Toalety pre dobytok, plyn sa mení na kameň?

Bednár číta The Economist:

Aktuálny The Economist píše o témach, ktoré sú ako z literatúry sci-fi strihnuté kvalitným britským humorom: kravy cikajúce do latrín a stroje premieňajúce oxid uhličitý na kameň. Zdá sa ale, že pri záchrane planéty sa počíta všetko.

V článku How to toilet train your cow (Ako naučiť vašu kravu na záchod) sa spomína experiment nemeckých vedcov pod vedením Dr. Jana Langbeina z Fredrich – Loweffler – Institut, ktorí sa úspešne pokúšali naučiť dobytok používať toaletu. Experiment vychádza z poznania, že na konci procesu rozkladu močoviny je oxid dusný. Ten patrí k látkam spôsobujúcim v atmosfére skleníkový efekt, pričom chov hovädzieho dobytka patrí k najväčším prispievateľom tohto javu. Len v EÚ sa chov hospodárskych zvierat podpisuje pod 70% emisií amoniaku, ktorý sa v pôde rozkladá na oxid dusný.

Dr. Langbein a jeho tím preto vyvinul vedeckú metódu, ktorou sa pokúšali učiť kravy močiť do špeciálnej latríny. V skratke – učenlivé kravy boli po výkone odmenené sladkou melasou, kým tie neposlušné potrestané postriekaním vodou. Na konci experimentu sa ukázalo, že zo 16 kráv sa toaletu naučilo používať až 11, pričom podľa tvrdení vedcov bola úspešnosť používania toalety dobytkom na úrovni 77%, čo sa blíži k ľudským hodnotám. Ostáva veriť, že po dobytku sa správne naučia používať toalety minimálne v kaviarňach a reštauráciách aj niektorí ľudia. 

Ďalší materiál, Sucking money from thin air (Ako vysať peniaze z riedkeho vzduchu), približuje novú technológiu, ktorá extrahuje oxid uhličitý zo vzduchu a ten sa po vtláčaní do podzemia mení na vápenec. Spoločnosť Climeworks, prevádzkovateľ tejto technologickej inovácie, tvrdí, že toto obrie zariadenie pri Reykjavíku na Islande je svojimi obrovskými turbínami schopné pomocou chemických filtrov zachytiť až 4 000 ton CO2 ročne. Ďalšia spoločnosť, Carbfix, vtláča plyn po separovaní zo vzduchu a zmiešaní s vodou do podložia, ktoré je na Islande takmer výhradne tvorené sopečnými čadičmi. Chemickou reakciou medzi látkami v hornine a kvapalinou vzniká uhličitan vápenatý, jedna z hlavných zložiek vápenca. Pozorovania ukázali, že premena CO2 na vápenec trvá približne dva roky, pričom potrebnú energiu na celý proces dodáva lokálna geotermálna elektráreň.

Firma Climeworks je presvedčená, že do konca desaťročia bude schopná ročne separovať už milióny ton. Náklady na separáciu tony CO2  sú v súčasnosti na úrovni 600 – 800 USD (firma predáva „lividáciu tony“ za približne 1 200 USD), ale zároveň tvrdí, že po aplikovaní technológie v širšom meradle klesnú na desatinu súčasnej hodnoty. Napriek vysokým súčasným nákladom sa Climeworks podarilo vypredať vopred už približne dve tretiny svojej celkovej „produkcie“ plánovanej na celkovú životnosť projektu. Medzi jej zákazníkov patria zodpovedné korporácie, ktoré sa touto cestou usilujú o kompenzáciu svojich emisií. Patria medzi ne Microsoft, Swiss Re. A tiež The Economist.

Peter Bednár

Ilustračné foto: pexels.com