Týždenný monitoring médií 13. 12. – 19. 12. 2021

Sú informácie, ktoré zaniknú, hoci by mali vzbudiť pozornosť. Portal www.zilinainak.sk Uverejnil alarmujúce informácie o kvalite ovzdušia nielen v Žiline. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMU) priamo v Žiline, Žilinskej kotline nie je vôbec zbytočné nosiť respirátor v exteriéroch – a nielen pre pandemické opatrenia. Limity častíc PM10 a PM2.5 prekračujú stanovené hodnoty. Na zvýšenej úrovni znečistenia sa podieľa nesprávne vykurovanie a používanie tuhých palív vo výraznejšej miere, ako predchádzajúce roky. Dôvodom sú zvyšujúce sa ceny plynu a elektrickej energie. Na Slovensku si znečistené ovzdušie vplyvom vysokých koncentrácií rôznych smogových častíc vyžiada vyše 1 600 predčasných úmrtí. Každá dvadsiata obeť ročne pripadá na Ružomberok, Žilinu alebo Košice. Prestížny časopis The Lancet zverejnil štúdiu, podľa ktorej na znečistenie spôsobené časticami PM2.5 zomrie v Žiline ročne 65 ľudí. Predčasne. Na zlepšenie informovanosti spustilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aplikáciu „Dnes dýcham“, kde sú aktuálne informácie o hladinách znečistenia vrátane aktualizovanej hodnoty častíc pm10 a pm2.5. No ľudia teraz skôr sledujú cenníky energií.

Investičné okienko bude nadväzovať na to z predchádzajúceho týždňa. Písali sme, že za 30 miliónov eur vznikne v Martine prvá veľkovýrobňa bioplynu z komunálneho bioodpadu. Postavia ju spolu štátny Slovenský plynárenský priemysel s dcérou rakúskej odpadovej firmy Brantner. Týždeň sme sledovali mediálny ping – pong medzi investormi a samosprávou, všetko sa ujasnilo a potom prišla správa, že za presne rovnaké peniaze idú stavať tí istí investori identickú prevádzku v Nových Zámkoch. Keďže avizovali tri projekty, počkáme si kde to bude na východe (?).

A ešte pohľad k susedom. Česká republika by mala do roku 2040 plne nabehnúť na cestu cirkularity. Vyplýva to z dokumentu Cirkulárne Česko 2040, ktorý schválila česká vláda. Strategický rámec dokumentu stanovuje celkovo desať prioritných oblastí – produkty a dizajn; priemysel, suroviny, stavebníctvo, energetika; bioekonomika a potraviny; spotreba a spotrebitelia; odpadové hospodárstvo; voda; výskum, vývoj a inovácie; vzdelávanie a znalosti; ekonomické nástroje; cirkulárne mestá a infraštruktúra. V týchto oblastiach štát následne stanovuje ciele, zásady a opatrenia. V dokumentoch, ktoré predkladal na Slovensku ešte exminister László Szólymos sa spomínal rok 2030. Počkáme a uvidíme.

Ďalšie správy tu:

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.Podľa názoru hlavy štátu sa v novele schválenej Národnou radou SR 25. novembra zavádza ústavne nesúladné, nerovnaké postavenie vlastníkov verejných vodovodov na strane jednej a vlastníkov vodovodných prípojok a nehnuteľností, ktorým prípojky slúžia, na strane druhej.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-vetovala-novelu-o-vodarensk/596959-clanok.html)

Dlho očakávaný Modernizačný fond, ktorý má od budúceho roka rozdeľovať stámilióny eur z výnosov z dražieb emisných kvót pre rôzne odvetvia energetiky a priemyslu, sa na Slovensku rozbieha s ťažkosťami. Pôvodný plán zafinancovať prvé projekty ešte v roku 2020 nevyšiel, no časový sklz nie je jediným problémom, pre ktorým štát stojí. Rezort životného prostredia priznáva, že ak poslanci NR SR urýchlene nezmenia príslušné zákony, Slovensko nemá ako prijať 120 miliónov eur, ktoré má štátu skrze Modernizačný fond poslať Európska investičná banka. Finančné toky by mala riadiť medzirezortná komisia, ktorá vznikla rozhodnutím ministra hospodárstva už vlani na jeseň. Právne ukotvenie jej fungovania však v legislatíve doposiaľ chýbalo.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/slovensko-nevie-prijat-120-milionov-eur-pre-teplarne-a-oze-budajov-rezort-chce-rychlo-menit-zakony-107666.aspx)

Na európsky trh sa ročne dostane okolo 900 000 ton nápojových kartónov. Viac ako polovica sa využíva pri balení mliečnych výrobkov, zvyšok sa používa na džúsy a ďalšie tekuté potravinárske výrobky. V posledných dvoch rokoch vytriedili a vrátili obyvatelia členských štátov Európskej únie viac ako polovicu použitých nápojových kartónov na recykláciu. V európskom meradle sa najviac dar Belgicku a Nemecku. Nemecko dokázalo vytriediť v minulom roku viac ako 87 % nápojových kartónov. (Slovensko dosahuje iba 15-percent.) Nápojové kartóny sú tu spracovávané v troch špecializovaných centrách. Tento rok na jar bola neďaleko Kolína nad Rýnom postavená nová moderná recyklačná továreň (Palurec GmbH). Továreň môže vracať do obehu viac ako 90 percent vytriedených nápojových kartónov. Recyklácia rastie v celej Európskej únii. Dlhé vlákna využívané v nápojových kartónoch sú spracovávané v 20 recyklačných závodoch naprieč Európou, zatiaľ čo polyméry a hliník sa spracovávajú v recyklačných továrňach v Holandsku a Českej republike.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106473/slovaci-by-mali-zvysit-svoje-usilie-v-triedeni-napojovych-kartonov.aspx)

Poslanci vynovili dôležitú časť zákona o environmentálnych záťažiach, ktorá hovorí o tom, ako a od koho si má štát pýtať peniaze za ich sanáciu. Podarilo sa im to to až na druhý pokus, museli prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej. ZMOS aj podnikatelia sú z výsledku zhrození – zákon podľa nich obsahuje zásadnú chybu, ktorú si zrejme neuvedomili ani predkladatelia. „Navrhujem, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní neschválila zákon ako celok,” odporučila prezidentka Zuzana Čaputová zákonodarcom, keď im vrátila na opätovné prerokovanie zákon o envirozáťažiach. Jej poradcovia si totiž všimli zásadnú chybu, ktorá by mohla mať za následok protiústavnosť a zasiahnuť do základného práva vlastniť majetok. V konečnom dôsledku by spôsobila, že by zákon nefungoval tak, ako si predkladatelia predstavovali.

O akú chybu ide a prečo je dôležitá? Vysvetliť sa to dá na príklade obce Pohronský Ruskov, ktorá pred mnohými rokmi odkúpila v konkurze areál bývalého cukrovaru. Zanechal po sebe aj zvyšky ťažkého vykurovacieho oleja – mazutu. Tie pozemky, ktoré mali hodnotu, obec predala podnikateľovi. Ostala jej iba zamorená časť na ploche menšej ako jeden hektár. Obec dlho čakala, kým štát, ktorému to vyplýva zo zákona, prevezme zodpovednosť a problém odstráni. Po dlhých rokoch čakania sa do toho konečne pustilo ministerstvo hospodárstva. Projekt sanácie má stáť 1,6 milióna eur. Ak by sa postupovalo tak, ako káže novela schválená poslancami, ministerstvo by si sumu malo pýtať od obce, hoci tá za mazut po štátnom cukrovare nemôže. Novela v schválenej podobe dáva obci na výber – buď zaplatí alebo môže pozemky založiť v prospech štátu. Potiaľ by to bolo v poriadku – starosta Pohronského Ruskova Ľudovít Nagy hovorí, že ak toto je jediná podmienka štátu, aby znečistenie konečne odstránil, pozemky mu radi prenechajú. „Ak štát dáva takúto podmienku, nech sa páči. Pre nás to veľká strata nebude.” Je v tom však háčik – tak, ako je zákon schválený, nehovorí nič o tom, že založením pozemku sa celá pohľadávka za náklady na sanáciu „vymaže”.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2648076/obce-ktore-maju-pozemok-s-toxickymi-odpadmi-mozu-prist-o-vsetko-ak-poslanci-neopravia-co-schvalili/)

 Obyvatelia Partizánskeho zaplatia v budúcom roku za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu rovnakú výšku poplatku ako v tomto roku. Nižšiu sumu budú platiť zase podnikatelia za množstvový zber odpadu. Vyplýva to z príslušného všeobecne záväzného nariadenia, ktoré na svojom rokovaní v utorok schválili mestskí poslanci. Pri výpočte výšky poplatku na rok 2022 vychádzala samospráva zo skutočných nákladov za deväť mesiacov tohto roka a posledné tri mesiace sú odhadom podľa priemeru predchádzajúcich mesiacov doplnené o očakávané ďalšie výdavky. “Očakávané náklady za nakladanie s komunálnymi odpadmi pre občanov v roku 2021 sú vo výške 728.491 eur. Pri prepočte na počet obyvateľov to vychádza na 0,0912 eura na obyvateľa a deň. Je to teda rovnaká sadzba ako v roku 2021 a ročný poplatok na obyvateľa vychádza 33,28 eura,” ozrejmil primátor Jozef Božik.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/obyvatelia-partizanskeho-si-v-roku-2022/597750-clanok.html)

Do konca volebného obdobia by sa zo všetkých národných parkov (NP) mohli stať pevné autonómne samostatné jednotky. V novele, ktorú parlament schválil, nie je určený dátum, dokedy majú zonácie parkov prebehnúť. Na tlačovej konferencii k schváleniu reformy národných parkov to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).

Zároveň pozýva Borisa Kollára, ktorého hnutie Sme rodina nezahlasovalo za reformu, aby odložil politickú polemiku a zapojil sa do práce na reforme národných parkov. Poslanec a jeden z predkladateľov reformy Jaromír Šíbl (OĽANO) zdôraznil, že schválenou reformou sa ešte len začína práca v národných parkoch. Chce, aby sa národné parky dostali do takého stavu, ako si zaslúžia. Koalícia schválila reformu národných parkov. A to je dobre. Lenže v oklieštenej podobe. A to už také dobré nie je. Navyše spôsobom, ktorý by roztrhala na tridsiatich tlačovkách, keby sa k nemu uchýlil niekto iný. A to je už úplne zle.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/budaj-z-np-by-sa-do-konca-volebneho-ob/597973-clanok.html)

Pointa zmeny spočíva v tom, že správa národných parkov sa zjednotí pod ministerstvom životného prostredia, teda pod ochranou prírody. Je to logické, správne a spoľahlivo to tak funguje u susedov i inde. Doteraz si na Slovensku pri správe týchto chránených území na rovnakých pozemkoch konkurovali ochranári a lesníci s často protichodnými záujmami. Posun k lepšiemu sa však podarilo zariadiť vďaka veľkému kompromisu, keď parlament na poslednú chvíľu schválil bez riadnej rozpravy rozsiahly a zásadný pozmeňovací návrh, aby sa koalícii podarilo získať potrebných poslancov. To sa o chlp podarilo. Proces je len jednou slabinou tohto kompromisu. Druhou je fakt, že správa národných parkov sa zjednotí len v prípade Pienin, Slovenského raja a Vysokých Tatier. V ostatných k tomu dôjde iba v malých rezerváciách so 4. a 5. stupňom ochrany, na väčšom zvyšku až vtedy, keď prebehne nová zonácia. A nakoľko zonácia národných parkov na Slovensku je dlhodobý problém, je dosť možné, že bude pre odpor záujmových skupín typu poľovníci, vlekári a ťažiari dreva stáť aj ďalej a na dlhé roky bude časť národných parkov pôsobiť po starom a iba tri po novom. (Hoci minister Ján Budaj tvrdí, že do roku 2024 bude hotovo.)

(Zdroj: https://dennikn.sk/2649990/hegerovci-odhlasovali-svoje-maximum/)

MARIÁN JASÍK sa rozhodol venovať ochrane prírody po tom, ako vyťažili lesy, kam chodieval na prechádzku so starým otcom. Hoci starý otec ako elektrikár trikrát pokazil buldozér, ktorý staval lesnú cestu, nepomohlo to. Keď Ján Budaj v novembri odovzdával Ceny ministra životného prostredia za celoživotný prínos pre ochranu prírody, jedným z ocenených bol práve Marián Jasík. Ako úradník na odbore životného prostredia presadil vyhlásenie 90 chránených území, je hlavným mapovateľom zachovaných slovenských pralesov, zabránil ťažbe dreva či výstavbe v mnohých lokalitách. Pôsobil ako riaditeľ správy Národného parku Nízke Tatry a je držiteľom ocenenia Biela vrana.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2647288/roky-bojoval-za-zachranu-slovenskych-pralesov-myslel-som-si-ze-nikto-nebude-proti-hovori-ochranar-marian-jasik/)

 Ministerstvo životného prostredia sa dostalo do nepríjemnej situácie. Štátni lesníci môžu pokojne tvrdiť, že sú za ochranu prírody všetkými piatimi a radi presunú pozemky pod envirorezort. Teda hneď, ako si ministerstvo životného prostredia splní svoju úlohu a národný park zazónuje. Lenže envirorezort to dokáže len veľmi ťažko bez konštruktívnej spolupráce štátnych lesníkov a ministerstva pôdohospodárstva. Teda práve tých, ktorí sa očividne so štátnymi pozemkami v národných parkoch lúčiť nechcú. Držme si teda palce. Z politického hľadiska je situácia okolo schvaľovania novely ešte depresívnejšia. Pretože prešla v zásade náhodou. O jej osude rozhodol jediný poslanec, ktorý ostal prítomný v sále. Zaistil tak, že parlament mal 76 poslancov, teda bol uznášaniaschopný.

(Zdroj: https://komentare.sme.sk/c/22804777/tato-koalicia-vykazuje-vsetky-znaky-mensinovej-vlady.html)

Presun štátnych pozemkov pod ministerstvo životného prostredia je podmienený zonáciou národných parkov. Tá by však bola oveľa ľahšie realizovateľná, ak by to bolo naopak. Takto sa môže stať, že zonácia nebude nikdy dokončená, a teda by lesy v nezazónovaných národných parkoch nikdy neprešli pod ochranárov. Upozorňuje na to bývalý minister životného prostredia a predseda republikovej rady mimoparlamentnej maďarskej strany Aliancia László Sólymos v súvislosti so schválenou reformou národných parkov.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/solymos-je-pri-reforme-np-skepticky-vo/598138-clanok.html)

Sprísňovanie podmienok nakladania s odpadom a zároveň zvyšovanie ceny za komunálny odpad sú sprevádzané nárastom čiernych skládok. Priama úmera alebo náhoda? Nevedno. A to vo väčšine obcí a miest Slovenska ešte nie je zavedený množstvový zber, kde domácnosti platia priamo za to, čo vyhodia do smetnej nádoby. Nelegálne skládky odpadu však nie sú novým javom. Ich početnosť potvrdzujú oficiálne aj neoficiálne štatistiky. Oficiálne čísla hovoria o 9000 miestach s odpadom, kde nemá byť umiestnený. V tom sú započítané iba tie, ktoré niekto nahlási úradom. Neoficiálne odhady naznačujú počet výrazne prevyšujúci 10-tisíc.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106478/nelegalne-skladky-ako-vedlajsi-dosledok-rastucich-nakladov-na-odpad.aspx)

V Zlatých Moravciach má pribudnúť environmentálne centrum. Samospráva ho chce zriadiť v budove na Hviezdoslavovej ulici, ktorú plánuje kompletne zrekonštruovať a zmení jej účel užívania. Súčasťou rekonštrukcie bude aj vytvorenie prednáškovej sály pre viacúčelové využitie. Environmentálne centrum má deťom a mládeži poskytnúť zážitkové vzdelávanie v oblasti ekologického spracovania odpadu s dôrazom na jeho materiálové a energetické zhodnocovanie.

(Zdroj: https://mynitra.sme.sk/c/22804489/v-zlatych-moravciach-ma-vzniknut-environmentalne-centrum-za-viac-ako-milion-eur.html)

Kampaň Čisté Slovensko potrebuje silu občianskych a podnikateľských iniciatív. Ministerstvo životného prostredia SR víta iniciatívy, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní nelegálnych skládok. Informuje o tom ministerstvo v tlačovej správe. „Envirorezort podporuje uvedomelé iniciatívy, ktoré podporujú snahu zbaviť Slovensko čiernych skládok. Okrem občianskych združení kampane realizujú aj obchodné reťazce, ktoré sú presvedčené, že aj zákazník vie oceniť spoločenskú zodpovednosť podnikateľských subjektov. S vítanou iniciatívou práve začal obchodný reťazec pod názvom „Upracme si Slovensko,“ píše sa v tlačovej správe. Rezort životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia uvádzajú, že nechcú problém čiernych skládok riešiť iba stupňovaním pokút. Ministerstvo preto vyzýva samosprávy a iniciatívy, aby sa do kampane Čisté Slovensko prihlásili. Ďalšie detaily zverejní ministerstvo v najbližších týždňoch.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/budajovo-ministerstvo-vita-kampan-ciste-slovensko-pomaha-pri-odstranovani-nelegalnych-skladok/)

Birdz, dcéra spoločnosti Veolia a slovenská firma Sensoneo, ktorá sa špecializuje na smart odpadové riešenia, ohlásili strategické partnerstvo. Ich cieľom je akcelerovať spoločný rozvoj na medzinárodnom trhu inteligentného riadenia a zhodnocovania odpadu. Ako hovorí Christian Carrara zo spoločnosti Birdz, toto partnerstvo začalo jednoduchým pozorovaním. „Odpad sa zváža v preddefinovaných časoch, ktoré nereflektujú skutočnú rýchlosť plnenia kontajnerov. Optimalizácia zberu by umožnila komunitám znížiť náklady, vyhnúť sa zbytočnému jazdeniu a environmentálnej stope a poskytnúť lepšie služby svojim spoluobčanom, aby sa neocitali pred plnými kontajnermi.“ S cieľom umožniť takýto prístup mestám a súkromným spoločnostiam spoločnosť Birdz nadviazala partnerstvo so slovenským Sensoneom, ktoré s víziou čistejších miest prostredníctvom efektívnejšieho riadenia odpadov operuje už vo viac ako 60 krajinách sveta. Len nedávno firma získala z Fondu Európskej rady pre inovácie a fondu Venture to Future, ktorú plánovala využiť na ďalšiu expanziu.

(Zdroj: https://www.forbes.sk/plne-kontajnery-odpadkov-uz-nehrozia-firmy-birdz-a-sensoneo-ohlasili-partnerstvo/)

Začiatok nového kalendárneho roka bude pre Slovensko významným míľnikom. Prvého januára totiž oficiálne štartuje zálohovacia politika PET fliaš a plechoviek, ktoré budete môcť vrátiť do obehu v predajniach supermarketov. Spoločnosť Lidl pri tejto príležitosti predstavila svoje automaty a čo za vrátenie obalov získajú spotrebitelia. Systém bude fungovať v predajniach Lidl nasledovne: zákazník vráti fľaše a plechovky do automatu na predajni, zariadenie mu ponúkne na výber finančný kredit, teda zálohu za odovzdané obaly. Fľaše aj plechovky musia byť prázdne, čisté, nepostláčané a nepokrčené, inak ich automat neprijme. Finančnú zálohu získajú len za tie, ktoré budú mať na etikete označenie písmenom Z. Obaly, ktoré budú pokrčené, znečistené, alebo bez označenia, by mali reťazce umožniť odovzdať do zberového koša na odpad na predajni. Odmenu si bude môcť zákazník uplatniť ako šek pri pokladnici v danej predajni, alebo zvolí možnosť darovať sumu neziskovej organizácii Upracme Slovensko, ktorá podporuje dobrovoľníkov, aby robili svoje okolie a prírodu čistejšími. Spoluprácou s Lidl totiž plánujú organizovať brigády a poskytovať vrecia, rukavice a asistenciu s čistením skládok a zbieraním odpadkov v prírode.

(Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk/ekologia/clanok/610605-prichadza-zalohovanie-supermarket-ukazal-ako-bude-novinka-fungovat-na-slovensku/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss)

Splyňovacie elektrárne spoločnosti Green Power SV v Snine, označované aj ako Energetické centrum Vihorlat, odpady spaľovať nebudú. Vyplýva to z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, ktorým zastavili konanie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) s tým, že navrhovateľ vzal svoj zámer späť. Mesto i okres tak naďalej ostane bez spaľovne odpadov. Podľa projektového zámeru mala spoločnosť záujem rozšíriť palivovú základňu svojich dvoch dcérskych spoločností Pyrolýza 5 a Pyrolýza 6, prevádzky ktorých skolaudovali v roku 2014 pre výrobu elektriny z biomasy, o tuhé alternatívne palivo (TAP) a tuhé druhotné palivo (TPD). Biomasa mala predstavovať už len doplnok, respektíve záložnú vstupnú surovinu v prípade výpadku “odpadových” palív. Prevádzka Energetického centra Vihorlat mala slúžiť pre kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, pričom elektrinu mali dodávať do siete Východoslovenskej distribučnej (VSD), tepelnú energiu do miestnej teplárne v Snine.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/energeticke-centrum-vihorlat-v-snine-od/598225-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com