Týždenný monitoring médií 11. 10. – 17. 10. 2021

Vydieračský potenciál Borisa Kollára (Sme rodina) dosiahol až k národným parkom. Poslanecký návrh zákona Jaromíra Šíbla (OĽaNO), absolventa dvoch vysokých škôl z odborov kam táto problematika patrí, kde navrhuje vyčleniť národné parky z rezortu pôdohospodárov pod rezort enviromentalistov sám podpísal a teda navrhol zaradiť na rokovanie. Teraz zmenil názor. Jeho motivácia je jasná. Nejde mu o pracovné miesta ťažiarov, lesy, drevo, turistický ruch, ochranu prírody a krajiny, v parlamente sa začína boj o rozpočet. Národné parky si vzal ako rukojemníkov. A našom parlamente sa s teroristami vyjednáva.

Len jeden argument pre tých, ktorí sa s týmto profesionálnym, okrem iného, vydieračom, podujmú rokovať. Minulý týždeň zástupcovia Ministerstva životného prostredia, Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry zverejnili informáciu, že „tzv.“ náhodná ťažba má na svedomí o 50 % viac stromov ako povolená. V rokoch 2000 až 2016 bola strata na zalesnenom území národných parkov dvojnásobná oproti iným územiam. Takže náhodná ťažba bude zrejme dobre organizovaný biznis ťažiarov, tých ktorí to drevo kúpia a ďalej spracujú a možno aj profesionálnych ochranárov. Lebo len tak náhodne prísť do národného parku, tam píliť motorovými pílami, zvážať drevo z lesa na cestu, odtiaľ na skládku a odtiaľ k spracovateľom… Veríte na takéto náhody?

Viac tu…

Hutníci z Oravy (OFZ) pre prudký nárast cien elektriny vypínajú väčšiu časť svojich pecí. Hlinikári zo Žiaru nad Hronom (Slovalco) hrozia, že pre cenové skoky po lete budúceho roka skončia, ak im štát nepomôže. Obe patria medzi firmy na vrchole rebríčka z pohľadu podielu elektriny na ich výrobných nákladoch. Spýtali sme sa rôznych firiem, či prežívajú cenový nárast elektriny podobne dramaticky ako OFZ alebo Slovalco. Odpoveď je, že až tak dramaticky ako v OFZ zatiaľ nie, ale je to prísne individuálne – v závislosti od podielu elektriny na výrobných nákladoch či stratégie nákupu energií. Neustále sa čaká na ďalší vývoj.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2566603/co-hovoria-manazeri-na-rastucu-cenu-elektriny-bombasticka-show-tahana-spekulaciami-cakame-co-bude-dalej/)


Podľa analýzy rezortu životného prostredia sa k nám ročne dovezie miliarda plastových fliaš a 350 miliónov plechoviek. Už o 84 dní sa spustí ich zálohovanie, ktorého cieľom je presunúť ich značnú časť z kontajnerov, riek či trávnikov rovno na recykláciu. Ako bude zálohovanie vyzerať v praxi Zálohovanie plastových PET fliaš a plechoviek má byť spustené od 1. januára 2022. Za každú PET fľašu a plechovku spotrebiteľ zaplatí v obchode 15 centov, ktoré mu budú následne vyplatené pri vrátení nápojových obalov do automatu alebo v obchode.

(Zdroj: https://hnonline.sk/prakticke-hn/10629840-poradime-vam-ako-vratit-flase-a-plechovky-so-zalohou)


V prípade pripravovaného úseku diaľnice D1 Turany – Hubová sa momentálne uskutočňuje tzv. vodná EIA, teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie s dôrazom na vodu. Tento proces by mal byť ukončený do konca tohto roka. Pre TASR to uviedol minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Ide o posledný úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami, ktorý ešte nie je rozostavaný. Šéf rezortu dopravy priblížil, že pri každej tunelovej stavbe je v princípe opodstatnená obava okolitých obcí, že tunel stiahne v masíve vodu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/a-dolezal-vodna-eia-pre-d1-turany-/582223-clanok.html)


V Ľubľane stavia spoločnosť Corwin zelený obytný komplex s vyše 220 bytmi a parkom. Komplex Vilharia vyrastie na obnovenom pozemku v centre hlavného mesta Ľubľany, v blízkosti hlavnej stanice, najväčšieho dopravného uzla v krajine. Stane sa tak súčasťou plánu obnovy centra slovinskej metropoly, ktorý prepája verejný sektor s developermi. Projekt pochádza z dielne prestížneho dánskeho štúdia Schmidt Hammer Lassen. To je známe tvorbou širokej škály architektonických návrhov vrátane tých najuznávanejších kultúrnych pamiatok na svete. Obytný projekt je „zelený“ a je v súlade so zámerom hlavného mesta podporovať cyklodopravu, napojenie na jej infraštruktúru či inovatívne a koncepčné riešenie odpadového hospodárstva.

(Zdroj: https://reality.trend.sk/byvanie/corwin-postavi-najudrzatelnejsi-administrativny-projekt-slovinsku)


Poslanci Smeru-SD chcú dosiahnuť zachovanie sídla Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) v Banskej Štiavnici. Predložili preto návrh novely tzv. vodného zákona. Smer- SD tým reaguje na zámer Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR presťahovať podnik do Bratislavy.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-by-chcel-novelou-zakona-zachova/582778-clanok.html)


Spormi v prípade poskytovania dotácií na vodovody a kanalizácie z Envirofondu trpí najmä životné prostredie a obyvatelia obcí. Pre TASR to povedal prvý podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Radomír Brtáň. Za logické riešenie pre najrýchlejšie rozuzlenie problémov považuje komunikáciu medzi Environmentálnym fondom (EF) a samosprávami o všetkých zisteniach. V procese poskytovania dotácií na výstavbu kanalizácií a vodovodov odhalil audit ministerstva životného prostredia pochybenia. Dotácie boli podľa Envirofondu pridelené obciam, ktoré ich dostať nemali. Brtáň to považuje za veľmi nepríjemnú situáciu pre samosprávy ako prijímateľov dotácií. Rovnako je to podľa neho zložité aj pre Environmentálny fond ako inštitúciu prerozdeľujúcu verejné finančné prostriedky.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/zmos-spormi-pri-poskytovani-dotacii/582755-clanok.html)


Vedci z Rice University predstavujú novú metódu extrakcie cenných kovov z elektronického odpadu. Okrem účinnosti je jej hlavnou výhodou tiež to, že je šetrná k životnému prostrediu, keďže sa pri nej spotrebuje až päťsto krát menej energie ako pri súčasných laboratórnych metódach a vzniká pri nej vedľajší produkt, ktorý je bezpečný pre poľnohospodársku pôdu. Minulý rok bola vyvinutá metóda, v rámci ktorej sa na výrobu grafénu z rôznych zdrojov uhlíka, napríklad z potravinového odpadu či plastu, využívalo Joulovo teplo, teda teplo, ktoré vzniká v elektrickom vodiči prechodom elektrického prúdu. Teraz ju tím výskumníkov prispôsobil na rekuperáciu ródia, paládia, zlata a striebra na opätovné použitie. Vo výstupe z výskumu, ktorý bol publikovaný vo vedeckom periodiku Nature Communications, sa píše, že metóda dokáže odstrániť aj vysoko toxické ťažké kovy vrátane chrómu, arzénu, kadmia, ortuti a olova, pričom na konci procesu zostáva vedľajší produkt s minimálnym obsahom kovov.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106343/nova-metoda-umoznuje-opatovne-ziskat-drahe-kovy-z-elektroodpadu-v-priebehu-sekund.aspx)


V oblasti životného prostredia štát plánuje v roku 2022 minúť viac než 815 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy, o ktorom bude rokovať Hospodárska rada SR (HRS). Najväčšiu položku – viac ako 233 miliónov eur predstavujú administratívne a iné náklady. Do nich Ministerstvo životného prostredia SR zarátalo aj 192 miliónov eur, ktoré sú určené na inštitucionálnu podporu a výdavky financované Environmentálnym fondom z Modernizačného fondu a financovanie aktivít z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskou agentúrou životného prostredia. Zo 192 miliónov eur budú tvoriť 83 miliónov peniaze z plánu obnovy. Druhou najväčšou položkou v rozpočte sú výdavky spojené s vodným hospodárstvom, ktoré by mali dosiahnuť sumu viac ako 189 miliónov eur. Tie budú určené na konkrétne projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, ako sú napríklad preventívne protipovodňové opatrenia, dobudovanie a prevádzka povodňového varovného a predpovedného systému, zásobovanie vodou či odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Súčasťou výdavkov oblasti sú aj zdroje smerujúce do Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Najvýraznejší nárast očakáva štát v oblasti výdavkov na ochranu ovzdušia. Kým rozpočet v roku 2021 rátal s výdavkami na túto oblasť v hodnote viac ako 12,9 milióna eur, v budúcom roku štát plánuje na ochranu ovzdušia vynaložiť viac než 128 miliónov eur. Nárast je však spôsobený využitím financií z plánu obnovy. Smerovať budú do nákladovo-efektívnej podpory dekarbonizácie priemyslu, pričom bude podporené zavádzanie najlepších aktuálne dostupných technológií v priemyselnej výrobe a priemyselných procesoch. Celkovo 105 miliónov z vyše 128-miliónového rozpočtu má pochádzať práve z plánu obnovy. Do odpadového hospodárstva má smerovať približne 28 miliónov eur. Tie by mali byť pokryté z Environmentálneho fondu. Ďalších vyše 52 miliónov by malo byť použitých na oblasť ochrany prírody a krajiny.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/na-zivotne-prostredie-planuje-stat-vynalozit-vyse-800-milionov-eur-najviac-si-pyta-administrativa/)


Spoločnosť ewia chce na Slovensku vybudovať päť centier cirkulárnej ekonomiky (CCE), v rámci ktorých by boli aj zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO). Pre TASR to uviedol jej regionálny riaditeľ Ladislav Halász. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR tvrdí, že budovanie nových kapacít netreba. ZEVO má podľa Halásza slúžiť na zhodnotenie odpadov, ktoré sa nedajú zrecyklovať. Využitím odpadov chce získať energiu v podobe tepla a elektrickej energie. Zariadenia by mali mať kapacitu 100.000 ton nerecyklovateľného odpadu ročne. Spoločnosť odhaduje investície na vybudovanie jedného centra vo výške 100 až 120 miliónov eur z úverov a vlastných zdrojov. Halász predpokladá, že povoľovací proces vrátane samotnej výstavby pre jedno ZEVO sa pohybuje v horizonte šiestich rokov.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensku-by-mohlo-vzniknut-pat-n/582886-clanok.htmlň


Skupina desiatich krajín Európskej únie (EÚ) na čele s Francúzskom požiadala Európsku komisiu (EK), aby uznala jadrovú energiu za nízkouhlíkový zdroj energie, ktorý by mal byť súčasťou desaťročia trvajúceho procesu k postupnej klimatickej neutralite. Informoval o tom portál euronews.com. List iniciovaný Francúzskom, ktorý zaslali komisii, podpísalo i ďalších deväť štátov, v ktorých má jadrová energia tradičné zastúpenie – Bulharsko, Česko, Fínsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. V liste tvrdia, že jadrová energia predstavuje „kľúčový cenovo dostupný, stabilný a nezávislý zdroj energie“, ktorý by mohol ochrániť spotrebiteľov v EÚ pred „nestálosťou cien“. Jadrové elektrárne generujú viac ako 26 % elektrickej energie vyrobenej v Európskej únii. „Rast cien energií taktiež ukázal, aké dôležité je čo najrýchlejšie znížiť našu energetickú závislosť od tretích krajín,“ uvádza sa v liste.

(Zdroj: https://ekonomika.sme.sk/c/22761268/slovensko-a-dalsie-staty-eu-ziadaju-uznat-jadrovu-energiu-za-zelenu.html)


Slovensko pravdepodobne neminie pokuta od Európskej únie za nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho. Pre TASR to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Predpokladá, že pôjde o miliónovú pokutu. Budaj pripomenul, že Slovensko už dostalo od Európskeho súdneho dvora pokutu za neuzavretie skládky v Považskom Chlmci. Išlo vtedy o miliónové sumy. „Podobné súdne konanie je voči Poľsku, ktoré má za neuzavretie bane denné polmiliónové pokuty. Musíme si priznať, že európsky súd spravidla určuje podobné sumy“; poznamenal. Minister podľa vlastných slov robí všetko pre to, aby sa reforma národných parkov stala na súde silným argumentom a Slovensko tak mohlo ukázať, že pre ochranu hlucháňa aj lesov robí kroky dopredu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/j-budaj-sr-pravdepodobne-neminie-pokut/582915-clanok.html)


V minulosti nás prevádzkovatelia skúšali a neekologickú výrobu pretláčali cez politické prepojenia, teraz im nepomôže nič iné ako  investície do správnych technológií, varuje Daša Šuleková, ktorá má v Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP) na starosti nové reformné oddelenie. Jej úlohou je posilniť inšpektorov v teréne o modernú techniku a kolegov, ktorí majú na starosti povolenia, preškoliť na technologických špecialistov. Po novom by tak inšpekcia mala byť omnoho aktívnejším hráčom v povoľovacích procesoch. Skončiť by sa mali časy, keď si firmy zaplatili projektantov, ktorí prispôsobili čísla o znečistení tak, aby papierovo všetko sedelo.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2572885/znecistovatelov-budu-odhalovat-modernou-technikou-skladky-aj-cez-satelity-inspekcia-zivotneho-prostredia-bude-silnejsia/)


Pri pohľade na výkaz súm uložených na účtoch Environmentálneho fondu zistíme, že ku koncu minulého roka mal fond k dispozícii viac ako 916,5 milióna eur. Z toho len na účte, kam zbiera peniaze z predaja emisných kvót, bolo takmer 826 miliónov eur. Na začiatku minulého roka bola celková suma na účtoch vyše 723,6 milióna eur. Na účte za emisné kvóty necelých 641 miliónov eur. Hoci z vidíme, že v roku 2020 príjmy z predaja emisných povoleniek klesli oproti stavu v roku 2019, predpoklad na tento rok je z pohľadu fondu optimistický. Ceny povoleniek totiž tento rok niekoľkonásobne vzrástli. Na konci augusta stála jedna tona 61,01 eura. Vlani sa cena hýbala medzi 20 a 30 eurami. V minulom roku zároveň došlo k výraznejšiemu útlmu priemyselnej výroby, podniky tak nepotrebovali nakupovať toľko povoleniek.

Okrem sporov medzi fondom a priemyslom a fondom a samosprávami majú peniaze spiace v Environmentálnom fonde jedno nie príliš zjavné, no politicky výhodné využitie. Keďže zhruba miliarda eur je účtovne uložená v Štátnej pokladnici, znamená to zároveň, že je významnou položkou pri rátaní výšky štátneho dlhu. V spojení s tzv. dlhovou brzdou a rôznymi sankčnými mechanizmami pri prekračovaní dlhových pásiem sa tak aj envirofond stáva skôr nástrojom v rukách ministra financií než ministra životného prostredia. Ak sa teda financmajstovi nechce práve vysvetľovať výšku dlhu a byť za zlého pri návrhoch škrtov či zvyšovania daní, pomôže aj to, ak sa z envirofondu príliš veľa podpôr vyplácať nebude.

(Zdroj: https://www.postoj.sk/90244/stat-zhrna-peniaze-za-ktore-by-postavil-kilometre-vodovodov-a-kanalizacii)


Na Slovensku sa v minulom roku vyzbieralo približne 46.000 ton elektroodpadu, zhodnocuje a recykluje sa okolo 94 percent. Kontajnery na drobný elektroodpad sú určené pre mobilné telefóny, IT zariadenia, hobby náradie, malé kuchynské spotrebiče, elektronické hračky a batérie. Naopak, do nich nepatria televízory, monitory, žiarivky a úsporné žiarovky, tiež komunálny odpad, biologicky rozložiteľný odpad ani zdravotnícky materiál. Zberné nádoby na drobný elektroodpad sú podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽANO) štandardom po celej Európe. “Prispievajú k ochrane životného prostredia a obyvateľom uľahčujú cestu k recyklácii. Spotrebiteľ je kľúčom k obehovej ekonomike,” podotkol Budaj. Každý človek podľa Organizácie spojených národov vyprodukuje v priemere 7,6 kilogramu elektronického odpadu. Miera recyklácie elektroodpadu predstavuje celosvetovo približne 17 percent.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/v-sr-sa-v-minulom-roku-vyzbieralo-pribli/583262-clanok.html)


Tretina ovocia a zeleniny sa vo Francúzsku predáva v plastových obaloch. Od nového roka sa ich počet zníži o ďalších 30 druhov, ročne sa tak vyprodukuje o miliardu plastových obalov menej. Nájsť vo Francúzsku nejaký druh zeleniny alebo ovocia v plastovom obale je pomerne náročné. V plaste sa predávajú napríklad cherry paradajky či maliny. Od nového roka sa množstvo plastu v potravinách vo Francúzsku zníži ešte viac. Ministerstvá životného prostredia, financií a poľnohospodárstva schválili, že v plastových obaloch sa nebude môcť predávať takmer žiadne ovocie a zelenina. Na zozname sú paradajky, jablká, hrušky, kivi, pór, paprika aj reďkovky, spolu 30 druhov ovocia a zeleniny.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2573339/paradajky-aj-hrusky-predavane-bez-plastovych-obalov-francuzi-obmedzuju-jednorazove-plasty/)

Na Slovensku sa vyzbiera približne 8,5 kilogramu elektroodpadu na jedného obyvateľa ročne. Výrobcovia elektronických zariadení však upozorňujú, že stále existuje časť elektroodpadu, ktorá nevstupuje do oficiálnych štatistík. V minulom roku sa na slovenský trh uviedlo vyše 86-tisíc ton elektrozariadení. V tom istom roku sa vyzbieralo približne 46-tisíc ton elektroodpadu. Z tohto množstva elektroodpadu sa zhodnotilo asi 43 550 ton (94,06 percenta), recyklovalo a pripravilo sa na opätovné použitie 43 240 ton elektroodpadu (93,42 percenta).

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/jeden-slovak-rocne-vyprodukuje-zhruba/583622-clanok.html)

 

Ilustračné foto zdroj: pexels.com