Najdlhšia európska rieka má problém. Volga nemá vodu.

Ochrancovia životného prostredia, vedci a obyvatelia volžských regiónov bijú na poplach – Volga sa stala katastrofálne plytkou. Po celej dĺžke najdlhšej európskej rieky od Tveru po Astrachán sa objavujú známky ekologickej katastrofy. Popri Volge sa aj malé rieky, ktoré sa do nej vlievajú, stali plytšími – niektoré sa už dajú prebrodiť. Ak sa neprijmú účinné opatrenia, ako sa domnievajú vedci, Volge hrozí bezprostredná ekologická katastrofa.

Hydrológovia poukazujú na niekoľko príčin tohto javu: klimatické zmeny, výstavba na území ochranných a záplavových oblastí a znižovanie hladiny vody v Kujbyševskej vodnej nádrži. Na jar tohto roku sa v nej hladina vody znížila o štyri metre, čo znamená, že nádrž bola prakticky vysušená a to spôsobilo veľké škody na ekosystéme. Odborníci tvrdia, že obnova nádrže potrvá najmenej päť rokov. V Tatarstane sa Volga tak znížila, že v auguste sa v Kazani spod vody vynorila stará dláždená cesta, ktorá bola zaplavená v 50. rokoch po napustení Kujbyševskej priehrady. Kolísanie hladiny vody súvisí s hospodárskou činnosťou. Každoročne na jar sa vypúšťala kaskáda vodných nádrží na Volge, aby sa zabezpečila voda pre vyprahnutú Astrachánsku oblasť. Tento región doslova žije z vody Volgy: vypúšťanie vody zabezpečuje napĺňanie zavlažovacích kanálov a vodovodný systém mnohých osád. Tento rok bola suchá jar a leto bolo nielen horúce a aj suché. V dôsledku toho nemali obyvatelia Astrachánu dostatok vody. Začiatkom októbra miestne úrady oznámili, že 13 osád s viac ako 60 000 obyvateľmi je ohrozených stratou dodávok. Prevádzka štyroch trajektov bola obmedzená, viac ako 4,5 tisíca rybárov nemohlo loviť ryby, pretože plavidlá nemohli preplávať plytkou vodou.

Zdroj: yandex.ru

Vedci sa domnievajú, že situácia sa vymkla spod kontroly. O to viac, že tok vody vo Volge riadi celá sieť rôznych vládnych agentúr, ktoré sa navzájom obviňujú z toho, čo sa stalo. Niektorí odborníci vysvetľujú tento problém nesprávnymi výpočtami úradov, iní chybnými prognózami Roshydromet-u, ďalší obchodnými záujmami spoločnosti RusHydro, ktorej príjmy priamo závisia od miery vypúšťania vody cez vodné priehrady.

„Mnohé rieky sú regulované kaskádami veľkokapacitných nádrží, ktoré sú navrhnuté tak, aby fungovali v období pomerne vysokej vody. Tí, ktorí vytvárali nádrže [pri projektovaní a výstavbe], sa však mohli spoľahnúť na pozorovacie obdobie maximálne 120 rokov. V dôsledku zjavnej zmeny klimatického systému sa teraz rieky nechovajú tak, ako sa správali posledných 100 rokov“, povedal environmentalista Jevgenij Simonov, koordinátor medzinárodnej koalície Rieky bez hraníc. Podľa jeho slov sa čoraz častejšie vyskytujú extrémne stavy vysokej a nízkej vody. „Žiadny technický systém nie je na to prispôsobený. Vo veľkej časti regiónov so suchým podnebím (kam patrí aj dolné Povolžie) je zrejmý pokles vodných zdrojov, ktoré je možné využívať“, konštatuje. Simonov tvrdí, že situáciu by mohlo napraviť zosúladenie predpisov o využívaní vody s medzinárodnými normami, ako sú usmernenia Svetovej rady pre vodu (The World Water Council) „Tieto normy sú terra incognita pre každého ruského vodohospodára. Spôsob, akým je v Rusku zavedený prídelový režim, odhaľuje približne päťdesiatročnú zaostalosť. Väčšina našich predpisov je vágna alebo nijako nešpecifikuje environmentálne požiadavky. Manažéri sú zvyknutí uspokojovať predovšetkým priemyselné a hospodárske potreby“, hovorí Simonov.

Zmenšovanie objemu vody v Volge má priamy vplyv aj na klesajúcu hladinu vody v Kaspickom mori, najmä v jeho severnej časti. Kaspické more od roku 1996 pozorne sleduje Kaspické morské výskumné centrum (CaspMVC). Práve vtedy si ekológovia všimli, že vodná plocha mora sa začala zmenšovať. Od začiatku pozorovaní sa hladina každoročne znížila o 6,7 cm, uviedlo CaspMVC. Jedinou výnimkou boli roky 2016-2018. Tri roky vysokej vody na Volge umožnili predpokladané zvýšenie hladiny Kaspického mora. V roku 2019 však hladina Kaspického mora opäť klesla – naraz о 13 centimetrov, čím sa vyliali všetky nahromadené zásoby vody. Vedci sa obávajú, že Kaspickému moru môže hroziť osud Aralského mora.

Táto situácia je typická nielen pre Volgu. Ide o celosvetový problém, ktorý postihuje všetky veľké a malé rieky na všetkých kontinentoch. Rusko prijalo federálny projekt „Obnova Volgy“, ktorý je súčasťou národného projektu „Ekológia“. Odborníci však upozorňujú, že nerieši vyššie uvedené problémy. Projekt „Revitalizácia rieky Volgy“ sa vôbec nezaoberá problémami prítokov. Zameriava sa najmä na budovanie nových čistiacich zariadení, rekonštrukciu starých, odstraňovanie nahromadených škôd, najmä potopených plavidiel, na ochranu brehov. Je to dôležité, ale je to len malá časť problému.

Vedci úradom vyčítajú, že program nehovorí nič o výsadbe zelene v ochranných pásmach vodných zdrojov, o posilnení ich ochranného režimu, o opatreniach na ekostabilizáciu narušených oblastí v povodí Volgy. Prioritnými opatreniami, ktoré by mali vedci schváliť, by mala byť výstavba a zlepšenie 90 priepustov, ktoré sú zodpovedné za zlepšenie výmeny vody v dolnom toku rieky. Ďalej obnoviť viac ako 24 000 ha vodných plôch na dolnom toku Volgy.

Je absolútne nevyhnutné urobiť:

– rekonštrukciu nádrží a zmenu ich prevádzkového režimu;

– Volžská vodná elektráreň by sa mala prepnúť na najpriaznivejší rytmus pre neresiacie sa ryby;

– začať hospodárne využívať vodu z Volgy;

– budovať elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov namiesto vodných elektrární;

– zasadiť lesy pozdĺž všetkých brehov Volgy a jej prítokov.

Jurij Vasin


Zdroje:

https://nia.eco/2021/11/11/24156/

https://ecologyofrussia.ru/volga/

https://ecoportal.su/news/view/113044.html

Ilustračné foto: meteorologiaenred.com