Monitoring médií 8. 12. 2021
Vybrané mimovládne ochranárske organizácie a ich úspechy:
BROZ:
– obnovili približne 1300 hektárov vyschnutých mokradí
– obnovili 8 veľkých dunajských ramien
– vrátili vodu do 33 km dlhého vyschnutého Čiližského potoka na Žitnom ostrove
– sadia remízky (stromoradia), obnovujú mokrade, lúky a pasienky na ornej pôde na Podunajsku
– spolu s lokálnymi chovateľmi a hospodármi obnovili pastvu na 1200 ha vzácnych území Natura 2000 v lokalitách západného a južného Slovenska
– obnovujú mestskú biodiverzitu ochranou dážďovníkov a netopierov po celom Slovensku (za tento projekt boli ocenení EK cenou LIFE Best of the Best)
– obnova prirodzených lužných lesov najmä vo vnútrozemskej delte Dunaja sadením drevín lužných lesov
My sme les:
– podarilo sa im ochrániť tisíce hektárov starých horských lesov, ktoré sú posledným domovom hlucháňa hôrneho, za ich záchranu bojovali nielen na úradoch, ale aj na pôde Európskej komisie
– spolu s WWF Slovensko a OZ Prales sa im podarilo presadiť schválenie rezervácie Pralesy Slovenska, ktorá poskytuje ochranu 76 lokalitám najvzácnejších lesov s pralesovitou štruktúrou, akých máme na Slovensku už menej ako pol percenta
– kampaň Osloboďme národné parky za reformu národných parkov podporilo 56-tisíc ľudí
VLK:
– kupuje alebo dlhodobo prenajíma lesy, zakladá súkromné prírodné rezervácie (Vlčia, Rysia, Roháčia), kde platí bezzásah, financuje ich z aktivity Kúp si svoj strom
– vďaka účasti v správnych konaniach (asi 4-tisíc) dosiahli zákaz ťažby v lokalitách s najvyšším stupňom ochrany na ploche 87-tisíc hektárov
– ochrane vlka sa venujú 30 rokov, za jeho nedostatočnú ochranu bojovali aj na pôde EK, kam podali sťažnosť na Slovensko
– ochrane medveďov sa venujú takmer 20 rokov, cez účasť v konaniach ochránili cca 30 medveďov ročne
– dosiahli ukončenie leteckých postrekov, obmedzené sú aj pozemné postreky pesticídmi
– vybojovali mimovládkam možnosť opäť sa zapájať do správnych konaní žalobou na európsky súdny dvor na nedodržiavanie Aahurského dohovoru
– s pomocou verejnosti a poslancov dosiahli zrušenie dotácií na spaľovanie drevnej biomasy v zariadeniach na výrobu elektriny, kampaň vošla do dejín ako biomasaker.
O čo ide pri reforme národných parkov
* novela zákona o ochrane prírody má previesť štátne lesy v národných parkoch spod rezortu
pôdohospodárstva pod životné prostredie
* netýka sa to súkromných vlastníkov
* ide o 180 000 hektárov lesov, čo je približne polovica rozlohy národných parkov
* zachová sa v nich ťažba dreva na cca dvoch tretinách z plánovaného objemu
* časť dreva má ostať miestnym obyvateľom a lokálnym spracovateľom
* prejde sa na prírode blízke obhospodarovanie lesov
* štátni lesníci môžu naďalej ostať pracovať v národných parkoch
* zavedie sa polkilometrové sanačné pásmo medzi bezzásahovým územím a ostatnými lesmi, aby ich
neohrozil podkôrny hmyz
* prvá časť pozemkov sa prevedie k 1. apríla 2022, ide o už existujúce menšie rezervácie so 4. a 5. stupňom
ochrany
* ostatné lesy v 3. stupni ochrany prejdú k 1. januáru 2023, po dokončení zonácií národných parkov
Správne fungujúce národné parky prinášajú rozvoj regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú stovky pracovníkov a predovšetkým zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie. Príkladom pre Slovensko je v tomto smere aj Poľsko s 23 národnými parkami, pričom každý z nich zabezpečuje správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Na pozvanie Małgorzaty Golińskej, štátnej tajomníčky Ministerstva klímy a životného prostredia Poľska, sa vo Varšave konalo bilaterálne stretnutie so štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia SR Michalom Kičom. Hlavnou témou debaty bola výmena skúseností s riadením národných parkov, ale aj pripravovaných zmenách v oblasti posilnenia ochrany prírody a biodiverzity medzi oboma partnermi. Aj Poľsko pripravuje osobitný zákon o národných parkoch.
Praktické skúsenosti pri likvidácii toxických látok vrátane polychlórovaných bifenylov (PCB) z výroby bývalého štátneho podniku Chemko Strážske by výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) chceli využiť i v budúcnosti. Okrem plánu vytvoriť na fakulte chemickej a potravinárskej technológie Centrum pre riešenie environmentálnych hrozieb a záťaží (CREHaZ) má škola záujem zriadiť v Strážskom spolupracujúce pracovisko pre praktické riešenie environmentálnych výziev. “Chémia má na východe Slovenska tradíciu a je užitočné využiť skúsenosti dlhoročných zamestnancov a odborníkov z tamojších fabrík,” potvrdil pre TASR prorektor STU pre vedu a výskum Ján Híveš s tým, že zámer školy je zatiaľ v štádiu príprav zriadenia CREHaZ. Na fungovaní pracoviska v Strážskom, ktoré by STU rada uviedla do prevádzky v priebehu niekoľkých rokov, by sa tiež mali podieľať regionálne inovačné centrá, Technická univerzita Košice a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/envirozataz-v-strazskom-moze-posl/596085-clanok.html)
Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) z dielne rezortu hospodárstva, ktorá je od 1. decembra v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prichádza v hodine dvanástej. Európska komisia informovala o novom infringemente, ktorému krajina čelí pre meškajúcu transpozíciu smernice o OZE. Podľa zmlúv EÚ môže Komisia proti členskému štátu, ktorý neimplementuje právo EÚ, podniknúť právne kroky a začať konanie o porušení, tzv. infringement. Následne má Komisia možnosť predmetnú vec predložiť Súdnemu dvoru, ktorý v niektorých prípadoch môže ukladať aj finančné sankcie.
Ilustračné foto: pexels.com
