Týždenný monitoring médií 18. 10. – 24. 10. 2021

Z víkendových diskusných relácií je zrejmé, že ani premiér Eduard Heger a ani podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík sa už nechcú dať vydierať Borisom Kollárom a chcú presadzovať reformy, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády. Je to správne, lebo niet dňa, aby sa Boris Kollár „nestaval na stranu ľudí“. Štefan Holý, jeho, niekedy naozaj na šťastie, neviditeľný člen vlády, nevedel dostať do aspoň prípravnej fázy hlavný predvolebný sľub Kollárovej rodiny o 20 000 nájomných bytoch, a tak sa tento neúspech snažia prekryť tým, že bojkotujú reformy iných strán a iných rezortov.

S Borisom Kollárom rokoval aj šéf envirorezortu Ján Budaj, ktorý sa jeho výhrady pokúsi zmierniť, lebo zmeniť asi ťažko, podpisom memoranda medzi svojím rezortom a pôdohospodármi. Jeho súčasťou bude mechanizmus a spôsob prevodu štátnych lesov v národných parkoch pod envirorezort. Slovo štátnych je mimoriadne dôležité, lebo fašisti sa preorientovali na ochrancov a znalcov hospodárenia v lesoch a ochrancov prírody. Nieže by ich zastavilo memorandum, ale na svete bude niečo veľmi zrozumiteľné – namiesto ich hlučnej „argumentácie“.

Viac tu:

Hnutie Sme rodina stiahne svoj podpis k novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý predkladá poslanec Jaromír Šíbl (OĽaNO). Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár to povedal na tlačovej konferencii. Dodal, že vypočul hlasy ťažko pracujúcich ľudí v regiónoch, ktorí by boli prijatým zákonom postihnutí najviac. Zákon by mal vyhovovať všetkým Návrh zákona od poslanca Šíbla je podľa Kollára potrebné prepracovať. „Odporúčam mu, aby tento návrh zákona stiahol a presunul ho možno o dva – tri mesiace a dopracoval ho tak, aby všetci boli spokojní,“ povedal šéf hnutia Sme rodina.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/kollarovci-nepodporia-novelu-zakona-o-ochrane-prirody-a-krajiny-sucitia-s-tazko-pracujucimi-ludmi-v-regionoch-video/)


Ministerstvo životného prostredia kritizuje „mylné“ fakty, na ktoré sa odvoláva Boris Kollár pri reforme národných parkov, napríklad výmery lesov. „Minister Budaj je pripravený odôvodniť Borisovi Kollárovi prínosy reformy pre ochranu prírody a pre sociálne pozdvihnutie regiónov,“ odkázal rezort. Budaj spolu s poslancami parlamentu, ktorí predkladajú reformu, chcú pokračovať vo svojom úsilí. Vyzývajú ostatných poslancov aj verejnosť na podporu ochrany národných parkov.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/minuta/2576083)


Reforma národných parkov podľa štátneho tajomníka Michala Kiču urýchli zonácie, ktoré odbremenia ochranu prírody aj neštátnych vlastníkov. V národných parkoch sa má naďalej udržateľne ťažiť a časť dreva má ostať v regióne pre obyvateľov a miestnych spracovateľov.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2573769/michal-kica-v-narodnych-parkoch-sa-bude-moct-tazit-ale-setrnejsie-a-drevo-zostane-v-regione/)


V Európskej environmentálnej agentúre (EEA) sídliacej v dánskej Kodani pracuje šesť Slovákov. Štyria Slováci sú stálymi zamestnancami. Dvaja sú národnými expertmi na adaptáciu na zmenu klímy a kvalitu ovzdušia. EEA je agentúrou Európskej únie pôsobiacou od roku 1994. Jej úlohou je poskytovať “včasné, cielené a spoľahlivé informácie o životnom prostredí” na základe údajov z členských a spolupracujúcich krajín a spracovať ich do európskych požiadaviek. Experti EEA dáta analyzujú a vytvárajú tak obraz, v akom stave je životné prostredie a jeho jednotlivé oblasti ako voda, pôda, ovzdušie, odpady či zmena klímy. Druhou časťou práce je posilňovať spoluprácu krajín v oblasti životného prostredia a zmeny klímy.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/m-chrenko-v-europskej-environmentaln/583965-clanok.html)


Starostovia asi 60 obcí Slovenska odmietajú likvidačný postup vlády voči samosprávam. Žiadajú ministerku investícií Veroniku Remišovú (Za ľudí) a šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽANO), aby ich prizvali za rokovací stôl k viacerým problémom. Obaja ministri podľa nich nerobia nič pre rozvoj vidieka a obyvateľov.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/import/b-becik-starostovia-odmietaju-likvid/583795-clanok.html)


Náhodná ťažba predstavuje viac ako 50 percent z celkového objemu ťažby, pričom k najväčšiemu odlesneniu došlo na území Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry. Zverejnili to na stretnutí v Banskej Bystrici zástupcovia ministerstva životného prostredia (MŽP), národných parkov (NP) a Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR k téme ohrozovania biotopov v NP náhodnou ťažbou. V NP bola strata dospelého lesa oproti iným územiam v rokoch 2000 až 2016 dvojnásobná, hlavnou príčinou bola práve náhodná ťažba.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/narodne-parky-prisli-pre-nahodnu-t/583876-clanok.html)


Medzinárodný certifikát Zelená škola získalo ďalších 40 škôl. Spolu bude takýchto materských, základných a stredných škôl viac ako 100. Certifikát Zelenej školy udeľuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy (CEEV) Živica. Odborníci zo Živice chodia do škôl na kontrolu a certifikát udelia len tým, ktoré si to zaslúžia. Tieto školy podľa Gallayovej postupne menia, čo učia o životnom prostredí, ako učia o jeho problémoch a ich riešeniach. “Kladú si otázky, čo v dennom chode školy môžu robiť inak v oblastiach ako odpady, voda, energia, potraviny, zeleň a ochrana prírody, doprava a ovzdušie, zelené obstarávanie a nakupovanie,” priblížila manažérka programu. Dodala, že platnosť certifikátu je dva roky. Viac ako štyri roky pracuje v programe vyše 75 percent škôl a opakovane sa im podarilo certifikát získať. Slovenské Zelené školy sú súčasťou medzinárodnej siete Ecoschool, do ktorej je zapojených vyše 70 krajín a 60.000 škôl. Na Slovensku program funguje už 17. rok a koordinuje ho CEEV Živica bez podpory štátu. Symbolickú záštitu nad 17. ročníkom prevzalo Ministerstvo životného prostredia SR.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/medzinarodny-certifikat-zelena-skol/584023-clanok.html)


Množstvo vytriedených odpadov v približne 1 200 slovenských samosprávach, ktoré spolupracujú s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, medziročne vzrástlo takmer o pätinu. Vyplýva to z najnovšieho vyhodnotenia štatistík, v ktorom NATUR-PACK porovnal údaje z rokov 2019 a 2020. Úroveň triedenia odpadov zbieraných formou kontajnerového alebo vrecového zberu sa v mestách a obciach OZV NATUR-PACK medziročne zvýšila o 18 %, čo predstavuje viac ako 92 000 ton vyzbieraných odpadov v roku 2020. Do porovnania pritom zahrnuli celkovo 1 179 samospráv, pričom štatistika berie do úvahy zložky a vyhradené prúdy odpadu v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov a neobalových výrobkov, teda papier, sklo, plasty, kovy, kompozitné obaly aj odpad z dreva.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106353/samospravy-jednej-z-ozv-vlani-vytriedili-o-18-viac-odpadu-comu-za-to-vdacia.aspx)


Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) otvorila nové stále pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Nové stále pracovisko bude oficiálne patriť pod Inšpektorát životného prostredia v Košiciach. Na novom pracovisku bude pracovať 16 inšpektorov na odboroch ochrany prírody a krajiny, inšpekcie odpadového hospodárstva a ochrany vôd.

(Zdroj: https://spis.korzar.sme.sk/c/22765355/slovenska-inspekcia-zivotneho-prostredia-otvorila-pracovisko-na-spisi.html)


Brehy mŕtveho ramena Bodrogu neďaleko obce Streda nad Bodrogom obsadili pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku. Je to totiž jediné miesto na Slovensku, kde tento chránený obojživelník žije a rozmnožuje sa. Národná prírodná rezervácia Tajba, teda mŕtve rameno Bodrogu, pritom vysychá.

(Zdroj: https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22765261/zachranuju-vzacne-korytnacky-do-mrtveho-ramena-bodrogu-pumpuju-100-tisic-kubikov.html)


Obec Kravany v okrese Poprad porušila dotačné zmluvy a nepredložila potrebné dokumenty o verejnom obstarávaní. Na pondelkovej tlačovej konferencii Ministerstva životného prostredia to uviedli riaditeľ Environmentálneho fondu Ľubomír Vačok a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Juraj Smatana. Reagovali tak na vyjadrenie starostu obce Kravany Igora Gavaliera (nom. Smer-SD). Ten počas piatkovej tlačovej konferencie primátorov a starostov, ktorí sú nominantami strán súčasnej opozície, adresoval Environmentálnemu fondu výhrady. Gavalier uviedol, že napríklad od novembra 2020, keď boli obci dodané finančné prostriedky na dokončenie kanalizácie, vybavuje rôzne záležitosti po úradoch, zatiaľ čo má obec podľa neho nezaplatené faktúry v hodnote 1,5 milióna eur. Kanalizácia v obci sa podľa neho buduje už 17 rokov a stále nie je dokončená, za čo podľa Gavaliera môže aj nekompetentnosť zamestnancov Envirofondu.

(Zdroj: https://spis.korzar.sme.sk/c/22765463/kravany-budovali-kanalizaciu-za-dotaciu-z-envirofondu-hrozi-ze-ju-budu-vracat.html)


Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu by sa mala rozšíriť o šiestich nových členov. Členov rady by tak malo byť 40. Návrh na doplnenie členov rady predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo životného prostredia SR. Členmi rady sú napríklad zástupcovia ministerstiev, zástupca Kancelárie prezidenta SR, zástupca Národnej rady SR, zástupcovia priemyslu, samospráv či zamestnávateľov. Zoznam sa doplní o splnomocnenca vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách, riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR, zástupcu iniciatívy Klíma ťa potrebuje, Siete environmentálne výchovných organizácií Špirála, Slovenského ochranárskeho snemu a zástupcu Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied, vyplýva z materiálu. “Zmena štatútu rady sa navrhuje s ohľadom na petíciu Za klímu, za budúcnosť iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ktorá bola predložená NR SR na prerokovanie,” uvádza envirorezort. Doplnením členov rady by sa podľa MŽP mala posilniť spoluúčasť verejnosti v napĺňaní cieľov Európskej zelenej dohody. Zabezpečiť by sa tak mala aj vyváženosť medzi zástupcami štátneho a neštátneho sektora.

(Zdroj: https://www.ta3.com/clanok/215492/rada-vlady-sr-pre-europsku-zelenu-dohodu-by-sa-mala-rozsirit-o-sest-clenov)


Odpad triedia najmä starší ľudia. Väčšina z nich si pri nákupoch všíma, či je obal vyrobený z recyklovaného materiálu. Dôležitú úlohu pri nákupnom rozhodovaní stále zohráva cena. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak. V prieskume 93 percent ľudí starších ako 50 rokov deklarovalo, že odpad triedi. Mladší ľudia podľa prieskumu triedia menej, v kategórii do 50 rokov je to 83 percent.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-odpad-triedia-najma-starsi/584608-clanok.html)


Zatiaľ čo komplexný Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH), ktorý sa na Slovensku vyvíja už niekoľko rokov, stále nie je realitou, český ISOH je jasným príkladom toho, ako má kvalitná digitalizácia evidencie odpadov fungovať. O tom, aké sú tajomstvá úspechu českého ISOH-u aj takzvaného Systému evidencie prepravy nebezpečných odpadov ČR, ako aj o tom, ako môžu obchodníci a spracovatelia odpadov zjednodušiť svoje produkčné a legislatívno-evidenčné činnosti a procesy, hovoril riaditeľ spoločnosti INISOFT Miroslav Jakuš na odbornej konferencii ENVIROMANAGEMENT 2021.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106356/miroslav-jakus-cesky-isoh-neprisiel-skokovo-ale-presiel-evoluciou-v-tom-je-jeho-sila.aspx)


Neštátni lesníci združení v Slovenskej lesníckej komore (SLK) sa dožadujú spracovania kalamity v lokalite Čierneho Váhu. Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR svojím rozhodnutím z 15. júla však túto žiadosť zablokovala. „Slovenská lesnícka komora sa absolútne nestotožňuje s týmto stanoviskom, preto pozvala na Liptov odborníkov z lesníckych inštitúcií, aby priamo na mieste, a nie od stola kancelárie prijali stanovisko k predmetnej kalamite,“ uviedol hovorca SLK Dávid Hančinský. Na stretnutie boli podľa komory pozvaní štátny tajomník a generálny riaditeľ sekcie, štátna správa ministerstva životného prostredia, hasiči, vodohospodári, samospráva, akademické a odborné organizácie a pracovníci s dlhoročnou praxou v lesníctve a tiež ŠOP SR. „Ochranári však na stretnutie neprišli,“ konštatuje komora.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/lesnici-chcu-spracovat-kalamitu-na-li/584504-clanok.html)


Strana Sloboda a Solidarita (SaS) odmieta stranícky rezortizmus, ktorý škodí pomoci ľuďom a firmám na Slovensku. Konkrétne sa to týka kompenzácií pre firmy z peňazí z Environmentálneho fondu, uviedla v stredu SaS. Ministerstvo hospodárstva viackrát verejne deklarovalo záujem zvýšenia kompenzácie pre firmy, ktoré pocítia zdražovanie cien energií, a to z Environmentálneho fondu. „S týmto riešením však nepočíta ministerstvo financií, keďže spomínaný fond spadá pod ministerstvo životného prostredia“, uviedla v stredu SaS. “Bez ohľadu na to, pod aký rezort spadá tá či tá oblasť, mali by sme konať spoločne, vláda ako celok riešiť situáciu s negatívnym dosahom zvyšujúcich sa cien elektriny a plynu. Stranícky rezortizmus, v ktorom sa poukazuje na zodpovednosť jednotlivej strany za danú oblasť, nikomu nepomôže,” zdôraznili liberáli. SaS pripomenula, že zvýšenie cien energií sa dotýka viacerých rezortov a len spoločné politické rozhodnutie pomôže riešiť danú situáciu efektívnejšie. Rezort financií reagoval, že je v poriadku, ak ministerstvo hospodárstva deklaruje verejný záujem riešiť tému zdražovania energií, pretože je v priamej kompetencii daného rezortu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/sas-odmieta-stranicky-rezortizmus-pri-k/584910-clanok.html)


Skládka odpadov v okrese Nitra prijme viac odpadu. Počíta s tým zámer jej prevádzkovateľa, ktorý chce navýšiť kapacitu skládky o 72 580 m3, čo je ďalších 15%. Návrh už má na stole Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), ktorá je v tomto prípade povoľujúcim orgánom.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106360/skladka-odpadov-pri-nitre-ma-navysit-svoju-kapacitu-pozname-podrobnosti.aspx)


Popradčania majú ešte v triedení odpadu rezervy, vyplýva to z výsledkov analýzy zmesového komunálneho odpadu z bytových domov. Mesto Poprad zabezpečilo jej vypracovanie ešte v septembri. Realizovala sa počas dvoch dní na vzorke s objemom štyri percentá z celkového počtu nádob v meste. Spolu bolo vytriedeného takmer 2,5 tony zmesového komunálneho odpadu. Ako ďalej informovalo mesto na svojej internetovej stránke, nevytriedené zložky odpadu, ktoré sa nachádzali v sledovanej vzorke, predstavujú vo finančnom vyčíslení ročne sumu 752 281, 25 eura. „To znamená, že toľko finančných prostriedkov mesto Poprad „vyhodí“ na skládku odpadu pre nesprávne triedenie,“ zhodnotila samospráva.

(Zdroj: https://spis.korzar.sme.sk/c/22767281/pre-zle-separovanie-vyhodi-poprad-zbytocne-vyse-750-000-eur-obyvatelia-maju-rezervy.html)


Dva týždne pred dôležitým svetovým samitom o klíme napísal klimatológ Jozef Pecho kritický príspevok, že ministerstvo životného prostredia ruší výskum zmeny klímy na SHMÚ. Jeho vedenie aj ministerstvo to popierajú a hovoria, že zatiaľ len diskutujú o úsporách. „Oddnes nerobím žiadnu osvetu a nič, čo sa týka zmeny klímy. MŽP sa rozhodlo, že nám zruší výskum /u2018zmeny klímy/u2019 na SHMÚ. Aspoň teraz konečne vidieť, čo je pre nich skutočná priorita. Som znechutený!!! Je načase zvážiť definitívny odchod zo SR!” napísal klimatológ Jozef Pecho v statuse na Facebooku, ktorý zverejnil v stredu.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/minuta/2583022)


Ani ministerstvo, ani SHMÚ zatiaľ nešpecifikovalo, o koľko sa pre SHMÚ zníži rozpočet na rok 2022. Isté však je, že nižší bude a financie mu chýbať budú. Z vyjadrenia ministerstva vyplýva, že klimatickú krízu považuje za fenomén 21. storočia a z tohto dôvodu výskum klímy nestoplo. Vedenie SHMÚ sa však má samé rozhodnúť, ako svoj budúcoročný rozpočet využije. Konečné rozhodnutie však podľa našich informácií ešte nepadlo. Ministerstvo nám poslalo vyjadrenie, v ktorom uvádza, že vyjadreniu zamestnanca SHMÚ nerozumie a považuje ho za nepravdivé. Dôvodí najmä tým, že vedenie SHMÚ samé rozhodne o tom, na čo budúcoročný rozpočet použije. O koľko sa rozpočet pre SHMÚ zníži, nešpecifikovalo.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/yd3s090/ministerstvo-priskrtilo-shmu-rozpocet-dostane-vyskum-klimy-stopku/)


Slovenská spoločnosť Sensoneo pomáha mestám a obciam po celom svete so smart manažmentom odpadu. Jej riešenia sa už uplatňujú v 60 krajinách sveta. Ide o senzory mapujúce naplnenosť jednotlivých smetných nádob, ale aj o smart riadenie nakladania s odpadom. Firma poskytuje mestám a subjektom, ktoré sa starajú o odpad, v reálnom čase a zároveň aj sofistikovaný softvér, ktorý dokáže na základe získaných dát navrhnúť efektívne trasovanie a zber odpadu. Výsledkom môže byť špeciálna navigácia pre šoférov smetiarskych vozidiel. Pri metropole, akou je Bratislava, to môže priniesť úsporu v nákladoch na zber odpadu vo výške 30 percent, čo je zhruba 3,8 milióna eur.

(Zdroj: https://www.forbes.sk/spolocnost-sensoneo-zaoberajuca-sa-smart-manazmentom-odpadov-ziskala-investiciu-v-hodnote-2-mil-eur/)


Vedci a odborníci upozorňujú na zaostalosť aktuálneho systému odpadového hospodárstva na Slovensku

Produkciu komunálneho odpadu nezastavila ani pandémia. V roku 2020 sme na Slovensku vyprodukovali

2,43 milióna ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do

odpadových nádob 446 kg smetí.


Vlani tak Slováci vytvorili o 2,71 percenta viac komunálneho odpadu ako v roku 2019, za uplynulé desaťročie bol dokonca zaznamenaný nárast o vyše tretinu. Vyplynulo to z najnovších údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR). Vyššia úroveň odpadového hospodárstva spočíva v kombinácii materiálového a energetického zhodnocovania odpadu. Za vyspelou Európou výrazne zaostávame Podľa ŠÚ SR sme v roku 2020 zrecyklovali 43,7 percenta komunálneho odpadu. Inými slovami, z odpadu, ktorý vytvorili slovenské domácnosti, skončilo 43,7 percenta vo farebných kontajneroch na triedený odpad či v komposte.

(Zdroj: https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/spracovani-nerecyklovatelneho-odpadu-zaostavame-europou-ako-nim-nalozit)


Parlament odmietol návrh opozičného Smeru-SD, aby sa zachovalo sídlo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) v Banskej Štiavnici. Poslanci to navrhovali v novele tzv. vodného zákona. Smer-SD tým reagoval na zámer Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR presťahovať podnik do Bratislavy.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/plenum-odmietlo-navrh-smeru-sd-zachova/585207-clanok.html)