Monitoring médií 26. 10. 2021

Memorandum, ktoré v pondelok podpísali Budaj a Vlčan obsahuje ústupky aj termínoch. Zmeny v národných parkoch mali pôvodne platiť od 1. januára budúceho roka. Po novom nastanú až 1. apríla a nie vo všetkých národných parkoch rovnako. Prvým krokom by bolo, že k 31. marcu 2022 sa zriadia správy národných parkov ako samostatné organizácie prírody. Budú spravovať majetok vo vlastníctve štátu, ktorý je predmetom novely. Štátne pozemky v národných parkov spravujú okrem lesníkov zo štátneho podniku Lesy SR aj ďalšie dve organizácie, ktoré sú rovnako v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva. Ide o Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič. Pôvodný návrh novely chcel pod štátnych ochranárov presunúť obe tieto organizácie, no Ulič napokon ostane pod rezortom pôdohospodárstva.

Reforma vzbudzuje nevôľu medzi neštátnymi vlastníkmi. Obávajú sa, že ak štát zvýši podiel bezzásahových území, bude sa z nich do súkromných lesov šíriť podkôrny hmyz. Ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva sa preto dohodli na pol kilometrovom sanačnom pásme medzi bezzásahovým územím a hospodárskymi lesmi. Ak sa premnoží podkôrny hmyz, má dôjsť k takým zásahom, aby sa neohrozil majetok súkromných vlastníkov. Potom sú tu obavy zo sociálnych a ekonomických dopadov: Budaj sa v memorande zaviazal aj k tomu, že zamestná všetkých dotknutých zamestnancov štátnych lesov, ktorí o to budú mať záujem. Ďalej sľúbil, že na časti územia národných parkov bude ťažba pokračovať a že časť vyťaženého dreva budú prednostne spracovávať miestne píly a drevárske podniky. Zaviazal sa tiež, že novela bezprostredne nezasiahne ani poľovníkov: súčasné nájomné zmluvy na poľovné revíry by mali platiť aj po prevode pozemkov.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2586654/veli-tomu-zdravy-rozum-uz-dvaja-ministri-apeluju-na-kollara-aby-neblokoval-narodne-parky/)


Memorandum o národných parkoch (NP) medzi ministrom životného prostredia Jánom Budajom (OĽANO) a ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom (nominant OĽANO) znamená ústupok z avizovanej reformy ochrany prírody. Uviedla to iniciatíva My sme les. “Znamená to nebezpečný odklon od zámeru zreformovať národné parky tak, aby v nich mala prioritu ochrana prírody a spĺňali medzinárodné kritériá IUCN. Prvým krokom reformy mal byť presun správy štátnych pozemkov pod národné parky, aby rozhodujúce slovo na ich území už nemali lesnícke podniky, ktoré uskutočneniu zonácií podľa kritérií ochrany prírody doteraz bránili,” zdôrazňujú My sme les. V národných parkoch majú byť podľa iniciatívy tvorené zonácie pod záštitou ministerstva životného prostredia na základe ochranárskych kritérií. “Ak sa zonácie teraz pripravia pod vplyvom lesných hospodárov, tento krok môže na desaťročia ohroziť dosiahnutie potrebnej ochrany prírody v nich,” podotkli environmentalisti. Dodávajú, že zotrvanie väčšiny rozlohy národných parkov v kompetencii lesohospodárskych podnikov až ku koncu roka 2022 zároveň znamená, že “v devastačnej ťažbe na štátnych pozemkoch sa môže v celom roku 2022 ďalej pokračovať”.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/my-sme-les-memorandum-o-np-znamena-us/586036-clanok.html)


Zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami zvýšilo ceny elektrickej energie, a tým aj náklady priemyselných podnikov, ktoré tak cez cenu elektriny platia za dekarbonizáciu, i keď samé emisie nevypúšťajú. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré využívajú možnosť kompenzácie týchto nákladov pre firmy iba v minimálnej miere a pre zachovanie niektorých energeticky náročných prevádzok bude treba tieto kompenzácie z Envirofondu výrazne zvýšiť. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). „Podmienky kompenzácií na Slovensku patria medzi menej štedré, štát nevyužíva možnosti vlastných zákonov. Ak nemá dôjsť k presunu týchto výrob do zahraničia, budú potrebné zmeny v legislatíve,“ uviedli analytici INESS. Ukončenie činnosti týchto firiem by prinieslo vysoký rast nezamestnanosti v regiónoch a zároveň aj ďalší rast ceny elektrickej energie, nakoľko by sa fixné náklady sústavy rozpočítali na nižší odber elektriny pre zostávajúcich odberateľov. S kompenzáciou nepriamych nákladov uhlíka z výnosov z predaja emisných povoleniek slovenská legislatíva ráta, no zároveň vláde umožňuje o využití týchto prostriedkov voľne rozhodovať. „Namiesto zákonného minima vo výške 7,5 % vláda za rok 2020 alokovala na kompenzácie nepriamych nákladov len 1,24 % z výnosov z dražieb,“ spresnili analytici. Takáto výška kompenzácií podľa nich zhoršuje konkurencieschopnosť podnikov s vysokou energetickou náročnosťou výroby nielen voči krajinám mimo Európskej únie, ale aj v porovnaní s veľkou časťou firiem v EÚ. Výška výnosov z dražieb v poslednom období pre rýchly rast ceny povoleniek stúpa a dosiahla už hranicu 60 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého. Zatiaľ čo v minulých rokoch bol výnos z dražieb emisných povoleniek okolo 240 miliónov eur, v tomto roku sa odhady pohybujú od 350 až do 400 miliónov eur.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/iness-kompenzacie-nepriamych-nakladov/585877-clanok.html)

 

Ilustračné foto zdroj: pexels.com