Týždenný monitoring médií 1. 11. – 7. 11. 2021

„Ľudia z regiónov“ Borisa Kollára a konferencia v Glasgowe o klimatickej zmene. Dve neporovnateľné veličiny svojim významom, no na Slovensku dostávajú v médiách porovnateľný priestor. Aspoň ten, ktorý sa venuje „zeleným“ témam. Nie je spiatočnícke byť skeptický k akémukoľvek samitu, napríklad aj ku klimatickému, najmä ak porovnáme ich závery a dohody na nich – so skutočnými výsledkami. Ale je dobré, že aj vďaka nemalým nákladom sa táto téma dostáva do médií a tým aj do povedomia, najmä mladšej generácie.

Gréta, ktorá sa rozhodla samit stráviť s protestujúcimi a nie s rokujúcimi, by aj na základe nových informácií možno už mala prestať štrajkovať a vrátiť sa do školy. Stáva sa maskotom, a to dokáže aj kreslená postavička. Pod vplyvom exaktného výskumu, čísiel a dát, pod vplyvom verejnej mienky budú meniť a menia svoje postoje politickí lídri a aj krajiny, na ktorých čele stoja. Možno najviditeľnejším symbolom lídrov, ktorí na samit neprišli, ale pozorne ho sledujú, je ruský prezident Vladimír Putin. Už aj on ohlásil zmeny v „zelenej“ politike Ruska. Samozrejme, že je v prvom rade pod ekonomickým tlakom, plyn a aj iné nerastné bohatstvá jeho krajiny nie sú nevyčerpateľné a ani nenahraditeľné. A pod medzinárodným tlakom a hrozbou ďalších sankcií ich nebude môcť do nekonečne využívať ako nástroj nátlaku až vydierania na svojich partnerov.

No a potom tu máme Borisa Kollára, ktorý vo verejných vystúpeniach používa palicu, ktorú mu darovali a ktorou vraj budú občania hnať túto vládu, keď nezastaví reformy. Vnímavejší čitateľ by sa spýtal, že aké reformy? Všetko sa to mení len na hádky v koalícii, kde už každý obchoduje s každým, hovorí tomu rokovania. Lenže je to len také jednanie. Aký je rozdiel medzi rokovaním a jednaním? Rokujú štátnici a politici. Cenu zjednávajú babky na trhu. Alebo napríklad veksláci.

Všetko ostatné z predchádzajúceho týždňa nasleduje:

Obrovským šokom pre ropný priemysel sa stal májový report Medzinárodnej agentúry pre energiu (EIA) so sídlom v Paríži. EIA oznámila, že ak sa má globálne otepľovanie držať pod kontrolou, energetické spoločnosti musia už v tomto roku zastaviť všetky projekty, ktoré sú zamerané na investície do využitia nových zásob ropy a zemného plynu. Podľa výpočtov agentúry je to jediný spôsob, ako dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého do roku 2050. V takomto prípade by dopyt po uhlí poklesol o 90 percent, po rope o 75 a po zemnom plyne o 50 percent. Globálna ponuka energií založená na fosílnych palivách by sa zmenila zo súčasnej úrovne štyroch pätín na jednu pätinu v roku 2050. Ropný priemysel tieto odporúčania označil za bodnutie nožom do chrbta. Energetické giganty sú veľkými vlastníkmi zásob ropy a zemného plynu. Keby sa vlády zaviazali udržať rast globálnych teplôt na úrovni jeden a pol stupňa Celzia, až 80 percent súčasných zásob by bolo nepoužiteľných. Keby sa vlády dohodli na zvýšení cieľa na dva stupne, v zemi by podľa odhadov muselo ostať 59 percent zásob. To by ropným spoločnostiam prinieslo obrovské straty. Pri snahe obmedziť rast teplôt na jeden a pol stupňa by ropné giganty podľa výpočtov spoločnosti Lex prišli o tretinu aktuálnej hodnoty, čo je takmer bilión dolárov.

(Zdroj: https://www.trend.sk/trend-archiv/ropne-spolocnosti-su-tlakom-boja-klimatickou-zmenou)

Americkí, britskí a európski filmári stoja pred otázkou, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu. Mnohí herci sú aj ekologickými aktivistami, preto prichádza tlak na ozelenenie aj zvnútra filmového priemyslu. Svetové štúdiá zvažujú viaceré možnosti vrátane väčšieho využívania virtuálnych lokácií vytvorených počítačom. Už počas pandémie sa viac naučili tvoriť v štúdiách a menej cestovať. Skromnejšie produkcie s nižšou uhlíkovou stopu môžu byť navyše lacnejšie. Slovenskí filmári vytvorili vlastný manuál na zelené nakrúcanie, ktorý môžu ľahko využívať aj iné firmy na zmeny v kanceláriách alebo na podujatiach.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2592798/ked-na-platne-nepodporujeme-fajcenie-co-s-vypustanim-emisii-pyta-sa-producent-serialu-the-crown/)

„Hovoril som ministrovi Budajovi, že manažérsky bolo nebezpečné ísť do reformy v nastavení koalície, kde je koaličným partnerom Boris Kollár a jeho hnutie, ktorí sa dlhodobo stavajú proti ochrane prírody,“ hovorí europoslanec PS / Spolu a ekológ MICHAL WIEZIK. Obáva sa, že ak reforma národných parkov nebude úspešná, na ďalších desať či dvadsať rokov bude pochovaná na škodu prírody.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

prečo môže byť Boris Kollár pri národných parkoch v konflikte záujmov,

ako hodnotí memorandum medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva,

či je potrebné sadiť v národných parkoch stromčeky,

čo sa stane, ak sa neuskutoční reforma národných parkov.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2592472/michal-wiezik-boris-kollar-vytlka-politicky-kapital-z-rozculeneho-vidieka-ktory-hucka-krajna-pravica/)

Stagnujúce regióny národných parkov môžu naštartovať investície z európskych zdrojov a tie bude možné čerpať až potom, ako národné parky získajú právnu subjektivitu. V diskusii na TASR TV to povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola). Tvrdí, že jeho reforma národných parkov regióny ekonomicky nepoškodí a naopak, prinesie im nové príležitosti. „Ak chceme dať17 miliónov na Muránsku planinu a Poloniny, musí tam byť nejaký právny subjekt, na ktorý sa tie peniaze budú alokovať,“ konštatuje Budaj.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/import/budaj-stagnujuce-regiony-narodnych/587022-clanok.html)

Ministerstvo životného prostredia má prirodzenú snahu zvýšiť rozpočet Envirofondu, aby zohľadňoval jeho potreby. Kým doteraz bola dohoda na použití 30 percent príjmov z predaja emisií, nový návrh zákona smeruje až k 70 percentám. Brusel zároveň ponúka členským krajinám, aby až štvrtinu príjmov mohli alokovať na boj proti uhlíkovému úniku. Na Slovensku sa síce deklaruje, že štát z príjmov Envirofondu môže použiť až štvrtinu na kompenzácie podnikom, no s jednou výnimkou. Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami hovorí, že „ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie použiteľného výnosu z dražieb kvót“. V slovenskej realite sa stal z možnosti odôvodniteľných prípadov neodôvodnený štandard.

Zmeniť by to mohla novela spomínaného zákona, na ktorej sa pracuje. Okrem úsilia zvýšiť výšku využitia prostriedkov z predaja emisií na 70 percent je tu snaha stanoviť kompenzácie pre energeticky náročné firmy v pásme od desať do pätnásť percent z príjmov fondu. Vo finále to bude politické rozhodnutie, či sa určia jasné kritériá pre použitie prostriedkov. Práve od úspechu novelizácie bude závisieť nielen predvídateľnosť v priemysle, ale aj schopnosť energeticky najnáročnejších firiem prežiť búrlivé obdobia energetických výkyvov.

(Zdroj: https://www.trend.sk/trend-archiv/boj-miliardu-ktoru-nedostane-nikto-krajine-stale-chyba-schopnost-vyuzit-volne-financie)

Envirorezort vypísal nové výberové konanie na riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Informuje o tom na svojej webovej stránke. Od uchádzačov na šéfa SVP sa očakáva odborná prax minimálne desať rokov v oblasti práva, ekonómie, manažmentu alebo životného prostredia, konkrétne v ochrane vôd. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) tiež požaduje riadiacu prax minimálne tri roky a odbornú prax vo vodnom hospodárstve.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/envirorezort-vyhlasil-vyberove-konani/586883-clanok.html)

Termín ukončenia výskumu početnosti medveďov hnedých na Slovensku stále nie je známy. Prírodovedecká fakulta Karlovej Univerzity v Prahe aj v súčasnosti stále pokračuje v analýze vzoriek DNA. Pre agentúru SITA to uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) ešte v júni uviedol, že výsledky genetického výskumu, ktorý má ukázať početnosť medveďov v krajine, by mali byť známe do konca leta. Envirorezort teraz vysvetľuje, že niektoré vzorky DNA nie sú vďaka vonkajším vplyvom, napríklad poveternostným podmienkam, vo vysokej kvalite. Analýzu vzorky s nižšou kvalitou je preto potrebné vykonať aj niekoľkokrát, čo je časovo náročné.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/analyzy-vzoriek-k-vyskumu-pocetnosti-medvedov-pokracuju-termin-ukoncenia-nie-je-znamy/)

V Bratislavskom kraji by mohla vzniknúť prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Stať by sa tak mala súčasťou národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, ktorá by mala po jej vyhlásení zaniknúť. Vyplýva to z predbežnej informácie o príprave vyhlásenia chráneného územia, ktorú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zverejnilo na portáli právnych predpisov Slov-Lex. V súčasnosti platí na území druhý a štvrtý stupeň ochrany. Vyhlásením prírodnej rezervácie Devínska Kobyla by podľa MŽP malo dôjsť k zvýšeniu stupňa ochrany vymedzením zóny A s piatym stupňom ochrany. Malo by to byť na lesných pozemkoch s výmerou 495,52 hektára.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/v-bratislavskom-kraji-by-mohla-vzniknu/587330-clanok.html)

Štátna ochrana prírody (ŠOP SR) ponúkne poslankyni Romane Tabák (OĽANO) spoluprácu pri propagácii zodpovedného turistického správania sa v národných parkoch a pri šírení popularity národných parkov a zážitkovej turistiky. “Štátna ochrana prírody považuje pokutu, ktorú udelila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v súvislosti s porušením zákona o ochrane prírody a krajiny za pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka, za vec varovného gesta a na druhej strane priznáva, že poslankyňa svojím počínaním odhalila nedostatky v návštevnom poriadku TANAP-u,” uviedla v stanovisku.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/statna-ochrana-prirody-ponukne-posla/587401-clanok.html)

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ako správca programu Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy (SK-Klíma) schválilo v rámci výzvy „Obnova znehodnotených ekosystémov mokradí“ (ClimaLocal) 6 projektov vo výške 4,8 mil. eur z Nórskych fondov a štátneho rozpočtu SR. Projekty prispejú v 6-tich krajoch na Slovensku k obnove a posilneniu schopnosti znehodnotených ekosystémov celkovo 21 mokradí prispôsobiť sa zmene klímy a zabezpečiť udržateľné plnenie ich ekosystémových služieb, za účelom zmiernenia negatívnych dopadov zmeny klímy na životné prostredie a kvalitu života obyvateľov.

(Zdroj: https://ahoj.tv/clanky/clanok/7148/pavol-goriscak-spravy-a-zaujimavosti-31.10.2)

Ministerstvo vnútra chystá verejné obstarávanie za účelom zabezpečenia zneškodnenia odpadu nezákonne umiestneného na území Slovenskej republiky. Ako sa uvádza v oznámení na internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie, za týmto účelom rezort vyhlásil prípravné trhové konzultácie. „Účelom prípravných trhových konzultácii je oslovenie hospodárskych subjektov, ktoré sa zaoberajú zneškodňovaním alebo zhodnocovaním odpadov s cieľom získania informácií potrebných pre nastavenie požiadaviek a podmienok pripravovaného verejného obstarávania tak, aby boli dodržané princípy verejného obstarávania a aby sa verejného obstarávania mohli zúčastniť všetci potenciálni dodávatelia pôsobiaci na relevantnom trhu,“ vysvetlilo ministerstvo.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/na-zneskodnenie-nelegalnych-skladok-pripravuje-ministerstvo-vnutra-verejne-obstaravanie/)

Zápach, červy, vytekajúca tekutina, nevábny vzhľad. Perforované nádoby, určené na zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO), znepríjemňujú ľuďom život aj na Kvetnej ulici v Trenčíne. Rezort životného prostredia potvrdil aj podnety z Pezinka, Levíc či Brezovej pod Bradlom. Tie sa týkajú prevažne vývozu takéhoto druhu odpadu. Trenčianska samospráva plánuje situáciu vyhodnotiť a hľadať vhodné opatrenia.

(Zdroj: https://regiony.sme.sk/c/22774880/nadoby-s-dierkami-ludom-strpcuju-zivot-zapachaju-su-v-nich-cervy-aj-hlodavce.html)

V Parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali udržať globálne oteplenie maximálne na 2 stupňoch Celzia, no ideálne na 1,5 stupňa Celzia. Nevyhnutné je preto prijať opatrenia, na ktorých realizáciu ostávajú ľudstvu približne dve desaťročia. Vo Veľkej Británii sa začína klimatická konferencia OSN. Od samého začiatku sa pracovných stretnutí zúčastňuje Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) so svojou sekciou zmeny klímy a ochrany ovzdušia. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality si každoročne vyžiada investície v hodnote 2 až 3 % svetovej produkcie až do roku 2050. To je však oveľa menej, ako odhadované ekonomické náklady v prípade ničnerobenia. Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja svetový klimatický samit je príležitosťou zvýšiť tlak na globálne silné ekonomiky, aby prijali ambicióznejšie klimatické ciele. „Ničnerobenie je prílišný hazard, ktorý si nemôžeme dovoliť. Inak na to doplatia naše deti a ďalšie generácie,“ zdôraznil minister Budaj. Slovenská republika a MŽP presadzujú klimatické ciele, ktoré sa držia záväzku znížiť emisie o 55 % do roku 2030. V tomto smere ide o oveľa ambicióznejšie plány, než deklarovala predošlá vláda. Na klimatickom summite bude Slovensko spolu s Európskou úniou presadzovať opatrenia, ktoré pomôžu nielen klíme, ale aj globálnej ochrane životného prostredia.

(Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/mzp-j-budaj-klimaticka-kriza-sa-da-zastavit-iba-spolocnymi-silami)

Reforma národných parkov (NP) podporená aj investíciami z plánu obnovy a odolnosti môže zásadne prispieť k riešeniu regionálnych problémov. Uviedol to v utorok predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) po stretnutí s predstaviteľmi regiónu Polonín v okrese Snina. Išlo o nulté stretnutie “rady národného parku”, ktoré majú vznikať po celom Slovensku. “Na Slovensku máme možnosť vybudovať ekonomicky sebestačné regióny, čomu pomôže aj reforma národných parkov, a presvedčil som sa, že Národný park Poloniny je takýmto príkladom. Udržateľný rozvoj regiónu potrebuje alternatívu k lesnému hospodáreniu, mladá a uvedomelá generácia si vie zabezpečiť udržateľnú budúcnosť aj v atraktívnom a prírode blízkom turizme či ekologickom poľnohospodárstve, tak ako všade inde vo svete,” povedal Heger.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/premier-reforma-narodnych-parkov-pom/587551-clanok.html)

V trvalých prevádzkach verejného a rýchleho stravovania budú zakázané jednorazové plastové výrobky. Zakázané budú aj na verejných podujatiach. Nápoje v jednorazových obaloch nebudú môcť obstarávať ani orgány štátnej správy. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorou sa mení aj zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-v-stravovacich-prevadzkach-sa-za/587650-clanok.html)

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR podporuje a víta deklaráciu svetových lídrov na klimatickej konferencii OSN – COP26 v škótskom Glasgowe týkajúcu sa zastavenia globálneho odlesňovania a znehodnocovania pôdy. Deklarácia podľa envirorezortu zdôrazňuje význam lesov a využitia pôdy pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a potrebu ich udržateľného spravovania. “Práve zdravé a odolné lesy sú kľúčovým spojencom v boji s klimatickou krízou,” skonštatovali z ministerstva. Zároveň upozornili aj na ďalší odkaz z deklarácie lídrov, že pre napĺňanie klimatických cieľov a zachovanie biodiverzity je nevyhnutná aj zmena poľnohospodárskej politiky štátu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/mzp-podporuje-zastavenie-globalneho-od/587651-clanok.html)

Volanie po konci slovenských energeticky náročných fabrík ide podľa priemyselníkov celosvetovo proti zlepšovaniu životného prostredia. Ich konkurenti z rozvojových častí sveta totiž majú ekologicky špinavšie fabriky. Slovalco tvrdí, že ak by prestalo vyrábať a jeho hliník by sa na Slovensko musel voziť z rozvojového sveta, celosvetovo by sa ročne vypustilo o viac ako dva milióny ton emisií CO2. To by pre planétu znamenalo rovnakú zaťaž, ako keby sa vyrúbali lesy o rozlohe celého Bratislavského kraja. Ján Budaj sa v minulotýždňovom rozhovore pre SME vyjadril o veľkých priemyselných fabrikách nezvyčajne tvrdo aj na pomery šéfa ministerstva životného prostredia. Pre Slovensko by bolo podľa ministra lepšie, keby sa niektoré domáce energeticky náročné fabriky radšej pozatvárali. Osobitne spomenul najväčšieho domáceho spotrebiteľa elektriny – žiarske hlinikárne Slovalco. Povedal, že ich koncom by krajina nestratila ani žiadne významnejšie príjmy štátneho rozpočtu a ani početnejšie zamestnanecké miesta.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2597064/slovalco-pise-budajovi-zatvaranie-slovenskych-fabrik-poskodi-nie-pomoze-svetovemu-boju-s-emisiami/)

Poskytovanie dotácií z Environmentálneho fondu by malo byť jednoduchšie a prehľadnejšie. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Environmentálnom fonde, ktorý na návrh Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) schválila vláda. Návrh podľa envirorezortu zjednoduší a sprehľadní proces poskytovania peňazí z fondu. Novela má zároveň priniesť zriadenie elektronickej schránky, vďaka ktorej bude možné podávanie elektronických žiadostí o dotácie. Zriadenie elektronickej schránky má so sebou priniesť aj automatizáciu procesov. Schválenie novely zákona má podľa MŽP SR zlepšiť aj kontrolu subjektov, ktorým sú dotácie poskytované a zabezpečiť tak lepšiu ochranu pred prípadným zneužívaním poskytovania financií. Zároveň sľubuje úpravu jednotlivých ustanovení zákona, ktoré boli v pôvodnom znení zákona zmätočné alebo nejednoznačné. Tie totiž spôsobujú v aplikačnej praxi problémy, najmä vo vzťahu k procesom poskytovania podpory Environmentálnym fondom.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/v-poskytovani-dotacii-z-enviromentalneho-fondu-nastanu-zmeny-malo-by-byt-jednoduchsie-a-prehladnejsie/)

Operačný program Slovensko pre prostriedky Európskej únie v novom programovom období 2021 až 2027 bude mať desať sprostredkovateľských orgánov. Cieľom návrhu, ktorý v stredu s pripomienkou schválila vláda, je zefektívnenie štruktúry subjektov zodpovedných za implementáciu Operačného programu Slovensko v porovnaní s programovým obdobím 2014 až 2020. Počet sprostredkovateľských orgánov oproti predošlému obdobiu sa zníži približne trojnásobne. Návrh na určenie sprostredkovateľských orgánov predložila podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Riadiace a sprostredkovateľské orgány Riadiacim orgánom Operačného programu Slovensko je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Úlohy sprostredkovateľských orgánov budú vykonávať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad vlády SR, Ministerstvo vnútra SR, Úrad pre verejné obstarávanie a Slovenská inovačná a energetická agentúra.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/operacny-program-slovensko-pre-nove-eurofondy-bude-mat-10-sprostredkovatelskych-organov/)

Celkovo 76 prírodných rezervácií bude vyhlásených za Pralesy Slovenska. Na rokovaní o tom na návrh Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) rozhodla vláda. Cieľom tohto kroku je ochrana doteraz nedostatočne chránených pralesov a prírodných lesov Slovenska. Všetky lokality zaradené do Pralesov Slovenska budú po novom v najprísnejšom, piatom stupni ochrany. Takmer všetky pozemky sú vo vlastníctve štátu „Vyhlásenie navrhovaných prírodných rezervácií bude významným krokom pre plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky týkajúcej sa povinnej certifikácie Forest Stewardship Council, takzvanej FCS v štátnych lesoch, kde vyhlásenie aspoň piatich percent spravovaných lesov za bezzásahové územie je jedným z kritérií pre získanie takéhoto certifikátu konkrétnym subjektom,“ vysvetlilo MŽP SR v dôvodovej správe. Vybraných 76 lokalít má spolu výmeru vyše 6 462 hektárov. Pozemky navrhovaných prírodných rezervácií sú vo vlastníctve štátu s výnimkou približne dvoch hektárov, ktoré sa nachádzajú v správe štátneho podniku Lesy SR.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/slovenske-pralesy-sa-rozsiria-vybrane-lokality-budu-spadat-do-najvyssieho-stupna-ochrany/)

Zmeny v českej odpadárskej legislatíve narušili zámery viacerým aktérom, ktorí sa pripravovali na pôvodné ukončenie skládkovania v roku 2024. Posun na rok 2030 a zároveň pretrvávajúca triediaca zľava obcí a iba pozvoľný rast poplatku za skládkovanie nehrá príliš do kariet zámerom na energetické zhodnocovanie odpadu. “Zmena legislatívy a odsunutie konca skládkovania skrížilo viaceré plány v niektorých lokalitách. Na druhej strane nás aj tieto zmeny posúvajú dopredu. Ministerstvo životného prostredia pracovalo na zmenách veľa rokov a muselo niesť bremeno procesu a vysporiadavania sa s rôznymi záujmovými skupinami,” okomentoval legislatívne zmeny českej vlády Michal Stieber, riaditeľ spoločnosti Veolia Vedľajšie produkty ČR, na konferencii Dni teplárenstva a energetiky 2021.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106385/koniec-skladkovania-v-cesku-sa-posuva-energeticke-vyuzivanie-odpadu-bude-nadalej-drahsou-moznostou.aspx)

Podľa Iniciatívy poľnohospodárov je zlé a neprijateľné, keď štát v dokumentoch súvisiacich s legislatívnou

úpravou národných parkov chce obmedziť či dokonca zrušiť vlastnícke práva fyzických osôb.

Reforma národných parkov pripravená cez poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny nie je dobrá. Reforma by mala udržať ľudí na chránenom území, a zároveň rešpektovať vlastníctvo. Vyplynulo to z vyjadrení súkromných vlastníkov lesov, poľnohospodárov, lesníkov, poľovníkov a obyvateľov vidieka k novele, o ktorej rokuje parlament. V stredu popoludní sa zhromaždili pred Národnou radou (NR) SR, aby vyjadrili svoj nesúhlas. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) s ich kritikou plánovaných zmien nesúhlasí.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/reforma-narodnych-parkov-podla-protes/587928-clanok.html)

Po viac ako troch rokoch príprav a projektovania začala v týchto dňoch Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/Birdlife Slovensko realizovať konkrétne opatrenia v chránených vtáčích územiach Poiplie a Senianske rybníky. Cieľom je obnoviť mokrade, zlepšiť vodný režim a chrániť v území vzácne druhy vtákov európskeho významu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/v-chranenych-uzemiach-poiplie-a-senia/587777-clanok.html)

Prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre denníkN: „Bolo by skvelé, keby to zodpovedalo odporúčaniam vedcov, aby sme udržali otepľovanie do jeden a pol stupňa Celzia. My sa hlásime k cieľu, ktorý sme si stanovili ako Európska únia, a to by som očakávala aj od najväčších znečisťovateľov. To znamená napríklad záväzok klimatickej neutrality do roku 2050 alebo záväzok znižovať emisie v skorších termínoch. Momentálne najväčší producenti hovoria o klimatickej neutralite okolo roku 2060, a to je vzhľadom na scenáre, ktoré vedci predpokladajú, nedostatočné.  V takom prípade nám hrozia katastrofy, nedostatok potravín, záplavy a migrácia. V dôsledku toho by došlo k ohrozeniu našej bezpečnosti. To však neznamená, že úsilie o ochranu klímy sa tým končí.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2598210/caputova-po-samite-lidrov-ku-klime-ako-matku-dvoch-dcer-ma-znepokojuje-kolko-mladych-zvazuje-nemat-deti/)

Európski spracovatelia plastov (European Plastic Converters, EuPC) sú znepokojení z toho, že veľa členských štátov neimplementovalo povinné požiadavky smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (tzv. smernica o jednorazových plastoch), čo podľa nich spôsobuje fragmentáciu vnútorného trhu a má potenciál podkopať celkovú hodnotu jednotného trhu. Hraničný termín pre transpozíciu únijných zákazov uvádzať niektoré jednorazové plastové výrobky na trh do svojich národných právnych rámcov bol stanovený na 3. júl tohto roka. EuPC však tvrdí, že niektoré členské štáty doposiaľ nezabezpečili plnú implementáciu opatrení. Podľa spracovateľov môže zohrávať rolu aj fakt, že smernica bola prijatá narýchlo a mnoho ustanovení je nejasných a rôzne interpretovateľných. Komisia navyše zverejnila usmernenia o rozsahu pôsobnosti smernice len štyri týždne pred konečným termínom, čo podľa združenia neprinieslo veľa jasnosti do celého procesu implementácie.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106391/dodrziavanie-pravidiel-o-jednorazovych-plastoch-nie-je-harmonizovane-upozornuje-priemysel.aspx)

Celková produkcia odpadu v ČR prvýkrát prevýšila 38 miliónov ton. Komunálneho odpadu však ubudlo. Produkcia odpadu v Českej republike v roku 2020 poznačenom pandémiou COVID-19 rástla. Celkové množstvo vyprodukovaného odpadu sa medziročne zvýšilo zhruba o 3 %, tvorba komunálneho odpadu v Česku ale na rozdiel od Slovenska poklesla. Vyplýva to z najnovších údajov českého ministerstva životného prostredia a informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH). Celková produkcia odpadov u našich západných susedov v minulom roku dosiahla 38,504 mil. ton. V porovnaní s predošlým rokom 2019 (37,362 mil. ton) ide o približne trojpercentný nárast. Na jedného obyvateľa ČR vlani pripadlo takmer 3 600 kg odpadov.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106389/podiel-komunalneho-odpadu-ktory-smeruje-na-skladky-v-cesku-vzrastol-na-48.aspx)

Ilustračné foto: pexels.com