Triedenie kuchynského odpadu z domácností odštartovalo 1. júla

Od 1. júla začali slovenské obce a mestá triediť kuchynský odpad. Nie všetky boli, na tento krok pripravené. Okrem nich Bratislava a Košice dostali výnimku zo zákona: kuchynské bioodpady z ich domácností naďalej až do roku 2023 budú končiť len ako palivo energetického zhodnocovania odpadov. 

Povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského odpadu z domácností síce platí od januára tohto roka, ale Ministerstvo životného prostredia SR na žiadosť samospráv pristúpilo k akceptovaniu štartu až od júla. 

(Zdroj: Pexels.com)

Kuchynské biologické odpady (KBO) a skládky

Obyvateľ Slovenska vyhadzuje z domácnosti do zmesových odpadov (čierny kontajner) vyše 100 kg kuchynského biologického odpadu (KBO) ročne, počas mesiacov výnimočného stavu to bolo viac. V zmesových  odpadoch (čierne kontajnery) pritom končí do 45 percent komunálnych odpadov (KO), zastupujúcich iba kuchynské odpady z domácností a ostatné bioodpady. Odvezený zmesový KO väčšinou na skládkach hnije, rozkladá sa a podpisuje pod skratkou LFG (landfill gas) pri produkcii skleníkových plynov. Envirorezort si od zavedenia triedenia KBO sľubuje, že už v roku 2025 Slovensko zníži podiel bioodpadov, vrátane odpadov z kuchýň v zmesových KO na 25 percent, a počas ďalších rokov bude ďalej znižovať. 

Za optimum do rokov 2030-35 možno považovať splnenie optimistického zámyslu envirorezortu postupne recyklovať až 70 percent všetkých biologických odpadov, vrátane kuchynských! Tento krok by rozhodujúcou mierou pomohol  splniť jeden z najdôležitejších zámerov Európskej komisie: postupne znížiť percento skládkovania v každom štáte EÚ pod číslo 10. 

Na Slovensku sa ukazuje, že rozhodujúcu rolu pritom zohrá zodpovednosť a schopnosť manažovania samospráv jednotlivých obcí či miest.  

Kompostovanie sa osvedčilo

Dnešná legislatíva síce zaväzuje povinnosťou zaviesť v obciach a mestách triedenie zberu KBO, ale tiež ponecháva aj možnosť jeho kompostovania v domácnostiach. Kompostovanie bioodpadov (bez kuchynských) už hlavne obyvatelia rodinných domov vo väčšine obcí v posledných rokoch praktizovali. V nich bude potrebné v najbližšom období len to, aby samosprávy pomohli domácnostiam  (ak to ešte neurobili) doplniť počty kompostérov a tie kompostovanie rozšírili o bioodpad z kuchýň. 

Podobný spôsob triedenia KBO je však nepoužiteľný vo väčších obciach a mestách, v bytovkách a panelákoch, kde napríklad počas prvého polroka 2021 (niekde aj konca minulého) testovali a testujú, nastavovali alebo sa poklúšajú nastavovať systém separovaného zberu kuchynského bioodpadu a spolupracovať so spoločnosťami, zabezpečujúcimi jeho zber.

Kompostovanie (Zdroj: iStock)

 

Do čoho KBO zbierať?

Ako najpraktickejšia forma v domácnostiach žijúcich v bytovkách a panelákoch sa považuje zber kuchynského odpadu do vedierok alebo väčších nádob. Niekde pre tento účel zabezpečili obce praktické plastové – ľahko umývateľné – vedrá a vrecká. Inde sa k tomu chystajú. V každom prípade musí byť kuchynský odpad pripravený a umiestnený tak, aby ostala zabezpečená jeho kompostovateľná kvalita. Toto vrecko (nádoba, kontajner) by malo byť pripravené v určenom čase pred domom (na stojisku kontajnerov), odkiaľ ho zberová spoločnosť vo vopred oznámenom termíne prepraví na ďalšie spracovanie.  

V prípade obyvateľov bytoviek a panelákov pripadá do úvahy hlavne doplnenie existujúcich stojísk o hnedé zberné nádoby (kontajnery). Do nich sa už v niektorých obciach (mestách) vhadzuje alebo začne vhadzovať KBO v kompostovateľných  vreckách. 

Zhodnocovanie v bioplynových staniciach

Slovensko nie je vybavené dostatočným počtom bioplynových staníc či veľkých kompostární, kde by mal alebo mohol  vyzbieraný a vytriedený  kuchynský odpad z domácností v kompostovateľných vreckách končiť.  Ak však aj keď podobné zariadenia na niektorých miestach existujú, treba ich technicky dovybaviť. 

Odborníci očakávajú, že náklady na zber a na spracovanie kuchynského odpadu sa prejavia vo vyšších poplatkoch občanov za odpady a samosprávy by iniciatívne mali hľadať možnosti získania finančných prostriedkov hlavne z eurofondov. 

Najzodpovednejšie mestá 

Triezvy pohľad prezrádza, že mnohé obce či mestá štart kuchynského zberu z domácností k 1. júlu zvládli pomerne dobre, iné horšie, niektoré vôbec nie. Podstatou triedenia KBO a bioodpadov vôbec naďalej ostáva naučiť spoločnosť vnímať či osvojiť si myšlienku, že ide o cennú surovinu v ekonomike a nielen o čosi zbytočné, časom neznesiteľne zapáchajúce, čoho sa treba stoj čo stoj alebo hlava-nehlava zbaviť.  

Podľa Mariána Kobolku, konateľa spoločnosti JRK, ktorá sa špecializuje na alternatívne spracovania odpadov, medzi najzodpovednejšie mestá a obce pri príprave k triedeniu bioodpadu z kuchýň patrili v prípravnom období, a patria aj po júlovom štarte, napríklad Trenčín, Svidník či Beluša. „Ich samosprávy najskôr intenzívne komunikovali s obyvateľmi, vysvetľovali logiku, prínosy a zmysel tohto typu triedenia,“ hovorí Kobolka o období vyše ročných príprav. „Potom im zaobstarali prevetrávacie košíky aj kompostovateľné sáčky na bezpečné a hygienické triedenie. Takisto po dôkladnom prieskume zabezpečili špeciálne nádoby na uliciach s kompostovateľnými vreckami, ktoré umiestnili neďaleko domov a zabezpečili vysokú frekvenciu odvozu.“  

Trenčín  už pri príprave na ostrý štart vyzbieral 900 ton kuchynských odpadov,  Svidník 300-400 ton, a vo vyše 6-tisícovej Beluši zvládli toľko odpadov z kuchýň, ktoré by inak tvorili  50 percent z celkového množstva vyprodukovaných KO v obci.

Peter Šporer

Ilustračné foto: pexels.com