Týždenný monitoring médií 15. 11. – 21. 11. 2021

V tejto rubrike nebýva zvykom písať o tom, čo bude, ale o tom, čo bolo. Lenže možno bude ako nebolo. V utorok sa má v parlamente rozhodnúť o novej podobe národných parkov. O tejto reforme sme už písali niekoľkokrát. Takže len v skratke:

Ján Budaj (OĽaNO) sa rozhodol ísť cestou poslaneckého a nie vládneho návrhu. Hoci bol pod ním podpísaný aj šéf parlamentu Boris Kollár, ten svoj podpis stiahol. Ministri životného prostredia a pôdohospodárstva podpísali spoločné memorandum, akože je všetko O. K. Ale všetko nie je O. K. pre niektorých (väčšinu) poslancov Sme rodina a niekoľkých jednotlivcov z iných poslaneckých koaličných klubov. Reforma národných parkov dopláca na to, že sa ocitla v jednom balíku s reformou nemocníc (rovnako potrebnou ak nie potrebnejšou), reformou súdov a čo je podstatné, predvolebnou témou číslo 1 Borisa Kollára a jeho rodiny – výstavbou nájomných bytov. Nie že rok a trištvrte po voľbách ani jeden nestojí, ale ani nemáme zákon aby sme vedeli kde, ako a za čo ich postavíme. Boris Kollár sa správa ako pokútny obchodník, nedáva do banku svoj post predsedu a ani tajnú službu, ktorú potrebuje, dáva do banku žetóny koaličných partnerov.

Ján Budaj dopláca na to, že sa rozhodol ísť kratšou cestou poslaneckého návrhu, ale nepočítal s tým, že Boris Kollár ho podrazí. Už sa vyjadril, že v prípade neschválenia novely pôjde cestou vládneho návrhu. To nemusí byť na škodu, lebo kvalitné medzirezortné pripomienkovanie môže pomôcť a utlmí aj niektoré známky priveľkého aktivizmu zo strany rezortu. 

Ďalej už len o tom, čo bolo:

Na Slovensku je jedným z producentov skleníkových plynov sektor odpadov. Viac ako 90 percent z „odpadových“ emisií je tvorených metánom, ktorý vzniká hlavne na skládkach komunálneho odpadu. Metán má pritom až 80 – násobne silnejší skleníkový efekt ako samotný oxid uhličitý. Na Slovensku je tak skládkovanie odpadov dokonca najväčším zdrojom metánu s viac ako tretinovým podielom na jeho celkových emisiách. Práve preto sa musí Slovensko v snahe eliminovať uhlíkovú stopu zamerať na nakladanie s odpadom. „ZERO WASTE“ v konzumných časoch dosiahneme len sotva a aj recyklácia a kompostovanie v praxi naráža na svoje limity. Odborníci preto upriamujú čoraz viac pozornosť na budúcnosť nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Na Slovensku nie je až takým zaužívaným, ale o to dôležitejším pojmom, ide o takzvané zabránené emisie skleníkových plynov. Ide o také emisie, ktoré neboli vypustené do atmosféry vďaka použitiu postupov s nižšími alebo so žiadnymi emisiami skleníkových plynov – napríklad so zmenou technologických alebo manažérskych postupov.

Z jednej tony skládkovaného komunálneho odpadu sa vyprodukuje 870 až 880 kg ekvivalentu CO2, pričom o zabránených emisiách v tomto prípade nemôže byť ani reč. Podstatne nižšie emisie skleníkových plynov, 382 kg ekvivalentu CO2, vznikajú pri energetickom zhodnotení jednej tony nerecyklovateľného odpadu. V tomto prípade hovoríme navyše už aj o zabránených emisiách. Výroba elektriny a tepla z odpadu môže nahradiť fosílne zdroje, a teda zabrániť vzniku emisií skleníkových plynov z takýchto zdrojov. A o to tu predsa ide.

(Zdroj: https://komentare.hnonline.sk/komentare/13427223-na-slovensku-dokazeme-zabranit-emisiam-metanu)

Posledné mesiace sa automobilovým svetom šíri trend deklarácie postupnného ukončenia výroby konvenčných áut so spaľovacími motormi a prechode k elektromobilom. Keď však prišlo na konferencii COP26 ku skutočnému lámaniu chleba a jednotlivé značky boli požiadané o podpísanie vyššie spomenutej deklarácie, pero na papier položilo len šesť z nich. K predaju len „bezemisných“ vozidiel (na hlavných trhoch dokonca už do roku 2035) sa zaviazala čínska automobilka BYD, Ford, General Motors, Jaguar Land Rover, Mercedes-Benz a Volvo. Ostatní veľkí hráči ako BMW, Honda, Toyota, Hyundai, Volkswagen či Stellantis s Glasgowskou deklaráciou o bezemisných autách a dodávkach jednoducho nesúhlasili.

(Zdroj: https://www.topspeed.sk/novinky/len-sest-vyrobcov-sa-zaviazalo-ukoncit-eru-spalovacich-aut-do-roku-2040-ktori-to-su/20135)

Slovensko čelí ďalšiemu formálnemu oznámeniu zo strany Európskej komisie (EK), tentokrát je problémom odpadové hospodárstvo. Formálne oznámenie sa týka 111 skládok odpadu na Slovensku. Vážnym problémom je najmä vysoká miera skládkovania. Na Slovensku totiž na skládkach stále končí viac ako 50 percent všetkého vyprodukovaného komunálneho odpadu. Situácia tak môže dospieť k udeleniu vysokých pokút. „Zo všetkých síl sa snažíme ochrániť obyvateľstvo, a preto prijímame opatrenia, aby každá skládka odpadov spĺňala všetky požiadavky, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy a čo najviac podporujeme triedenie, recykláciu a znižujeme skládkovanie odpadov,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Nesprávne zaobchádzanie s odpadom môže mať zničujúce následky pre ľudské zdravie a nebezpečné látky z odpadu by mohli znečistiť pitnú vodu a pôdu. Európska komisia preto Slovensko upozornila na nedostatky v oblasti odpadového hospodárstva. Tie zistila vo všetkých navštívených lokalitách.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/slovensko-si-vyrobilo-u-europskej-komisie-dalsi-problem-tentokrat-za-odpadove-hospodarstvo/)

Na výstavbu nových zberných dvorov a rozšírenie už existujúcich prevádzok sa budú rozdeľovať dotácie. V rámci novej výzvy, ktorú ministerstvo životného prostredia plánuje vyhlásiť v najbližších týždňoch, bude k dispozícii 10 miliónov eur. Dotácie na nové zberné dvory a rozširovanie už existujúcich zariadení budú financovať eurofondy.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106407/na-zberne-dvory-a-komunalnu-techniku-pojdu-dotacie-za-10-milionov-eur.aspx)

Slovenský priemysel má dvojnásobnú energetickú náročnosť výroby v porovnaní s európskym priemerom, a tak v dôsledku nárastu cien energií niektoré podniky neprežívajú príjemné chvíle. No nie všetky. Ako dokazuje aj 600-miliónový zisk U. S. Steelu za prvých deväť mesiacov tohto roka. Ako zvyčajne sa však ukazuje prstom na environmentálne ciele Európskej únie, na emisné povolenky a tlak na ekologizáciu. No emisné povolenky nespôsobili ani nemohli spôsobiť nárast cien energií súčasných rozmerov. To sú dokázané fakty. Opäť sme sa tak ocitli v dobre známej situácii, keď niektorí znečisťovatelia držia svojich zamestnancov ako rukojemníkov a hľadajú spôsob, ako do svojich fabrík naliať prostriedky z verejných financií. Tentoraz sa čelný útok vedie na Environmentálny fond, do ktorého prúdia financie z predaja emisných povoleniek, ale napríklad aj pokút, ktoré udelila Slovenská inšpekcia životného prostredia. Tieto prostriedky sa však majú využívať na ochranu životného prostredia. Budovanie kanalizácií, odstraňovanie záťaží či ochranu prírody.

(Zdroj: https://komentare.hnonline.sk/komentare/13539086-vyhanat-podniky-do-zahranicia-nepomoze-ani-nam-ani-planete)

„Sme posledný štát v Európe, ktorý necháva ľudí v regiónoch národných parkov biednych,“ povedal v Ide o pravdu minister životného prostredia Ján Budaj. Odmietanie reformy považuje od Borisa Kollára (Sme rodina) za podraz. Koalícia odložila hlasovanie o reforme národných parkov na ďalšiu parlamentnú schôdzu, pretože nemá podporu hnutia Sme rodina. „Pre našich voličov je to podraz, lebo hnutie s tým súhlasilo v programe vlády,“ povedal v relácii Ide o pravdu Ján Budaj (OĽaNO), minister životného prostredia. Potvrdil, že s lídrom Borisom Kollárom sa chce ešte stretnúť a presvedčiť ho. Na otázku, ako by mala reagovať koalícia v prípade, že odmietavý postoj Sme rodina sa nezmení, minister uviedol: „Mám nádej, že zostanú v koalícii“. Nesúhlasí s tvrdeniami, že presun lesov pod ministerstvo životného prostredia znamená stratu pracovných príležitostí a ďalšie zväčšovanie regionálnych rozdielov.

(Zdroj: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/607236-budaj-v-ide-o-pravdu-kollar-sa-vracia-z-cesty-na-ktoru-vykrocila-koalicia-je-to-hanba/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss)

Požiadavka na vybudovanie právneho štátu, ako aj právo na zdravé životné prostredie boli súčasťou dvanástich požiadaviek VPN z 25. novembra 1989. „Asi si treba uvedomiť, čo je dosiahnuteľný cieľ a čo je cesta k tomu cieľu. To sú dva rozdielne fenomény,“ poznamenal Kňažko. Dôkazom toho môže byť podľa neho aj aktuálna práca Jána Budaja (OĽANO) na ministerstve životného prostredia. „Vnímam to ako logické pokračovanie istej revolúcie. Je výsostne kompetentný, aby sa k týmto problémom vyjadroval, lebo to urobil už za totality. A to si vyžadovalo veľkú odvahu a znalosť veci. A je už najvyšší čas. Je až neuveriteľné, ako sme planétu, na ktorej žijeme a krajinu, v ktorej žijeme, zanedbali,“ tvrdí Kňažko. Životné prostredie podľa neho nechránime preto, aby nás Brusel nepokutoval, ale preto, že v ňom žijeme a budú v ňom žiť naše deti. „Rôznych mafií, či už poľovníckych, drevárskych, vyrástlo nie iba za dvanásť rokov Smeru, ale aj predtým, mnoho. Títo papaláši sa dnes obhajujú, že vraj to robili pre ľudí a keď to chce dnes niekto vrátiť z hlavy na nohy, tak je to ohrozenie pracovných miest,“ uviedol Kňažko na margo Budajovej reformy národných parkov.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/knazko-pravny-stat-a-zdrave-zivo/590555-clanok.html)

Spoločnosť RECobal, ktorá je organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) pre obaly a neobalové výrobky, má nové vedenie. K 21. augustu 2021 bola do funkcie konateľky vymenovaná Beáta Kastlerová. Nová šéfka RECobal-u má viac než 20-ročné skúsenosti z medzinárodného korporátneho prostredia. V rámci svojej kariéry sa profesionálne zameriavala na oblasť riadenia ľudských zdrojov, marketingu a viac ako päť rokov pôsobila v oblasti odpadového hospodárstva na Slovensku.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106411/recobal-ma-nove-vedenie-konatelkou-firmy-je-beata-kastlerova.aspx)

Ministerstvo životného prostredia SR má celkovo na budúci rok naplánovaných päť legislatívnych úloh. Viaceré z nich sa pritom priamo dotýkajú oblasti odpadového hospodárstva. 

Prvou dôležitou úlohou je novela zákona o odpadoch, ktorá súvisí s prijatými cieľmi a komponentmi Plánu obnovy a odolnosti SR, a to konkrétne komponentu 2. Aby došlo k naplneniu stanovených cieľov, bude potrebné zapracovať do slovenských právnych predpisov tézy Protokolu EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácií. Súčasťou plánu obnovy nie sú žiadne investície do oblasti odpadového alebo obehového hospodárstva. Na podporu zelenej ekonomiky pritom poputuje najväčšia časť balíka v objeme 2,17 miliardy eur.

Plán však počíta so spomínanou reformou nakladania so stavebným odpadom.  V recyklácii stavebných odpadov patrí Slovensku posledné miesto v rámci Únie. Miera recyklácie je na úrovni 54 %, pričom za roky 2017 a 2018 ešte viac poklesla. Hlavným cieľom návrhu zákona má byť práve reforma nakladania so stavebným odpadom, ktorou sa má zvýšiť potenciál obehového hospodárstva v oblasti stavebného odpadu a sektoru stavebníctva, čo bude viesť k vyššej miere recyklácie a predchádzaniu vzniku stavebného odpadu.  Ministerstvo by podľa plánu legislatívnych úloh malo predložiť spomínanú novelu zákona na rokovanie vlády v priebehu marca.

Ďalšou novelizáciou má prejsť zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V tomto prípade je zodpovedným rezortom Ministerstvo financií SR. Novela má zabezpečiť vytvorenie legislatívneho rámca na určenie poplatku za komunálny odpad, ktorého zber prebieha vážením. Ide teda o vyvolanú zmenu v nadväznosti na zákon o odpadoch. Rezort financií má podľa plánu legislatívnych úloh predložiť danú novelu zákona na rokovanie vlády v priebehu budúceho septembra.

Ďalšia legislatívna iniciatíva z dielne MŽP SR má prísť až koncom budúceho roka. Ide o návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov. Tento návrh vyplýva v nadväznosti na novelu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona o Environmentálnom fonde. V tomto prípade by mal envirorezort predložiť návrh nariadenia na rokovanie vlády v decembri. 

MŽP má však v priebehu budúceho roka predstaviť aj ďalšie novelizácie legislatívy. Má ísť napríklad o novelu zákona o vodách, ktorá reaguje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody.

Envirorezort má takisto v priebehu budúceho decembra predstaviť návrh zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii.

V neposlednom rade má dôjsť k novelizácii zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorá má reflektovať potreby jednotlivých priemyselných sektorov. Na základe skúseností Slovenskej inšpekcie životného prostredia je totiž potrebné zefektívniť povoľovací proces a zaviesť zautomatizovanie jednotlivých postupov pri tomto procese.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106414/aj-v-buducom-roku-cakaju-odpadovu-legislativu-viacere-zmeny-tu-je-prehlad.aspx)

Priemerný ročný úbytok lesov na Slovensku za posledné štyri roky narástol takmer o štvrtinu. Vyplýva to z analýzy satelitných snímok Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), ktorý porovnával stratu lesa v rokoch 2017 až 2020 s rokmi 2001 až 2016. S výnimkou kalamitného roku 2004 zažilo Slovensko najväčšiu stratu lesa v roku 2018, pričom najviac postihnutým regiónom za ostatných 20 rokov boli Kysuce. V národných parkoch bola v rokoch 2017 až 2020 priemerná ročná strata lesa na úrovni 0,56 percenta. V národných parkoch sa tak les strácal rýchlejšie než na lesných plochách mimo nich.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/za-posledne-styri-roky-vzrastol-priemerny-rocny-ubytok-lesov-na-slovensku-takmer-o-stvrtinu/)

Prírodná rezervácia Devínska Kobyla, ktorá by mala vzniknúť pri Bratislave,m bude prístupná verejnosti. Envirorezort predloží návrh na schválenie vláde po ukončení rokovania s dotknutými subjektami a vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania. V záujme rezortu je, aby tieto procesy prebehli v najbližších mesiacoch. “Voľný pohyb osôb, na rozdiel od lesného hospodárstva, nemá v tomto území preukázateľne negatívny vplyv na priaznivý stav lesných spoločenstiev, a preto nie je nevyhnutné ho aktuálne obmedzovať,” uvádza rezort. Ráta tiež so zachovaním poľovníctva v rozsahu potrebnom na zabezpečenie regulácie premnoženej raticovej zveri, a to predovšetkým diviakov. Envirorezort tvrdí, že v skutočnosti nejde o vyhlásenie novej rezervácie, ale o rozšírenie už existujúcej rezervácie vyhlásenej v roku 1964.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/mzp-prirodna-rezervacia-devinska-k/591053-clanok.html)

V obci Šarišské Jastrabie v okrese Stará Ľubovňa chce súkromná spoločnosť postaviť biometánovú stanicu za 16,8 milióna eur. Prevádzka bude slúžiť na energetické spracovanie biomasy, konkrétne kukuričnej siláže, a bioodpadu k produkcii bioplynu a následne biometánu z obnoviteľných zdrojov energie. Vyplýva to zo zámeru, ktorý na posudzovanie vplyvu na životné prostredie EIA predložila staroľubovnianska spoločnosť Fobos SWM energy, s. r. o. Účelom navrhovanej činnosti je výstavba novej biometánovej stanice s výkonom 4,0 MW ENG. Spoločnosť v nej zušľachťovaním bioplynu získa biometán, ktorý má vlastnosti zemného plynu. Ten bude následne tlakovaný a vtláčaný do distribučnej plynárenskej siete zemného plynu. Stanica by sa mala nachádzať južne od obce v jej katastrálnom území na pozemkoch definovaných ako orná pôda, asi 1 200 metrov vzdušnou čiarou od centra dediny.

(Zdroj: https://www.kosiceonline.sk/v-sarisskom-jastrabi-pri-starej-lubovni-postavia-biometanovu-stanicu-za-17-milionov-eur)

Orgány štátnej správy nebudú môcť od januára 2023 kupovať nápoje v jednorazových obaloch. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch a zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje z dielne Ministerstva životného prostredia SR, ktorú vo štvrtok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Parlament novelu schválil 2. novembra 113 hlasmi zo 128 prítomných.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/statna-sprava-uz-nebude-moct-kupovat-napoje-v-jednorazovych-obaloch/)

Zväz spracovateľov dreva (ZSD) SR vyzýva poslancov Národnej rady (NR) SR, aby reformu národných parkov riešili s osobnou zodpovednosťou a nepodľahli politickým tlakom. Návrh by tiež mal prejsť riadnym pripomienkovým konaním a mal by byť predložený na rokovanie vlády. Uviedol to prezident ZSD SR Peter Zemaník. Spracovatelia dreva nesúhlasia, aby hospodárska a ochranárska starostlivosť o všetky lesy Slovenska prešla akýmkoľvek spôsobom pod envirorezort. Národné parky by sa mali zreformovať podľa štandardov platných v Európskej únii, konštatuje ZSD. Na ministerstve životného prostredia sa spája množstvo neziskových ochranárskych organizácii, ktoré podľa zväzu roky tunelujú systém ochrany prírody a živia svoje aktivity peniazmi z eurofondov.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/spracovatelia-dreva-poslanci-maju-rie/591329-clanok.html)

Ministerstvo životného prostredia vníma iniciatívu skupiny lesníkov Spoločne pre lesy, ktorá navrhuje, aby sa na Štátnu ochranu prírody nepresunula iba časť lesov v národných parkoch, ale celý štátny podnik Lesy SR. MŽP SR sa k tejto iniciatíve vyjadrí až po komplexnom zvážení dôsledkov tohto návrhu. V tejto chvíli však odsudzuje nátlakový a neférový útok Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR na iniciatívu lesníkov. Súčasne s tým envirorezort odmieta lži, ktoré “navŕšili” predstavitelia ZSD SR.“ Autori tohto dvojitého útoku – na lesnícku iniciatívu aj na ochranárov – uvádzajú vo svojom stanovisku náreky nad tým, že ochranárske aktivity sú vnímané na rôznych miestach Slovenska, čo je však dôkaz vyspelosti občianskej spoločnosti a slúži ochranárom ku cti.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/envirorezort-odsudzuje-tvrdenia-zvazu-s/591481-clanok.htm)

Pätica laureátov si z rúk ministra prevzala ocenenie priamo na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Deň boja za slobodu a demokraciu, teda na 32. výročie Nežnej revolúcie. Získali ho  Ľubica Trubíniová, Katarína Šimončičová, Katarína Začková, Marián Jasík a Gabriela Kaliská.

(Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/minister-ocenil-enviroaktivistov)

Ilustračné foto: pexels.com