Monitoring médií 8. 11. 2021

Cesta k možnému zníženiu cien tepla vedie aj cez jeho ekologickejšie zdroje. Spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu v auguste informovala, že na jeseň 2022 začne dodávať teplo zo spaľovania odpadu v minimálnom garantovanom objeme 23 GWh ročne, čo sú necelé tri percentá ročnej spotreby Bratislavy. Potenciál rastu dodávok je dramatický, aktuálne ho však limituje zmluva s PPC Energy. V súčasnosti putuje teplo zo spáleného odpadu do vzduchu. Košice využívajú teplo zo spaľovania odpadu už vyše desať rokov. Spoločnosť Kosit aktuálne plánuje spustiť už tretí kotol, ktorý dokáže nahradiť dva aktuálne fungujúce počas ich plánovanej rekonštrukcie. Košice predbehli Bratislavu v zhodnocovaní tepla zo spaľovania odpadu a môžu si zaknihovať ďalšie prvenstvo.

(Zdroj: https://www.trend.sk/trend-archiv/ak-domacnosti-zlepsia-triedeni-teplo-bude-lacnejsie)


Obyvatelia Dubnice nad Váhom odovzdali v septembri a októbri počas jesenného zberu objemného odpadu 75,44 tony nepotrebných kusov nábytku, matracov, kobercov či sanity. 

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/dubnica-nad-vahom-obyvatelia-odovzdali/588733-clanok.html)


Slovenský vodohospodársky podnik už vybral firmu, ktorá vyrúbe ikonickú topoľovú alej pri rieke. Zmluvu zatiaľ nepodpísali. Čakajú na súhlas ministerstva životného prostredia. Topoľovú alej pri rieke odstránia celú. Ide o vyše osemdesiat stromov, ktoré desiatky rokov rastú medzi Vodnou ulicou a hydrocentrálou. Podľa znalca predstavujú bezpečnostné riziko. Rozhodnutie o výrube nikto nenapadol. Povolenie majú na výrub 144 stromov Vodohospodári musia zabezpečiť náhradnú výsadbu. Odborníci navrhli sadenice topoľa čierneho o priemere 12-14 cm. Kým dorastú do výšky, aby tvorili vetrolam, prejde minimálne desať rokov. 

(Zdroj: https://mynitra.sme.sk/c/22778673/vybrali-firmu-ktora-vyrube-ikonicku-alej-pri-rieke-z-80-topolov-nezostane-ani-jeden.html)


Nebezpečné sudy s polychlórovanými bifenylmi (PCB) začali odstraňovať hasiči zo Záchrannej brigády v Humennom v areáli podniku Chemko Strážske. Identifikované boli tri lokality, práce sa dotknú dvoch z nich. V špeciálnych oblekoch začali s vyťažením nebezpečných látok, ktoré sa voľne nachádzajú v priestoroch takzvaného objektu „Ošipáreň“. Sudy a kontaminovanú pôdu naložia do špeciálnych kontajnerov. Vláda na septembrovom rokovaní uložila ministrom vnútra Mikulcovi a životného prostredia Jánovi Budajovi riešiť vyhlásenú mimoriadnu situáciu v lokalite Chemko, a.s. Strážske. Na odstránenie nebezpečných sudov vláda vyčlenila v minulosti 500-tisíc eur. Kontajnery, do ktorých ukladajú toxický odpad, sú vyrobené z vysokokvalitnej ocele, každý z nich má nosnosť 15-tisíc kilogramov. Okrem toho, že sú vodotesné, majú množstvo ďalších bezpečnostných prvkov na uskladnenie a transport PCB látok.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/0t3t5nx/nebezpecne-sudy-s-pcb-latkami-v-areali-chemko-strazske-odstranuju-po-desiatkach-rokov/)


Recyklátori, združení v celosvetovej organizácii The Bureau of International Recycling, upozorňujú na možný negatívny vplyv pripravovanej smernice o preprave odpadu v Európe na celosvetový voľný obchod so surovinami pochádzajúcimi z recyklácie. Problematickú legislatívu pre niekoľkými dňami kritizovalo aj európske recyklačné združenie EuRIC v liste adresovanom Komisii. Návrh smernice totiž nerozlišuje medzi tzv. problematickými prúdmi odpadu a druhotnými surovinami z recyklácie. “Materiál pochádzajúci z recyklácie je v súčasnosti podľa práva EÚ označovaný ako nie nebezpečný odpad a teda sa ho týka akákoľvek regulácia stanovujúca plošný zákaz vývozu odpadu,” uvádza sa v liste.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106396/europska-komisia-chysta-zakaz-vyvozu-odpadu-tyka-sa-aj-recyklovanych-surovin.aspx)


Priemerný obyvateľ Slovenska vlani vyhodil do odpadových nádob 446 kg smetí, v Česku to bolo o 90 kg odpadu viac. Celková produkcia odpadov u našich západných susedov v minulom roku dosiahla 38,5 mil. ton. V porovnaní s predošlým rokom 2019 (37,4 mil. ton) ide o približne trojpercentný nárast. V prípade komunálneho odpadu, teda odpadu, ktorý tvoria domácnosti, však došlo k poklesu. Objem komunálneho odpadu v Česku medziročne poklesol o 2,5 % na 5,7 mil. ton. V prepočte na jedného obyvateľa ČR pripadalo 536 kg smetí.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106395/komunalneho-odpadu-vlani-v-cesku-ubudlo-na-slovensku-to-bolo-naopak.aspx)


Modernizačný fond cez dve schémy štátnej pomoci na Slovensku rozdelí okolo 1,5 miliardy eur, očakáva rezort životného prostredia. Po tom, čo Európska investičná banka odobrila viacročné schémy na rozdeľovanie dotácií z tohto fondu pre Česko, Poľsko a Maďarsko, zelenú dostali aj dve schémy štátnej pomoci na Slovensku. Modernizačný fond je novým nástrojom EÚ na podporu dekarbonizácie v 10 štátoch strednej a východnej Európy. Financujú ho výnosy z dražieb emisných kvót. V aktuálnej fáze európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami EU ETS (2021 – 2030) by do fondu mali natiecť výnosy z aukcii viac než 643 miliónov kvót. Podľa odhadu Európskej komisie by to pri cene povoleniek na úrovni 40 eur za tonu znamenalo, že Modernizačný fond do roku 2030 prerozdelí okolo 25 miliárd eur. Výrazné zdraženie emisných povoleniek v tomto roku ale predznamenáva, že Modernizačný fond bude mať k dispozícii podstatne viac peňazí. V prípade Slovenska budú zdroje tohto fondu zároveň vyššie aj vďaka dávnejšiemu rozhodnutiu štátu navýšiť jeho alokáciu.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/modernizacny-fond-sa-pomaly-rozbieha-unia-slovensku-schvalila-dve-schemy-107576.aspx)

Ilustračné foto: pexels.com