Svet si v Glasgowe vybral ťažkého súpera – 1, 5 stupňa

Klimatická konferencia OSN v Glasgowe má ambíciu byť najvýznamnejším klimatickým fórom od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015. Začala sa 31. októbra a potrvá do 12. novembra. Prezident USA Joe Biden je sklamaný z postoja Ruska a Číny, aktivisti z lídrov. Napriek tomu sa na nej zúčastní 120 svetových lídrov a ďalších viac ako 20 000 odborníkov i aktivistov.

Svetoví lídri v sobotu 30. októbra rokovali za okrúhlym stolom na summite skupiny G20 v Ríme. Plánovali na ňom stanoviť špecifické ciele pred klimatickým summitom COP26. Americký prezident Joe Biden tam vyjadril svoje sklamanie z prístupu Ruska, Číny a Saudskej Arábie ku klimatickej konferencii COP26. Podľa jeho slov neprišli so záväzkami na riešenie klimatických zmien a nerobia v tejto súvislosti dosť. Ruský ani čínsky prezidenti Vladimír Putin a Si Ťin – pching sa summitu nezúčastnia – aj napriek tomu, že Čína je jedným z najväčších svetových znečisťovateľov životného prostredia.

Lídri sa predsa len dohodli na niekoľkých konkrétnych opatreniach:

– Do konca roka prestanú financovať tzv. zahraničnú výrobu energie z uhlia,

– Splnia časové rámce, ktoré sú cieľom Parížskej klimatickej dohody,

– Poskytnú 100 miliárd dolárov na pomoc rozvojovým krajinám.

Aktivisti sú sklamaní z výsledku, lebo záverečné vyhlásenie dvojdňového summitu je ešte menej konkrétne ako predchádzajúce návrhy. Zatiaľ čo bol pôvodný konečný termín pre obmedzenie globálneho otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia rok 2050, v záverečnom ustanovení je spomenutý len približný termín, a to niekedy „do alebo okolo“ polovice tohto storočia. Ďalším príkladom je rok 2025, ktorý bol v predošlom návrhu označený ako rok, v ktorom sa zrušia dotácie na fosílne palivá, no v najnovšom návrhu sa nenachádza.

Magické číslo 1, 5 

Prečo je 1, 5 stupňa tým magickým číslom? Momentálne sme na hranici 1, 1 stupňa otepľovania našej planéty oproti pred industriálnej ére, ktorá sa skončila približne v roku 1900.  Lenže pri odkladaní termínov a nedodržiavaní dohôd existuje reálny predpoklad, že sa na hranicu 1, 5 stupňa nedostaneme v roku 2050, ale už o 5 rokov. Čo bude potom? Vedci to v skratke nazývajú kolapsom planéty.

Aby k nemu nedošlo, musí sa zmeniť správanie jednotlivcov, ktorí znížia svoju spotrebu. Bude sa viac recyklovať ako vyrábať, ekonomiku nebude hnať vpred (nad)spotreba z produkcie, ktorá má energiu najmä z fosílnych palív. Takže aj ľudia z korporácii a korporácie sa budú musieť od základov zmeniť.

Pohľad zo Slovenska, zatiaľ len občas sužovaného povodňami, prívalovými dažďami a inými „nepríjemnosťami“, ktoré ale úzko súvisia so zmenou klímy, sa zdajú až zanedbateľné. Z pohľadu štruktúry nášho priemyslu sa z Glasgowa dozvieme, kedy sa prestanú vyrábať a predávať autá so spaľovacími motormi. No na summite budú delegácie krajín, ktoré budú potrebovať miliardy na záchranu svojich území pred zvyšujúcimi sa hladinami oceánov, prípadne už uvažujú nad presídlením. Ak nič nezmeníme, čaká nás klimatická migrácia, ktorej rozmery ešte nevieme ani len odhadnúť. 

Kolaps na trase Londýn – Glasgow

Stovky aktivistov, novinárov a delegátov z Londýna, ktorí v nedeľu cestovali na klimatickú konferenciu COP26 uviazli na železničnej stanici. Stalo sa tak po tom, čo vyvrátený strom poškodil elektrické vedenie a boli zablokované všetky železničné trate na trase Londýn – Glasgow. Agentúra Routers informovala, že viacerí dotknutí nakoniec na summit necestovali vlakom, ale lietadlom. Ale železničiari už ohlásili štrajk za vyššie mzdy a k nim sa pridali aj smetiari. Na bezpečnosť má dohliadať približne 10 000 policajtov. V sobotu 6. novembra sa očakáva demonštrácia približne 100 000 ľudí na podujatí, ktoré nesie názov Svetový deň klimatickej spravodlivosti.  

Kráľovnú Alžbetu II. zastúpil princ Charles, stretol sa so Zuzanou Čaputovou

Klimatická konferencia sa mala konať už minulý rok, no kvôli pandémii sa posunula. Aj napriek momentálnej situácií a šíreniu Delta variantu sa už nepresúva a nie je ani virtuálna. Podľa vyjadrení zakladateľov „už nemôžu ďalej čakať“. 

Na základe odporúčania lekárov sa na konferencii nezúčastnila kráľovná Alžbeta II. a otvárací príhovor tak predniesol jej syn princ Charles. Ten sa v prvý deň stretol aj s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a podľa oficiálneho vyhlásenia sa zhodli na tom, že ochrana klímy nepredstavuje len náklady, ale je aj „veľkou ekonomickou príležitosťou“. Vystúpenie Zuzany Čaputovej sa očakáva 2. novembra, po ňom sa stretne so Slovenskými študentmi zo škótskych univerzít. 

Boris Johnson, premiér hostiteľskej krajiny, vo svojom typicky emotívnom prejave povedal, že summitu hrozí krach. Teda nie vinou Britského kráľovstva, ale preto, že krajiny neprichádzajú s dostatočnými záväzkami. Vzápätí ho aktivisti z Greenpeace obvinili z pokrytectva „lebo jeho politické aktivity vedú opačným smerom“. 

USA sa ústami prezidenta Joe Bidena zaviazali, že do roku 2030 znížia svoje emisie skleníkových plynov oproti roku 2005 o 50 až 52 percent. Pripoja sa tiež k cieľu znížiť emisie metánu do roku 2030 o tretinu. “Verím, že táto katastrofa skrýva príležitosti,” zdôraznil Joe Biden s tým, že investície do boja s klimatickou zmenou  sa vrátia v  podobe miliónov nových pracovných príležitostí.

Angela Merkelová na klimatickej konferencii v Glasgowe vyzvala na celosvetové ukončenie spaľovania uhlia pre potreby výroby elektrickej energie. Zároveň je pravdou, že solárne, veterné, vodné a elektrárne na biomasu dnes už pokrývajú viac ako polovicu spotreby Nemecka. Nemecko zatvára svoje bane (definitívne majú skončiť do roku 2036), no časť lacného hnedého uhlia dováža. Nemecká kancelárka tiež vyzvala na globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov.

Emmanuel Macron hovoril o zodpovednosti najväčších znečisťovateľov, čím podľa pozorovateľov narážal na neúčasť Číny a Ruska.

Podľa Generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa si ľudstvo spaľovaním fosílnych palív a ničením životného prostredia „kope vlastný hrob“.

Desiatky budov po celom Slovensku sa rozsvietia nazeleno pri príležitosti klimatickej konferencie v Glasgowe. Pôjde napríklad o úrad vlády, Prezidentský palác, novú budovu SND či Univerzitu Komenského. Niektoré z budov sa rozsvietia aj v Trnave, Trenčíne, Žiline, Nitre, Ružomberku, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Košiciach, svietiť bude i Bojnický zámok. Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že pre šetrenie energie nebude svietiť, ale pri tejto príležitosti natiahne zelené plachty.

Tatiana Nagyová

Zdroj: TASR

Ilustračné foto: iStockphoto.com