to vybudovanej R1, rozostavanej R2 a výhľadovej R3, ako aj nadväzujúcich miestnych komunikácií. Štúdia, ktorá rozhodne o najoptimálnejšom trasovaní rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ, bude financovaná z eurofondov cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Zo zdrojov EÚ je v pripravovanom vyzvaní na projekt vyčlenených 467-tisíc eur.
(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/vystavba-chybajuceho-useku-rychlostnej-cesty-r2-okolo-zvolena-je-o-krok-blizsie-k-realizacii/)


Počas letných horúčav v okolí Rudnian poletuje prach. Dvíha sa a vznáša sa z odkaliska, ktoré je s rozlohou 35 hektárov 31-krát väčšie než košická Steel Aréna. Málokto si uvedomuje, že tento piesok môže byť toxický a životu nebezpečný. Sú v ňom dlhodobo uložené ťažké kovy, najmä ortuť, ktoré sa s vodou dostávajú do podzemia, pôdy, zeleniny, rýb, mäsa dobytka či kravského mlieka. Ukladajú sa v ľudskom tele a prejavujú sa len pomalými zmenami, ktoré môžu spôsobovať rakovinu, ale aj mentálne poruchy.
Na stav odkaliska sa už boli pozerať rôzni politici, ale od roku 1995, keď už spracovateľská činnosť v Rudňanoch nadobro zanikla, prešlo množstvo času. Bevilaqua pripomína, že sa odvtedy aj napriek ich návštevám s odkaliskom nič nespravilo. Odkalisko sa v registri environmentálnych záťaží stále nachádza v kategórii s najvyššou prioritou riešenia. Register uvádza, že v roku 2015 bolo analýzou rizika znečisteného územia identifikované zdravotné riziko pri používaní vody zo studní na pitné účely, používania vody na umývanie, z konzumácie zeleniny zo záhrad a z kožného kontaktu s pôdou. Z výsledkov monitoringu vyplýva prekročenie nadlimitných hodnôt pre antimón v jednom monitorovacom objekte. Kvalitu podzemnej vody v lokalite Rudňany monitoruje aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.
(Zdroj: https://spis.korzar.sme.sk/c/22688179/markusovske-odkalisko-je-plne-tazkych-kovov-ludia-sa-opaluju-pri-toxickej-vode.htm)


Stavebné objekty (altány, kôlne, unimobunky, maringotky, suché WC, prístrešky a iné) v ochrannom pásme vodných nádrží budú musieť ich majitelia odstrániť. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) zároveň poslal užívateľom pobrežných pozemkov návrhy na uzatvorenie nájomných zmlúv. V prípade VN Nosice v Považskobystrickom a Púchovskom okrese ide o niekoľko desiatok prípadov.
(Zdroj: https://openiazoch.zoznam.sk/cl/213482/SVP-riesi-pobrezne-pozemky-stavby-v-ochrannom-pasme-musia-uzivatelia-odstranit)


„Umyvallo vella kontajnera? Nebuc chňavo, radšej ho zanes na zberný dvor!“ Aj takáto nálepka v topoľčianskom nárečí sa objavila na kontajnerových stojiskách v Topoľčanoch. Ide o akciu mesta Topoľčany, ktorá má za cieľ zlepšiť situáciu v mestskom odpadovom hospodárstve.
„Mesto Topoľčany zabezpečilo rozmiestnenie týchto nálepiek v spolupráci s dobrovoľníkmi ZKW Slovakia a Tatra banky v rámci dobrovoľníckej akcie Naše mesto ešte 11. júna 2021,“ hovorí Lenka Savarová. Nálepky sú štartom kampane Múdry Žochár, ktorú postupne mesto pripravuje a jej súčasťou bude viacero online aj offline aktivít.
Na kontajnerové stojiská v priebehu ostatných dní pribudli aj ďalšie vtipné slogany: „Tutok napchaj plechovice aj grabice z mlíka, keré vyfuč“; „S každým zadobre, Pánaboha uctívaj, čertovi sa nespomínaj a smeti tráfaj gde treba“; „Šialky z porcelána mosíš dat do zmesového. Semok len od pálena a od lekvárov“.
(Zdroj: https://mytopolcany.sme.sk/c/22688855/v-topolcanoch-zaujali-vtipne-nalepky.htm)