Týždenný monitoring médií 13. – 17. 9. 2021

Rokovania i protestné i podporné zhromaždenia. Tak by sa dal charakterizovať uplynulý enviro – týždeň.
Rokovanie Združenia miest a obcí Slovenska (okrem nedostatkov v pripravovanom stavebnom zákone) poukázalo predovšetkým na:

  • nedostatočnú infraštruktúru miest a obcí – 38 percent obcí v súčasnosti nemá vybudovaný kanalizačný systém odpadových vôd, čo môže byť riziko pre kvalitu spodných vôd. Až 227 obcí nemá prístup k pitnej vode.
  • mnohé pozemky nepatria mestám a obciam a to im neumožňuje čerpať eurofondy, preto žiadajú bezodplatné prevody od SPP či štátu,
  • na Slovensku v ostatnom období zatvorili 21 skládok odpadu, viac ako 200 obcí rieši problém kam odpad vyviesť, mnohokrát sa predlžuje vzdialenosť, to sa prejaví na cene ale aj na uhlíkovej stope. ZMOS tvrdí, že od ministerstva stále nedostali na pripomienkovanie stratégiu odpadového hospodárstva.
  • obce a regióny riešia náhradu škôd po augustových povodniach. Upozorňujú na to, že pre menšie z nich sú podmienky na získanie odškodného nedosiahnuteľné.

Na rokovaní Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa prvýkrát v jej histórii zúčastnil zástupca envirorezortu – štátny tajomník Michal Kiča. Poľnohospodárov a potravinárov ubezpečil, že v rámci Plánu obnovy, kde sa na ich rezort nepamätalo podľa ich pôvodných predstáv, dostanú peniaze z projektov Ministerstva životného prostredia. Napríklad na renaturáciu vodných tokov.

No a sme pri protestoch. V Banskej Bystrici bol 9. 9. 2021 protest proti reforme národných parkov, čiže ich prechod od gescie pôdohospodárov do rezortu enviromentalistov. Organizovali ho členovia Slovenskej lesníckej komory, Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Rady združení neštátnych lesov a Slovenskej poľovníckej komory. Ministerstvo im vo svojom vyhlásení vyčíta „politickú radikalizáciu“ a vyzýva ich, aby sa vrátili k „odbornému dialógu. Trošku silnejšou kávou, že ich protesty ministerstvo označilo „iba zásterku pre boj voči vláde a jej programu.“ Ale rovnako je faktom, že medzi oficiálnymi organizátormi je cítiť aj zákulisnú účasť SMERU . SD, Hlasu, Republiky a Kotlebovcov.

Súhlas reformou národných parkov vyjadrili signatári iniciatívy My sme les (má 30 000 podporovateľov) – ten bol necelý týždeň po protestoch v Banskej Bystrici pred NR SR v Bratislave. V predchádzajúcich týždňoch sa k zmene v riadení národných parkov pozitívne vyjadrilo aj 28 ochranárskych organizácií na Slovensku, ale aj akademické inštitúcie – Slovenská akadémia vied, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Prírodovedecká fakulta Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Naopak nesúhlasia: Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Klub 500, Konfederácia odborových zväzov SR, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Združenie miest a obcí Slovenska a Zväz spracovateľov dreva SR.

A čo na to verejná mienka? Takmer 83 percent ľudí žijúcich v národných parkoch súhlasí s tým, že územia, v ktorých žijú, by do národných parkov mali byť zaradené až po súhlase vlastníkov pozemkov na danom území. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre občianske združenie (OZ) Lesokruhy uskutočnila agentúra AKO.
Okrem reformy národných parkov, chystá envirorezort aj vyhlásenie 111 nových území európskeho významu v rámci sústavy Natura 2000. Najväčšie protesty proti tomuto kroku boli v ostatnom týždni na Liptove a Orave. Protestujúci argumentujú obmedzeniami vo výstavbe, poľnohospodárskej výrobe i rozvoji turizmu.

Všetko zaujímavé si môžete prečítať v krátkom prehľade správ uplynulého týždňa:

V rámci plánu obnovy bude Ministerstvo životného prostredia zohľadňovať aj projekty zameriavajúce sa na poľnohospodárske záujmy. Na 34. Valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v Nitre to uviedol štátny tajomník Michal Kiča. Príkladom je renaturácia vodných tokov Stalo sa tak vôbec po prvýkrát, že sa na Valnom zhromaždení SPPK zúčastnil vrcholný predstaviteľ envirorezortu.
(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/ministerstvo-zivotneho-prostredia-zohladni-v-ramci-planu-obnovy-aj-projekty-zamerane-na-polnohospodarske-zaujmy/)

Mestá a obce na Slovensku trápi najmä technická a sociálna infraštruktúra. Na tlačovej konferencii po skončení 31. snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to uviedol jeho predseda a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger. Celkovo 38 percent obcí podľa neho v súčasnosti nemá vybudovaný kanalizačný systém odpadových vôd, čo môže predstavovať riziko pre kvalitu spodných vôd. Až 227 obcí nemá prístup k pitnej vode. Medzi ďalšie hlavné problémy sužujúce mestá a obce Tréger označil problémy s vlastníctvom pozemkov a odpadovým hospodárstvom. „Ak by sme chceli čerpať eurofondy na úrovni susedných krajín, ako sú Maďari, Česi alebo Poliaci, musíme mať bezpodmienečne uľahčený prístup k pozemkom, a to buď bezodplatným prevodom zo strany Slovenského pozemkového fondu alebo iných štátnych organizácií,“ povedal Tréger. V oblasti odpadového hospodárstva vidí veľký problém v tom, že na Slovensku bolo v poslednej dobe zatvorených 21 skládok odpadu, pričom vyše 200 obcí tak rieši problém, kam vyviesť vyzbieraný odpad. Štát však pritom nedisponuje žiadnou stratégiou, ktorá by navrhovala, ako situáciu vyriešiť.
(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/slovensku-chyba-najma-technicka-a-socialna-infrastruktura-mysli-si-treger/)

Dve nové územia európskeho významu v rámci sústavy Natura 2000 navrhujú ochranári vyhlásiť na území Národného parku Poloniny. Ich úlohou má byť ochrana ohrozených biotopov nížinných a podhorských kosných lúk, bezkolencových lúk a druhu európskeho významu kobylky Štysovej. Názory miestnych na návrhy ochranárov sa rôznia, návrhy aktuálne prehodnocuje ministerstvo životného prostredia, definitívne rozhodnutie o zaradení do zoznamu lokalít európskeho významu vysloví Európska komisia.
(Zdroj: https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/enviro-v-poloninach-by-mali-vzniknut-dve-nove-uzemia-v-sustave-natura-2000-245095)

Obce v regióne aktuálne riešia náhradu škôd po opakovaných augustových povodniach. Keďže sa stále nevedeli dovolať pomoci, spojili sa so Združením miest a obcí Slovenska. Stretnutie malo konkrétny výsledok, ten však zanechal zmiešané pocity. Obce pomoc dostanú, no financie aj tak musia nájsť vo vlastnom rozpočte. Menšie obce však nemajú šancu takúto formu pomoci čerpať, podmienky sú pre nich v podstate nesplniteľné.
(Zdroj: https://mypovazska.sme.sk/c/22740117/foto-obce-v-regione-si-statnu-podporu-nemozu-dovolit.html)

V súvislosti s protestom v Banskej Bystrici (9. 9. 2021), ktorý sa zameral na zmarenie úsilia ministerstva životného prostredia (MŽP) realizovať Programové vyhlásenie vlády v oblasti reformy národných parkov, sa MŽP obracia na členov Slovenskej lesníckej komory, Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Rady združení neštátnych lesov a Slovenskej poľovníckej komory, aby prestali s politickou radikalizáciou a vrátili sa k odbornému dialógu. Niektorí z predstaviteľov vyššie menovaných záujmových organizácií totiž už v júni tohto roku odmietli vecnú diskusiu o pripravovanej reforme národných parkov. Vtedy ignorovali, resp. demonštratívne opustili rokovanie, na ktorom ich k spolupráci vyzývalo MŽP a tiež osobne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár (22. 6. 2021, Bôrik). Od tejto demonštratívnej ignorácie začali byť spomínané záujmové organizácie zneužívané na politický zápas a šírenie hoaxov o reforme národných parkov. Boj proti reforme národných parkov je ale iba zásterkou pre boj voči vláde a jej programu. Preto dotyční predstavitelia iniciujú namiesto dialógu iba samé protesty, ústiace dokonca do prejavov násilia.
(Zdroj: https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/vyjadrenie-reakcia-mzp-sr-na-klamstva-organizatorov-aktualizovane-245606)

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) dnešným dňom začína dialóg s veriacimi, ktorý má prerásť do spoločného postupu v spolupráci s environmentálnou subkomisiou Konferencie biskupov Slovenska, na čele ktorej stojí arcibiskup Ján Babjak. Pápež František dnes vo svojom príhovore v Prezidentskom paláci upozornil na dôležitosť Slovenska ako krajiny, ktorá svojou prírodou prepája aj okolité štáty. Pápež hlása, že životné prostredie sa skutočne týka každého z nás. Udalosti z Európy vždy zasiahli aj Slovensko. MŽP s radosťou víta príchod pápeža Františka, ktorý podporuje environmentálne ciele a ako jeden z prvých pápežov sa venuje zelenej problematike. Minister životného prostredia Ján Budaj oceňuje jeho prepojenie starostlivosti o životné prostredie s katolíckou cirkvou.
(Zdroj: https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/vyjadrenie-mzp-papez-v-prihovore-k-statnym-a-verejnym-cinitelom-zdoraznil-245648)

Takmer 83 percent ľudí žijúcich v národných parkoch súhlasí s tým, že územia, v ktorých žijú, by do národných parkov mali byť zaradené až po súhlase vlastníkov pozemkov na danom území. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre občianske združenie (OZ) Lesokruhy uskutočnila agentúra AKO. Prieskum sa vykonával od 17. do 23. augusta na vzorke 1 000 respondentov, pričom respondentmi boli v tomto prípade obyvatelia obcí ležiacich v národných parkoch.
(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/uzemia-by-mali-zaradit-do-narodnych-parkov-az-po-suhlase-majitelov-suhlasi-s-tym-skoro-83-percent-ludi/)

Slovenská inšpekcia životného prostredia preverila podozrenie z neoprávneného nakladania s triedeným odpadom v spoločnosti Ecorec Slovensko v meste Pezinok. Kontrola preukázala, že Ecorec neporušil podmienky pri zhodnocovaní plastov. Inšpektori vykonali aj štátny dozor v odpadovom hospodárstve v zberovej spoločnosti Marius Pedersen.
(Zdroj: https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/sizp-ecorec-neporusil-pri-zhodnocovani-plastov-podmienky-preukazala-kontrola-245837)

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) pripravuje opatrenia na zmiernenie zmien klímy. Pri každom projekte rieši zníženie energetickej náročnosti objektu, možnosť zadržiavania a opätovného využívania dažďovej vody na pozemku, prípadne postupného vsakovania do podložia. Kraj aktuálne spracúva strategický dokument Envirostratégia BBSK. V ňom sa venuje aj téme zmeny klímy, navrhuje opatrenia a v druhej polovici roka 2021 bude pripravovať s aktérmi v kraji akčný plán aktivít,“ spomenula s tým, že pomôcť by mali minimalizovať nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Jedným z plánovaných opatrení na území kraja je výsadba líniovej zelene, ktorá pôsobí ako prirodzený atmosférický filter.
(Zdroj: https://brezno.dnes24.sk/zmierneniu-zmien-klimy-chce-pomoct-aj-banskobystricky-kraj-ake-opatrenia-pripravuje-398662)

V areáli mestskej spoločnosti Technické služby mesta Dubnica nad Váhom úspešne skolaudovali novú halu na zber a dotrieďovanie drobného stavebného odpadu, objemného odpadu, olejov, textilu a šatstva. Po kolaudácii a doručení kolaudačného rozhodnutia mestská firma očakáva získanie povolenia na prevádzkovanie z odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Ilava. Zároveň prejavila záujem do haly umiestniť triediacu. Preto oslovili Ministerstvo životného prostredia, aby s týmto zámerom vyslovilo súhlas.
(Zdroj: https://mytrencin.sme.sk/c/22741955/nova-hala-pri-zbernom-dvore-posluzi-na-dotriedovanie-odpadu.html)

Green Group, jeden z najvýznamnejších recyklátorov plastov v Európe, oznamuje novú investíciu na Slovensku vo výške 12 miliónov eur. Nová investícia bude smerovať do modernizácie už existujúcej technológie na recyklovanie plastov, ktorej výstupom má byť tzv. rPET s celkovou kapacitou 8 000 ton ročne. Regranulát rPET je udržateľnou alternatívou na výrobu potravinových a nepotravinových plastových obalov, ktoré majú nižšiu uhlíkovú stopu v porovnaní s primárnou surovinou vyrobenou z ropy až o 60 %.
(Zdroj: https://mybystrica.sme.sk/c/22741809/green-group-jeden-z-najvacsich-recyklatorov-v-europe-spusta-dalsiu-investiciu-na-slovensku.html)

Jeseň je v odpadovom hospodárstve horúca. Od budúceho roku nás čaká zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Zmeny sa dotknú občanov, predajcov, zberových spoločností a najmä výrobcov. Časť triedeného zberu bude financovaná cez zálohový systém, prostredníctvom ktorého budú môcť spotrebitelia nosiť plastové fľaše a hliníkové plechovky do obchodov. Na Slovensku sa už inštalujú zálohovacie automaty v predajniach, či už ide o reťazce alebo menšie potraviny, a prebieha intenzívna komunikácia s výrobcami aj dovozcami.  Odpadové hospodárstvo je totiž veľmi komplexné a týka sa od spotrebiteľov, cez zberové spoločnosti, samosprávy, výrobcov a ich rozšírenej zodpovednosti a ďalšieho množstva subjektov až po skládky a spaľovne.
(Zdroj: https://hnonline.sk/hn-special/8808172-v-roku-2022-nas-caka-mnoho-zmien-ktore-su-klucove)

Ceny emisných povoleniek v poslednom období trhajú rekordy, keď medziročne vzrástli z 30 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého na približne dvojnásobok. To však aj prostredníctvom rastúcej ceny energií neúmerne zaťažuje ekonomiku niektorých podnikov, ktorým sa tak oproti firmám mimo EÚ znižuje konkurencieschopnosť. Podnikatelia upozorňujú, že peniaze z emisných povoleniek inkasuje štát a ten aj oproti iným krajinám EÚ vracia do priemyslu iba zlomok vybraných financií. Zmeniť by to chcel minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
(Zdroj: https://www.trend.sk/spravy/penazi-emisie-vracia-stat-firiem-iba-minimum-r-sulik-to-chce-zmenit)

Občianska iniciatíva My sme les, ktorá má vyše 70.000 podporovateľov, pripravila podujatie pred Národnou radou Slovenskej republiky, aby podporila systémové zmeny v riadení deviatich národných parkov Slovenska, ktoré presadzuje ministerstvo životného prostredia. Minister životného prostredia Ján Budaj oceňuje podporovateľov reformných zmien v ochrane prírody, pretože im záleží na budúcnosti národných parkov a ochrane prírodného bohatstva Slovenska. Zmenu v riadení národných parkoch podporuje až 28 ochranárskych organizácií na Slovensku, ale aj významné akademické inštitúcie – Slovenská akadémia vied, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Prírodovedecká fakulta Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Reforma riadenia národných parkov spočíva v presune správy štátnych lesných pozemkov v národných parkoch pod správu ministerstva životného prostredia (MŽP), konkrétnejšie pod organizácie Štátnej ochrany prírody SR.
(Zdroj: https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/vyjadrenie-mzp-sr-minister-budaj-vita-zhromazdenie-za-zachranu-narodnych-parkov-246644)

Stovky ľudí sa zišli pred Národnou radou SR na podporu plánovanej reformy národných parkov. Žiadajú utlmenie ťažby na štátnych pozemkoch v národných parkoch a o presun pozemkov v národných parkoch patriacich štátu pod ochranárov. Iniciatíva My sme les, ktorá akciu zorganizovala, chcela poslancom odkázať, že ľudia pozorne sledujú, či konečne zastavia devastáciu vzácnych lesov v národných parkoch. Pripomenula, že parlament doteraz nikdy nestál pred tak závažným rozhodnutím – odobrať správu štátnych pozemkov v národných parkoch lesohospodárskym podnikom, ktoré v nich ťažia drevo, a dať ju Štátnej ochrane prírody pod Ministerstvom životného prostredia.
(Zdroj: https://www.cas.sk/cl/1002901/2587809/reforma-narodnych-parkov-im-neda-spavat-pred-nr-sr-sa-zisli-stovky-ludi)

Viaceré slovenské organizácie zastupujúce zamestnávateľov, zamestnancov či obce a mestá nesúhlasia s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny. Napísali preto premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO) a lídrom koaličných strán list. Organizácie žiadajú túto novelu stiahnuť z legislatívneho procesu. V liste upozorňujú, že ďalšie rozširovanie národných parkov spôsobí zníženie ťažby dreva, zníženie zamestnanosti v lesnom hospodárstve, výpadok daní z nehnuteľností a podielových daní, a ohrozí 1500 pracovných miest v drevospracujúcom priemysle. Pod list sa podpísali Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Klub 500, Konfederácia odborových zväzov SR, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Združenie miest a obcí Slovenska a Zväz spracovateľov dreva SR.
(Zdroj: https://openiazoch.zoznam.sk/cl/215805/Organizacie-ziadaju-stiahnut-novelu-zakona-o-ochrane-prirody-a-krajiny)

Najväčšie územie zamýšľaného európsky chráneného územia s názvom Lúky pod Tatrami sa dotýka katastra Východnej. Ide o plochu približne 600 hektárov. Navrhované chránené územie sa v prípade Východnej tiahne západnou hranicou katastra približne od Hybickej tiesňavy popod Hrubý Grúň až po Pálenicu v nadmorskej výške takmer 1000 metrov nad morom. Aj starosta Pavel Krupa tlmočí postoj ľudí z Východnej ako nesúhlasný. Poukázal na to, že územný plán Žilinského samosprávneho kraja v území ráta s rekreačným využitím. Okrem hubárov, jazdcov na koňoch územie využívajú aj chalupári. Hodnoty územia, ktoré majú byť zaradené do zoznamu európsky chránených, označil za prinajmenšom sporné.
(Zdroj: https://myliptov.sme.sk/c/22742757/vo-vychodnej-vybrali-aj-umelo-vysadene-luky.html)

Ministerstvo životného prostredia chystá zaradenie do zoznamu 111 lokalít na Slovensku, časť je aj na Liptove. Nesúhlasné argumenty ľudí v Liptovských Revúcach, Valaskej Dobovej či vo Važci sú takmer totožné. Obávajú sa zásahu a obmedzenia svojich vlastníckych práv či ďalšieho sprísňovania stupňa ochrany na ich pozemkoch, v okolí dedín, kde bývajú, čo ovplyvní ich každodenný život. Každá členská krajina Európskej únie má za úlohu prispieť svojím príspevkom k zachovaniu prírodného bohatstva. Spoločne tak krajiny Únie budujú sústavu NATURA 2000. Je to európska sieť chránených území. Slovenská republika si čiastočne svoj záväzok splnila v rokoch 2004, 2011 a 2017 a vyhlásila 642 území európskeho významu.
(Zdroj: https://myliptov.sme.sk/c/22742756/horske-luky-na-liptove-chystaju-zaradit-do-natura-2000-ludia-to-nechcu.html)

Ilustračné foto: pexels.com