Monitoring médií 8. 12. 2021

Vybrané mimovládne ochranárske organizácie a ich úspechy:

BROZ:

– obnovili približne 1300 hektárov vyschnutých mokradí

– obnovili 8 veľkých dunajských ramien

– vrátili vodu do 33 km dlhého vyschnutého Čiližského potoka na Žitnom ostrove

– sadia remízky (stromoradia), obnovujú mokrade, lúky a pasienky na ornej pôde na Podunajsku

– spolu s lokálnymi chovateľmi a hospodármi obnovili pastvu na 1200 ha vzácnych území Natura 2000 v lokalitách západného a južného Slovenska

– obnovujú mestskú biodiverzitu ochranou dážďovníkov a netopierov po celom Slovensku (za tento projekt boli ocenení EK cenou LIFE Best of the Best)

– obnova prirodzených lužných lesov najmä vo vnútrozemskej delte Dunaja sadením drevín lužných lesov

My sme les:

– podarilo sa im ochrániť tisíce hektárov starých horských lesov, ktoré sú posledným domovom hlucháňa hôrneho, za ich záchranu bojovali nielen na úradoch, ale aj na pôde Európskej komisie

– spolu s WWF Slovensko a OZ Prales sa im podarilo presadiť schválenie rezervácie Pralesy Slovenska, ktorá poskytuje ochranu 76 lokalitám najvzácnejších lesov s pralesovitou štruktúrou, akých máme na Slovensku už menej ako pol percenta

– kampaň Osloboďme národné parky za reformu národných parkov podporilo 56-tisíc ľudí

VLK:

– kupuje alebo dlhodobo prenajíma lesy, zakladá súkromné prírodné rezervácie (Vlčia, Rysia, Roháčia), kde platí bezzásah, financuje ich z aktivity Kúp si svoj strom

– vďaka účasti v správnych konaniach (asi 4-tisíc) dosiahli zákaz ťažby v lokalitách s najvyšším stupňom ochrany na ploche 87-tisíc hektárov

– ochrane vlka sa venujú 30 rokov, za jeho nedostatočnú ochranu bojovali aj na pôde EK, kam podali sťažnosť na Slovensko

– ochrane medveďov sa venujú takmer 20 rokov, cez účasť v konaniach ochránili cca 30 medveďov ročne

– dosiahli ukončenie leteckých postrekov, obmedzené sú aj pozemné postreky pesticídmi

– vybojovali mimovládkam možnosť opäť sa zapájať do správnych konaní žalobou na európsky súdny dvor na nedodržiavanie Aahurského dohovoru

– s pomocou verejnosti a poslancov dosiahli zrušenie dotácií na spaľovanie drevnej biomasy v zariadeniach na výrobu elektriny, kampaň vošla do dejín ako biomasaker.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/x6nbrhm/preco-na-ochranarov-utocia-dezinformatori-a-ako-tomu-pomohol-boris-kollar/)

O čo ide pri reforme národných parkov

* novela zákona o ochrane prírody má previesť štátne lesy v národných parkoch spod rezortu

pôdohospodárstva pod životné prostredie

* netýka sa to súkromných vlastníkov

* ide o 180 000 hektárov lesov, čo je približne polovica rozlohy národných parkov

* zachová sa v nich ťažba dreva na cca dvoch tretinách z plánovaného objemu

* časť dreva má ostať miestnym obyvateľom a lokálnym spracovateľom

* prejde sa na prírode blízke obhospodarovanie lesov

* štátni lesníci môžu naďalej ostať pracovať v národných parkoch

* zavedie sa polkilometrové sanačné pásmo medzi bezzásahovým územím a ostatnými lesmi, aby ich

neohrozil podkôrny hmyz

* prvá časť pozemkov sa prevedie k 1. apríla 2022, ide o už existujúce menšie rezervácie so 4. a 5. stupňom

ochrany

* ostatné lesy v 3. stupni ochrany prejdú k 1. januáru 2023, po dokončení zonácií národných parkov

(Zdroj: https://dennikn.sk/2626076/ochranari-sa-staraju-o-poniklece-a-sysle-odporcovia-reformy-narodnych-parkov-ich-maju-za-zlodejov/)

Správne fungujúce národné parky prinášajú rozvoj regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú stovky pracovníkov a predovšetkým zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie. Príkladom pre Slovensko je v tomto smere aj Poľsko s 23 národnými parkami, pričom každý z nich zabezpečuje správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Na pozvanie Małgorzaty Golińskej, štátnej tajomníčky Ministerstva klímy a životného prostredia Poľska, sa vo Varšave konalo bilaterálne stretnutie so štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia SR Michalom Kičom. Hlavnou témou debaty bola výmena skúseností s riadením národných parkov, ale aj pripravovaných zmenách v oblasti posilnenia ochrany prírody a biodiverzity medzi oboma partnermi. Aj Poľsko pripravuje osobitný zákon o národných parkoch.

(Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/slovensko-sa-v-reforme-narodnych-parkov-inspiruje-aj-prikladom-z-polska)

Praktické skúsenosti pri likvidácii toxických látok vrátane polychlórovaných bifenylov (PCB) z výroby bývalého štátneho podniku Chemko Strážske by výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) chceli využiť i v budúcnosti. Okrem plánu vytvoriť na fakulte chemickej a potravinárskej technológie Centrum pre riešenie environmentálnych hrozieb a záťaží (CREHaZ) má škola záujem zriadiť v Strážskom spolupracujúce pracovisko pre praktické riešenie environmentálnych výziev. “Chémia má na východe Slovenska tradíciu a je užitočné využiť skúsenosti dlhoročných zamestnancov a odborníkov z tamojších fabrík,” potvrdil pre TASR prorektor STU pre vedu a výskum Ján Híveš s tým, že zámer školy je zatiaľ v štádiu príprav zriadenia CREHaZ. Na fungovaní pracoviska v Strážskom, ktoré by STU rada uviedla do prevádzky v priebehu niekoľkých rokov, by sa tiež mali podieľať regionálne inovačné centrá, Technická univerzita Košice a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/envirozataz-v-strazskom-moze-posl/596085-clanok.html)

Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) z dielne rezortu hospodárstva, ktorá je od 1. decembra v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prichádza v hodine dvanástej. Európska komisia informovala o novom infringemente, ktorému krajina čelí pre meškajúcu transpozíciu smernice o OZE. Podľa zmlúv EÚ môže Komisia proti členskému štátu, ktorý neimplementuje právo EÚ, podniknúť právne kroky a začať konanie o porušení, tzv. infringement. Následne má Komisia možnosť predmetnú vec predložiť Súdnemu dvoru, ktorý v niektorých prípadoch môže ukladať aj finančné sankcie.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/komisii-sa-nepozdava-nasa-energeticka-legislativa-slovensko-celi-infringementu-107656.aspx)

Ilustračné foto: pexels.com