Týždenný monitoring médií 10. 1. – 16. 1. 2022

Zálohovanie PET fliaš a plechoviek od nápojov je dobrým krokom, ale pri svojom štarte sa nevyhol istým rozpakom. Nezisková organizácia Správca záloh kampaň nechala na obchodné reťazce a Envi – Pak. Envi – Pak sa tiež nechal počuť, že „kampaň by pred Vianocami zanikla“, lenže žiadna sa nenaštartovala ani po nich. Výsledok? Zmätok pri automatoch, lebo niektorí ľudia si nevšimli informáciu, že každý vratný obal je až vtedy naozaj vratný, keď je označený symbolom „Z“. Takéto obaly sa začali predávať až od 1. januára 2022 a obchod má pol roka na vypredanie všetkých zásob. Tí, ktorí si napríklad mesiac odkladali PET fľaše s tým, že v novom roku ich „predajú“ – odchádzali sklamaní.

No sklamanie je aj na strane niektorých malých predajcov. Povinnosť vykupovať fľaše sa týka obchodov s plochou väčšou ako 300 m2. Sklamaní sú tí, ktorí sa prihlásili dobrovoľne a teraz zistili, že Správcovi záloh, n. o. musia voziť fľašky tak, ako ich vykúpili, teda nestlačené. Okrem obalov teda prevážajú aj vzduch. Najazdia zbytočné kilometre a vypúšťajú zbytočné splodiny – v mene ochrany životného prostredia.

Všetko podstatné už TU:

Slovensko by malo do roku 2025 dosiahnuť 60-percentné triedenie odpadu. V roku 2035 nesmie na skládkach skončiť viac ako 10 percent komunálneho odpadu. Ciele vychádzajú z Programu odpadového hospodárstva (POH) SR na roky 2021 a 2025. Ďalšími cieľmi POH je posun od materiálového zhodnocovania k predchádzaniu vzniku odpadu.Program odpadového hospodárstva sa tak sústreďuje na opätovné použitie materiálov, triedenie odpadu pri zdroji arecykláciu, či lepšie využitie bioplastov a zavedenie povinnosti triediť textilný odpad. (Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/do-troch-rokov-by-malo-slovensko-dosiahnut-60-percentne-triedenie-odpadu/)

Európska únia je pod čoraz väčším tlakom, aby ešte viac uvoľnila pravidlá, ktoré sa týkajú letiskových vzletových a pristávacích intervalov, tzv. slotov, a pomohla tak znížiť „lety duchov“. Letecké spoločnosti totiž v snahe udržať si časové sloty, ktoré by im v prípade, že ich nevyužijú, prepadli, vypravujú aj takmer prázdne lietadlá. Dopravcovia tvrdia, že požiadavka, aby využívali minimálne 50 percent svojich prevádzkových intervalov, čo už je menej než pôvodných 80 percent pred pandémiou, ich núti prevádzkovať prázdne alebo poloprázdne lety. (Zdroj: TA SR)

Česko chce do roku 2033 postupne ukončiť používanie uhlia. V piatkovom programovom vyhlásení to uviedla nová česká vláda pod vedením premiéra Petra Fialu. Uhoľné elektrárne v súčasnosti vyrábajú takmer 50 percent z celkovej produkcie elektriny v Česku. Predchádzajúca vláda Andreja Babiša neschválila žiadny cieľ na ukončenie používania uhlia. Jej poradný orgán odporučil rok 2038, čo podľa ekologických organizácií nie je dostatočne ambiciózny plán. Environmentálni aktivisti v piatok podotkli, že i rok 2033 je neospravedlnene neskorý dátum. Česko sa zároveň viac plánuje spoliehať na jadrovú energiu. Tá sa podieľa na tretine produkcie elektriny, ktorú vyrába dovedna šesť reaktorov vo dvoch elektrárňach. V krajine však plánujú výstavbu ďalších reaktorov. (Zdroj: TA SR)

MŽP má zákonnú povinnosť vydať Správu o stave životného prostredia za daný rok najneskôr do 15. decembra nasledujúceho roka. Správu za rok 2019 sprístupnilo až v apríli 2021. A správa za rok 2020 ešte nie je na svete. (Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106507/spravu-o-stave-zp-ministerstvo-opat-nezverejnilo-nacas-tvrdi-ze-opat-covid.aspx)

Viete, koľko platobných kariet je na Slovensku v obehu každý deň? Približne toľko, koľko má naša krajina obyvateľov, teda takmer 5,5 milióna. Napriek výraznému nárastu platieb mobilom či hodinkami sú platobné karty stále najpoužívanejším platobným nástrojom. Nie každý však vie, že platobnými kartami nemusí len platiť, ale dá sa nimi zlepšovať aj život okolo seba či dokonca pomáhať planéte. Typickým príkladom je recyklácia. Z viac ako päť miliónov kariet môže byť jedného dňa asi 27 ton odpadu. Keďže bežné platobné karty obsahujú okrem plastu aj magnetický prúžok a čip, po exspirácii končili na skládkach či v spaľovniach a ich likvidácia nebola ekologická. Pandémia koronavírusu priniesla výrazný nárast záujmu ľudí o životné prostredie. Pre takmer polovicu Európanov je téma znižovania uhlíkovej stopy stále dôležitejšia. S tým prichádza aj záujem o ekologickejšie a uvedomelé nakupovanie a podľa možnosti také, aby malo pozitívny vplyv na planétu. Jedným z nich je uhlíková kalkulačka, s ktorou prišla na európský trh spoločnosť Mastercard v spolupráci so švédskou firmou Doconomy. Prostredníctvom mobilných aplikácií bánk poskytuje každému držiteľovi platobnej karty prehľad emisií uhlíka, ktoré vznikajú v súvislosti s nákupmi. Výpočty uhlíkovej stopy sú síce aktuálne postavené len na priemerných odhadoch z každej transakcie podľa danej kategórie, každý spotrebiteľ si však môže vytvoriť obraz o tom, ako svojím nákupným správaním vytvára uhlíkovú stopu. Vďaka tomu môže lepšie rozumieť tejto problematike a meniť svoje nákupné správanie. (Zdroj: https://index.sme.sk/c/22781350/nezname-veci-ktore-umoznuju-platobne-karty.html)

Základom vízie spoločnosti Samsung pre lepšiu budúcnosť je to, čo nazýva „každodenná udržateľnosť“. Táto koncepcia ju inšpiruje k tomu, aby bola udržateľnosť stredobodom všetkého, čo robí. Spoločnosť realizuje svoju víziu zavádzaním nových výrobných postupov, ktoré majú nízky dopad na životné prostredie, ekologickými obalmi, udržateľnejšou prevádzkou a zodpovednou likvidáciou produktov na konci ich životného cyklu. Úsilie spoločnosti Samsung o zníženie emisií uhlíka v celom výrobnom cykle si vyslúžilo aj uznanie organizácie Carbon Trust, poprednej svetovej autority v oblasti uhlíkovej stopy. V minulom roku pomohli pamäťové čipy Samsung s certifikáciou Carbon Trust znížiť emisie uhlíka o takmer 700 000 ton. Aktivity spoločnosti Samsung v tejto oblasti siahajú ďaleko za hranice výroby polovodičov a zahŕňajú aj väčšie využívanie recyklovaných materiálov. Na dosiahnutie každodennej udržateľnosti čo najviac výrobkov plánuje oddelenie Visual Display Business spoločnosti Samsung používať 30-krát viac recyklovaných plastov ako v roku 2021. Spoločnosť predstavila aj plány na rozšírenie používania recyklovaných materiálov pre všetky mobilné produkty a domáce spotrebiče počas nasledujúcich troch rokov. V roku 2021 obsahovali recyklované materiály všetky krabice na TV Samsung. Pre tento rok spoločnosť oznámila, že rozšíri používanie recyklovaných materiálov aj na obalové materiály vo vnútri krabíc. Recyklované materiály budú teraz súčasťou penového polystyrénu, držadiel krabíc a plastových vreciek. Spoločnosť tiež oznámila celosvetové rozšírenie svojho oceňovaného programu Eco-Packaging. Tento program premeny kartónových krabíc na domčeky pre mačky, odkladacie stolíky a ďalšie užitočné kusy nábytku budú najnovšie zahŕňať obaly pre domáce spotrebiče, napríklad vysávače, mikrovlnné rúry, čističky vzduchu a ďalšie. (Zdroj: https://www.nextech.sk/a/Samsung-Electronics-predstavil-na-veltrhu-CES-2022-viziu–E2-80-9ETogether-for-Tomorrow-E2-80-9C)

Ročne sa vo svete vyrobí asi 80 miliárd kusov oblečenia, pričom až 80 % putuje na skládku. Textilná výroba, ako jedno z najznečisťujúcejších odvetví, vyprodukuje 1,2 miliardy ton CO2 ročne, čo je viac emisií ako z medzinárodných letov a námornej dopravy dokopy. Tzv. fast fashion (rýchla móda) je pre našu planétu hrozbou. O jej dopadoch informuje januárová výzva v rámci pokračujúcej kampane Zatoč s odpadom z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP). Vzdelávacia a osvetová kampaň zameraná na predchádzanie vzniku odpadu pokračuje aj v novom roku. Po vianočnom období majú deti, žiaci, pedagógovia a verejnosť možnosť zapojiť sa do januárovej výzvy venovanej udržateľnej móde. Téma výzvy Obliekaj sa zodpovedne! má tiež poukázať na viaceré hrozby módneho priemyslu – od využívania detskej práce až po znečisťovanie životného prostredia. Napríklad v roku 2018 predstavoval textilný odpad na Slovensku približne 10,6 kg na jedného obyvateľa, spolu 57 721 ton odpadu z textilu a obuvi. Tento odpad putuje prevažne na skládky, prípadne do spaľovní. (Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/zatoc-s-odpadom-upozornuje-na-hrozby-modneho-priemyslu)

Na základe úspešného minuloročného projektu recyklácie vianočných stromčekov IKEA aj tento rok v spolupráci s IKEA Industry vyrobí z použitých stromčekov nový nábytok. Časť z neho venuje školám či neziskovým organizáciám pomáhajúcim deťom s fyzickým alebo psychickým postihnutím. V globálnej stratégii udržateľného rozvoja sa IKEA zaviazala, že do roku 2030 bude používať sto percent materiálov, ktoré pochádzajú z udržateľnejších zdrojov. IKEA sa však zaviazala aj pozitívne ovplyvňovať ľudí a planétu. „Používanie recyklovaného materiálu, nielen že redukuje množstvo odpadu, ktorý by skončil na skládkach a v spaľovniach, ale aj znižuje tlak vyvíjaný na prírodné zdroje. Po minuloročnom pilotnom projekte sme sa rozhodli dať šancu na druhý život stromčekom aj tento rok. Službu sme dokonca rozšírili, a tak nám tento rok môžu priniesť použitý vianočný stromček očistený od všetkých ozdôb aj ľudia, ktorí ho nekúpili priamo u nás v obchodnom dome“, hovorí Anna Šimončičová, líderka udržateľnosti IKEA Bratislava. (Zdroj: https://www.retailmagazin.sk/aktualne-vpravo/5995-ikea-opat-vyrobi-z-pouzitych-vianocnych-stromcekov-novy-nabytok)

Začiatkom januára našli čiernu skládku pri Senci. Odpad bol nahádzaný pri jazere nachádzajúcom sa za odbočkou z cesty 1043 smerujúcej do Rece. Z miesta nanosili do nákladného auta okolo 360 kilogramov odpadu. Na čiernej skládke boli pneumatiky, plastové obaly, oblečenie, pokazené domáce potreby či elektrospotrebiče. Odpad poputoval na zberný dvor. (Zdroj: https://bratislavaden.sk/foto-pri-bratislave-vyrastla-cierna-skladka-odstranili-z-nej-takmer-400-kilogramov-odpadu/)

Pozorovatelia, mimovládky a zelené organizácie sú voči prísľubom o ukončení odlesňovania z klimatickej konferencie COP26 rezervovaní. Upozorňujú na to, že podobné globálne dohody boli v minulosti neúspešné a nedosiahli stanovené ciele. Ide napríklad o Newyorskú deklaráciu o lesoch z roku 2014, ktorá chcela znížiť odlesňovanie o polovicu do roku 2020, či o plán Trillion Trees oznámenom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2020. Od spustenia týchto celosvetových iniciatív však strata lesov prudko vzrástla, pričom len v roku 2020 bolo vyrúbaných 99 614 štvorcových míľ, hovoria najnovšie údaje Global Forest Watch.

Plnenie sľubu o zastavení odlesňovania, ku ktorému sa prihlásila slovenská vláda na klimatickom summite OSN, však môže pribrzdiť návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Ten  v decembri predložilo ministerstvo hospodárstva na pripomienkové konanie. Na návrh upozornilo Lesoochranárske združenie VLK, ktoré iniciovalo hromadnú pripomienku k zákonu. „Predložený návrh Ministerstva hospodárstva opätovne (…) umožní dotovať spaľovanie dreva zo slovenských lesov, brehových porastov, remízok, či vetrolamov,“ píše mimovládka vo svojej pripomienke. Drevná biomasa je v súčasnosti považovaná za obnoviteľný zdroj iba v prípade, že sa jedná o odpad z drevospracujúceho priemyslu alebo pochádza zo špeciálnych, na takéto účely pestovaných, energetických porastov. Tuto definícia prijala vtedajšia vláda v roku 2018. Podľa združenia VLK vtedy vláda upravila na pravú mieru podmienky pri využívaní dreva ako obnoviteľného zdroja a „najmä sa legislatívne zabránilo dotovaniu spaľovania dreva zo slovenských lesov.“ V novom návrhu zákona však rezort hospodárstva navrhuje tieto udržateľné kritériá pre biomasu  odstrániť. Obnoviteľným zdrojom by sa tak stala všetku biomasu bez bližšej špecifikácie je pôvodu, čo podľa mimovládky bude viesť k masívnemu odlesňovaniu. (Zdroj: https://euractiv.sk/section/klima/news/slovensko-reformuje-narodne-parky-ale-oslabuje-pravidla-pre-palenie-biomasy/)

Ešte nedávno gazdovia na svojich poliach či pasienkoch sadili stromy, aby z nich získali maximálny úžitok. Dnes môžu byť stromy na poliach odpoveďou na klimatickú zmenu a snahou o aspoň čiastočný návrat života do monokultúrnych púští.

Slovenskí gazdovia na svojich poliach a pasienkoch bežne pestovali stromy. Potrebovali drevo na kúrenie a na drevené výrobky, plody ovocných stromov využívali pre seba aj pre zvieratá, ktoré chovali. Podobne to fungovalo aj v európskom meradle. „Rozvoj poľnohospodárstva bol od počiatku spätý s drevinami,” hovorí Jaroslav Jankovič z Národného lesníckeho centra, ktorý sa venuje propagácii tohto systému hospodárenia na Slovensku. (Zdroj: https://e.dennikn.sk/2673299/slovenski-farmari-opat-zacinaju-pestovat-stromy-na-poliach-a-pasienkoch-agrolesnictvo-moze-byt-odpovedou-na-klimaticku-zmenu/?ref=tit&_ga=2.215875728.662499091.1635725799-412966900.1625996784)

Slováci sú zmätení, plechovky a fľaše doma nekontrolujú dostatočne. Môže za to slabá edukačná kampaň, tvrdí riaditeľ jednej zo siete potravín, ktoré u nás pôsobia.

„Snažím sa ich odovzdať, no nedarí sa mi,“ hovorí Miroslav pre HN. Fľaše spoločne kontrolujeme a zisťujeme, že priniesol tie nesprávne. Nemajú totiž na sebe symbol Z, ktorý značí, že ide o vratné obalyMinulotýždňové spustenie systému zálohovania tak sprevádza mierny chaos. „Príčinou je slabá edukačná kampaň zo strany Správcu zálohového systému,“ konštatuje Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko. (Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/18608413-zalohovanie-flias-ludia-nosia-nespravne-obaly-mnohym-obchodom-doteraz-chybaju-automaty)

Svetové oceány sa otepľovali aj v roku 2021. Vedci vypracovali odhad, koľko tepla oceány absorbovali. Údaj podľa štúdie medziročne vzrástol o 14 zettajoulov. Svetová spotreba elektrickej energie pritom tvorí zhruba 0,5 zettajoulov.

Tvrdí to medzinárodná štúdia vedcov z Talianska, USA a Číny, ktorú zverejnil časopis Advances in Atmospheric Sciences.

Rast teploty oceánov je podľa vedcov významným ukazovateľom zmien klímy. Najvyšší nárast bol podľa štúdie zrejmý v Atlantickom oceáne a v oceánoch na južnej pologuli. Nárast vedcov o to viac znepokojil, že v vlani sa prejavil fenomén La Niňa, ktorý obvykle vedie k zmierneniu tepla oceánov. Rast teplôt oceánov má viacero negatívnych dopadov. Prispieva k častejšiemu výskytu hurikánov, silných búrok a extrémnych dažďov. Vyššie teploty ohrozujú viacero morských živočíchov, napríklad korálové útesy. (Zdroj: https://dennikn.sk/minuta/2678345/)

Na prelome nového a starého roka sa udialo dôležité rozhodnutie, ktoré zasiahne mnohé odvetvia. Reč je o takzvanej taxonómii Európskej únie. Tá totiž určuje, ktoré energetické zdroje do budúcnosti dostanú finančnú podporu, či už z Únie, a tým aj pôžičky od bánk. Cieľom je pritom odklon od technológií, ktoré znečisťujú životné prostredie. Prirodzene preto dostávajú zelenú takzvané čisté alternatívy. No sú tu aj také, ktoré sú pre členské krajiny rozbuškou. Ide o jadro a plyn. Najnovší návrh z dielne Európskej komisie ich zaraďuje medzi udržateľné. To znamená, že takéto projekty investorov dostanú podporu Bruselu. Problematické sú však aj podmienky, ktoré Únia v kontexte týchto zdrojov kladie. A to najmä preto, že každý štát má špecifický energetický mix a spoločný rámec pre všetkých môže byť nesplniteľný. (Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/18687559-obmedzenie-jadra-a-koniec-kurenia-plynom-na-slovensku-sa-na-nove-plany-hladaju-slusne-vyrazy)

Jadrová energetika nie je udržateľná a hospodársky zmysluplná. V debate s poslancami Spolkového snemu vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Nemecko v tomto roku odstaví svoje zostávajúce jadrové elektrárne a do roku 2030 chce navýšiť podiel obnoviteľných energetických zdrojov na 80 percent. „ Jadrová energia nie je udržateľná. Nedáva ani ekonomický zmysel,“ povedal Scholz Poukázal na to, že chod reaktorov nie je neobmedzený, žiada si značné investície a nutné ich počítať s jadrovým odpadom a možnými haváriami. „Nemecko sa preto rozhodlo od jadra odstúpiť,“ pripomenul. (Zdroj: https://www.trend.sk/autor/%C4%8CTK)

Štát kúpil jednu z najvýznamnejších botanických lokalít na Slovensku – Sivú Bradu na Spiši. Travertínový kopec pri Spišskom Podhradí je jedinečný. Keďže tam vyviera minerálna voda, darí sa na ňom rastlinám, ktoré bežne rastú na morskom pobreží. Územie v 4. stupni ochrany pripomína malý kúsok prímorskej krajiny.Štátna ochrana prírody sa o kúpu ikonickej lokality snažila dlhé roky. Až teraz, aj vďaka zdrojom z plánu obnovy, sa národná prírodná rezervácia dostala do rúk ochrancov prírody.  “Je to veľká rarita. Vyskytuje sa tu niekoľko biotopov európskeho významu. Jednu z najvýznamnejších lokalít svojho druhu pre ochranu prírody na celom Slovensku je určite dobré mať v rukách štátu,” hovorí Tomáš Dražil, riaditeľ Správy NP Slovenský raj. “Minerálne pramene vyrážajú na povrch a vyzrážaním minerálov sa tvorí ten travertín. Preto je to raritné. Je to skutočne malý kúsok slovenského mora, pretože tu rastú rastliny, ktoré rastú bežne na morskom pobreží. Pramene majú vysoký obsah soli. Je to botanická zvláštnosť,” vysvetľuje Tomáš Dražil. Travertínový kopec Sivá brada, s rozlohou 10 hektárov, kúpila Štátna ochrana prírody podľa ceny znaleckého posudku za 150 000 eur. Správcovia NP Slovenský raj, majú s touto lokalitou do budúcnosti veľké plány. Podobnú kúpu urobila Štátna ochrana prírody pred piatimi rokmi. Vtedy sa dostal do rúk štátu ikonický Tomášovský výhľad v Slovenskom raji. (Zdroj: https://spravy.rtvs.sk/2022/01/aj-na-slovensku-je-kusok-primorskej-krajiny-stat-odkupil-unikatnu-lokalitu-siva-brada/?fbclid=IwAR3JUi7iY1e7mGOLHhyRy-M9Z0PisA_CvZFEtxKY9AzpI09FPpVgk-k0KGc)

Už tretia francúzska atómová elektráreň má bezpečnostné problémy spôsobené skorodovanými zvarmi, čo zvyšuje obavy, či bude mať krajina dostatok kapacít počas zimy. Aktuálne je mimo prevádzky z rôznych dôvodov 10 z celkovo 56 reaktorov a výpadok nukleárnych kapacít predstavuje okolo 20 %. (reuters)

Príspevok na komplexnú obnovu rodinného domu môže pokryť 50 % nákladov. K oprávneným výdavkom má patriť aj odstraňovanie azbestu, napríklad eternitových striech. Vlastníci domov, ktorí sa pri rekonštrukcii rozhodnú zlikvidovať materiály s obsahom azbestu, napríklad eternitové strechy, budú môcť na odstránenie azbestu využiť príspevok. Počíta s tým zámer Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), ktorá zverejnila prvé podrobnosti o novom dotačnom programe zameranom na obnovu domov. Na jeden rodinný dom bude možné získať príspevok do výšky 16 600 eur, pričom príspevok smie pokryť maximálne 50 % nákladov. Zvyšnú časť nákladov môžu vlastníci budov pokryť buď z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom úveru, a to aj bez spolufinancovania alebo ručenia nehnuteľnosťou. Za časť špeciálnych úverov sa má zaručiť Európska banka pre obnovu a rozvoj. (Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106516/dotacia-na-obnovu-domu-sa-bude-dat-vyuzit-aj-na-odstranenie-azbestu-tu-su-prve-podrobnosti.aspx)

Ilustračné foto: pexels.com