Prvý klimatický hladomor je na Madagaskare

Bednár číta The Economist:

Ľudia na Madagaskare hladujú, pykajú za iných ale aj za chyby pri riadení krajiny. 

Ako píše The Economist, podľa OSN je Madagaskar krajinou, ktorá nijako neprispela ku klimatickej zmene, napriek tomu v súčasnosti platí najvyššiu cenu: vyše 1,1 milióna jeho obyvateľov nemá dosť jedla a vyše pol miliónu detí mladších ako päť rokov hrozí akútna podvýživa. Katastrofálne sucho sa podpísalo na prepade výnosov z úrody (pri manioku ide o odhadovaný pokles o 60 až 90%), ceny ryže prudko vzrástli. 

Napriek tomu, že v tejto krajine nie sú suchá mimoriadnym javom, v uplynulých desaťročiach sa frekvencia zrážok výrazne zmenila a tento štvrtý najväčší ostrov tak znáša dôsledky najväčšieho sucha za ostatných 40 rokov. Pod súčasnú zlú situáciu sa podľa týždenníka podpísala tiež pandémia, ktorá prudko znížila príjmy z turizmu a tiež nezodpovedná správa a riadenie krajiny.

Prognóza je neutešená: situácia sa má po žatve ešte výrazne zhoršovať. Ľudia na Madagaskare od nás potrebujú okamžitú pomoc, teraz. Na zlepšenie situácie však bude tento štát potrebovať tiež politickú stabilitu a lepšiu vládu. A skutočnú zmenu prístupu ľudstva ku klimatickej zmene, samozrejme. Médiá pri správach o situácii na Madagaskare v nadpisoch totiž už používajú spojenie „prvý klimatický hladomor“.

Peter Bednár

Ilustračné foto: pexels.com