Permafrost na Sibíri môže byť časovaná bomba

Podľa štúdie vedcov Bonnskej univerzity z apríla 2021 je približne 15 % severnej pologule, teda 11 % zemegule, pokrytých večným ľadom – permafrostom. Ak sa táto časť planéty rozmrazí v dôsledku klimatických zmien, môže to mať katastrofálne následky v podobe zvýšenia teploty.

Vlna horúčav, ktorá sa v lete prehnala Sibírom, viedla k zvýšeniu emisií metánu z vápencov, čo môže viesť vzniku takzvanej „metánovej bomby“. Podľa doterajších pozorovaní z júna 2020 sa koncentrácie metánu v Tajmyrskej oblasti a na okraji Sibírskej platformy zvýšili.

Topenie permafrostu v Arktíde výrazne zhoršuje globálne otepľovanie uvoľňovaním veľkého množstva metánu, ktorý má silný skleníkový efekt. Arktída sa otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný región na Zemi – podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) je tempo zvyšovania teploty v arktických oblastiach dvakrát rýchlejšie ako v iných častiach planéty (https://arcticwwf.org/work/climate/). Napriek tomu sa účinky prejavujú na celom svete. Vedci to pripisujú napríklad extrémnym mrazom v niektorých častiach USA a východnej Ázie. Takže rýchly nástup priepustnosti permafrostu a podkladových karbonátov vedci spájajú s abnormálnymi vlnami horúčav v júli 2020 a apríli 2021.

Nikolaus Froitzheim z Univerzity v Bonne, Jaroslaw Majka z Univerzity v Uppsale a Dmitrij Zastrožnov z Karpinského Všeruského výskumného geologického inštitútu skúmali emisie metánu na severe Sibíri. V štúdii použili údaje z otvorených online zdrojov – mapu koncentrácie metánu v atmosfére PULSE a databázu teplôt a snehovej pokrývky Climate Reanalyzer.

Koncentrácie metánu v atmosfére na severnej Sibíri od apríla 2020 do apríla 2021 na mape PULSE.

Zdroj: Nikolaus Froitzheim et al. / PNAS, 2021

Aktívna vrstva permafrostu v Arktíde sa roztopila do rekordnej hĺbky.

Zdroj: planet-today.ru

Autori štúdie predpokladajú, že rozmrazovanie permafrostu spôsobilo, že jeho vrstva sa stala priepustnou pre plyny z podložných hornín: najskôr sa mobilizovali hydráty plynu v malých hĺbkach a potom sa znížil tlak na hlbšie uložené hydráty plynu a otvorili sa kanály pre ich uvoľňovanie. Podobné procesy prebiehajú v každej puklinatej hornine, ale v karbonátoch môžu byť najrýchlejšie vďaka sieti vzájomne prepojených puklín a krasových dutín. To vysvetľuje vrcholy emisií metánu, ktoré sa vyskytli počas abnormálnych vĺn horúčav na severnej Sibíri v júli 2020 a apríli 2021. Vedci poznamenali, že v súčasnosti prijímané predstavy o súvislosti medzi degradáciou permafrostu a klímou podceňujú termogénne emisie metánu z podložných hornín.

Podľa štúdie ruského Fondu na ochranu životného prostredia prispieva metán k otepľovaniu o 80 % viac ako uhlík. V júli 2020 iná skupina odborníkov zistila, že zvýšené rozmrazovanie permafrostu môže spôsobiť, že mikroorganizmy uvoľnia do atmosféry o 40 miliárd ton oxidu uhličitého viac ako predtým. Okrem toho sa vedci obávajú, že staroveké patogény zachované v permafroste môžu opäť cirkulovať v spoločnosti a viesť k epidémiám našej civilizácii neznámych chorôb.

Vedci už skôr varovali, že rozmrazovanie permafrostu by bránilo dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, pretože nie je zahrnuté do emisných rozpočtov zúčastnených krajín. Matematické modely, na ktorých je založená väčšina klimatických politík krajín, boli vyvinuté pred rokom 2020, ktorý bol pre Arktídu rekordne horúci a bol poznačený rozsiahlymi lesnými požiarmi a dramatickým rozmrazovaním večne zamrznutej pôdy v regióne.

Jurij Vasin

Ilustračné foto: present5.com